Úzkostné 8-ročné dieťa
Ahojte, rozmýšľam, že pôjdem so synom k psychológovi, ale neviem či nepreháňam. Budem vďačná za každý názor. Syn 8 r. je tretiak, najmladší z triedy, šikovný, ako žiak bezproblémový. Má však problém sa zaradiť do kolektívu, s chlapcami si nerozumie, lebo jeho futbal nebaví. Podľa mňa ani sám nevyvíja žiadnu iniciatívu, aby nadviazal vzťahy. Cez prestávky si kreslí. Napr. dnes ráno mal obrovský stres, lebo si mal vypýtať zošit od spolužiačky, aby si odpísal slovíčka z ang, keď chýbal. Že jemu nedajú, nepožičajú, učiteľka mu vynadá, že on sa strašne bojí. No proste koniec sveta. Sú to však jeho predstavy, nie realita. V družine má jedného kamaráta z inej triedy, vraj spolu skúmajú mravce, hľadajú chrobáky, pekné kamene a tak. Je skôr taký, že sa na niekoho naviaže, pričom ten niekto ho za kamaráta možno ani nepovažuje. Je veľký pedant, perfekcionista. Autorita učiteľky pre preňho najviac, poslúcha. Učiteľky aj vychovávateľky ho majú radi, ale tiež vravia, že je skôr samotár. Kde sa ho spýtam na nejaké pekné zážitky, tak vždy je všetko zlé, hrozné, na nič sa neteší, všetko ho ubíja. Zatiaľ mu nikto nerobí zle - o tom sa bavíme, že je dôležité, aby nám to povedal. Už boli nejaké náznaky, že mu spolužiaci nechceli dovoliť uložiť si vedľa nich topánky, lebo nemá rád futbal. Inak vie byť vytrvalý, kde sa do niečoho pustí tak na 120 percent. Emócie si však tiež vie vybičovať na 120 percent. Väčšinou nerozume humoru a všetko berie hrozne vážne. Je hrozne premýšľavý. Celkovo mi príde vystrašený zo všetkého a vystresovaný. Má aj svetlé chvíle, predsa len, chodí na judo, výtvarnú, je v tom vytrvalý, aj ked boli nejaké krízy. Máva ja dobrú náladu, ale s nástupom do školy sa to zhoršilo. Najšťastnejší je ked sa hráme spoločenské hry, karty, ked je na chalupe a hádže drevo do ohňa. Tomu sa nevyrovná ani Dubaj 🙂 Večer niekedy vedie všelijaké filozofické úvahy, prežíva strachy. Ale nie vždy. Vie sa aj super zahrať so sestrou, smejú sa, pobijú sa, klasika... Ale stále nad ním visí tá úzkosť :(
Ach,akoby si hovorila o mojej 6 rocnej dcere. Da nam vela prace pozitivne ju motivovat. Dokonca ani pozitivne zazitky, ked predtym citi strach z nejakej situacie, nepomahaju. Zacala chodit do 1vej triedy. Neviem poradit. Snazime sa jej ukazat, vysvetlit, ze nove veci, ktore nezazila, nenzmaneaju hned strach, alebo zly koniec. Nie vdzy to ide
@tehulka2011 Ahoj, o tomto som naozaj nikdy neuvažovala a viem o tom velmi málo 🙂
@stanislavicenka Presne, aj my sa stále snažíme motivovať, prekladať mu pozitívne veci, ale niekedy už nevládzem s tým mojim klbkom nešťastia. Ono veľa vecí je v jeho hlave, napr. sme niekde, vidím, že si to užíva, zabáva sa a večer povie, že zlé, hrozné... 😕
Mám doma niečo podobne a podozrenie na aspergera . Skolku ako zvládal ?
@kleopatra114 Ahoj a už ste boli na nejakej diagnostike? Mám sa obrátiť na to Centrum psychologickej pomoci, alebo nejakého klinického psychológa. Lebo ja stále rozmýšľame, či je to adekvátne.
