Učiteľka nemá rada moje dvojičky a má rada len svojich obľúbených žiakov

Milé maminy. Chcela by som Vás poprosiť o radu, prípadne o osobnú skúsenosť. Mám dvojičky, chalanov, chodia do tretej triedy. V prvej vlne Corony sa neučili online, lebo sme mali problémy s internetom, tak im učivo zasielala učiteľka a ja som vyplnené práce odosielala naspäť. Učili sme sa doma a všetko bolo v poriadku. Asi zhruba pred rokom, keď sa ešte normálne chodilo do školy, možno to bolo aj dávnejšie, mi moji chalani hovorili, že ich učiteľka nemá rada a že má len svojich obľúbených. Hovorili to aj mojej mame s ktorou sú pomerne často. Dajako vážne som to nebrala, vždy som im povedala, že to tak možno nie je. Moje deti nie sú hlúpe, sú bystrí, nemajú problémy ani s čítaním ani s matematikou. Sú komunikatívni a slušní. Každý deň sa s nimi učím. Problém nastal, keď mi ich učiteľka poslala mail. Zarazilo ma to, lebo sa sťažovala na oboch, že na hodine nedávajú pozor, že sa pozerajú do okna ako keby boli duchom neprítomní, a že sú v zlej psychickej nepohode. Že keď ich vyvolá, nevedia kde sú a tak nemôžu pokračovať. Snažila som sa im dohovoriť a dennodenne, keď som ich vykladala pred školou, som prizvukovala, aby dávali pozor.
Začala sa druhá vlna Corony a my sme už nabehli na online vyučovanie. Hneď v prvý deň som si všimla, že učiteľka vyvoláva často len tých istých dokola, napriek tomu, že aj moji sa hlásili. Nevadí, myslela som si, veď aj zajtra je deň a možno bude vyvolávať a zapájať do učenia aj iné deti. No bohužiaľ sa tak nestalo. Potom, keď to už jeden z mojich synov nevydržal a vykríkol, dala aj jemu slovo, len nezabudla dodať, že vykrikuje. Ďalšie čo ma zarazilo bolo, že deti volá ako Nelka, Miško, Lukáško a mojich vždy Adam a Daniel. Za takmer mesiac, čo je online vyučovanie im inak ani nepovedala. Najskôr som si myslela, že je to len môj pocit a tak som zavolala susedu, nech počúva a povie mi jej názor. Všimla si to isté, čo ja. Ja mi z toho nanič. Neviem ako to riešiť, alebo to neriešiť. Deťom som už povedala, nech sa nehlásia, veď ich aj tak nevyvolá. Zaráža ma hlavne aj to, že jej nevadí, že ak to sleduje dáky rodič. Ak sú v triede, tak si môže robiť čo chce, ale takto okato. Sú aj iné deti, ktoré nemá v láske. Z tohto takmer mesačného online vyučovania viem presne, koho má rada a koho nie. Smutné je, že sú tam aj žiaci, ktorí žalujú a pchajú sa jej do zadku, prepáčte mi ten výraz, a to jej veľmi imponuje. Spomenula som si na film "Učiteľka", ktorý som kedysi videla a je mi z toho do plaču. Neverila som, že je dačo také možné. A vidím, že je. Chlapci majú ešte jednu učiteľku, a tú majú veľmi radi. Učí ich angličtinu a má rovnaký meter na všetkých. Vďaka za ňu.
Neviem či to nechať tak, lebo mám obavy, že ak by som jej povedala ako sa cítia moje deti, aby sa to neotočilo proti nim. Ak začne znova škola, aby sa na nich nevybúrila. Školu meniť nechcem, lebo je pre nás najbližšia a súkromnú by som asi finančne nezvládla. Poraďte. Povzniesť sa nad toto všetko alebo ako?