Do škôlky nastúpil ako 4 ročný, Dlhšie sa nevedel zaradiť, bol vystrašený a stratený, ale neskôr si našiel kamaráta. Chceli si založiť farmu. Kamarát však išiel na inú ZS a už nemajú kontakt. Náš chce doteraz byť farmárom. Sú to už 4 roky 🙂 Pre nho je to hotová vec.
Moje má len 6 , zatial mame len uzkostnu poruchu v detstve s tým , že asperger je veľmi tazko určiť v takomto rannom veku , ak nie je veľmi výrazný . Deti ju do 6 rokov nezaujímali vôbec , vždy len dospeli . Teraz ich toleruje trochu . Ps : moja by tiež chcela cely život robiť na záhrade a statku 🤭
Ahoj, mam dcéru v rovnakom veku 8 a tiež máme ten istý problém, riešili sme to cez pani učiteľku v škole. Tak isto má len jednu kamarátku a v škole je pod stresom aj keď na to nemá dôvod. Tak isto je dobra žiačka, so súrodencami sa tak isto hrá bez problémov. Nám pomáha keď sa o tom rozprávam s dcérou, snažím sa ju povzbudiť pozdvihnúť jej sebavedomie. Tak isto aj pani učiteľka v škole snaží sa ju zapájať do kolektívu povzbudiť ju atď. Podľa mňa len treba tomu dať čas.
Ako keby si písala o mojom synovi 🙂 Keď si predstavím, čím všetkým som s ním prešla ešte v škôlke, potom v škole. Párkrát sme boli aj u psychologičky - záver nadpriemerné IQ, maximalista, náznaky OCD. Záver pre nás rodičov - dieťa je samo o sebe osobnosťou, nechcime ho meniť podľa našich predstáv, milujme ho takého, aký je. Keď to mne osobne docvaklo, že moje dieťa je unikát, tak ho už v týchto veciach neriešim. Som rada, že je zdravý, čo by iné matky za to dali, aby mohli riešiť "len" úzkostlivosť dieťaťa 🙂
Neboj sa, ako bude rásť, tá úzkosť sa bude pomaly vytrácať. Nie, nebude "šašom" triedy, ani sa nebude dobrovoľne hrnúť do spoločenských aktivít, no naučí (š) sa s tým žiť a i napriek tejto jeho povahe sa bude vedieť do kolektívu zaradiť 🙂
@ninka297 Dakujem, toto som potrebovala počuť. Či to je povaha / osobnosť, alebo naozaj treba spozornieť. Samozrejme, na druhej strane nechcem nič zanedbať.
@andi80 Ďakujem za povzbudivý komentár 🙂 Je naozaj skvelé počuť, že sú aj iné deti na tom podobne.
Ak je v skole sikovny, nedavali ste mu urobit IQ testy? Nasa mladsia tiez nevie doteraz nadvazovat vztahy, v skole, to co si pisala, je ako o nasej ked bola mladsia. Ucitelka mi hovorila, ze ona je taka intelektualka. Boli sme v pedagogocko-psychologickej poradni, nadpriemerne vyspele dieta, ktore si nerozumie s rovesnikmi, kedze je vo vyvoji uz dalej....teraz je uz na gymnaziu a nastastie su tam take deti ako ona a vsetko ide spravnou cestou. Mozno aj tvoj syn je nadpriemerny a preto ma tazkosti byt s rovesnikmi....
My máme niečo podobné v rodine. Tu to vidia všetci, len nie jeho rodicia. Ty mu chceš pomôcť, a nášmu by chceli pomôcť všetci, len rodičom sa zdá, že je všetko ok a je to len povaha. Prosím, vezmi ho k psychologovi. Určite. Aspoň nech sa s nin porozpráva a psychológ bude vedieť povedať, či je to len povaha, alebo ma nejaké depresie.
Inak v našom prípade chlapcovi rodicia nechtiac ubližujú. Snažia sa ho povzbudzovať a podporovať ale robia to takým drastickym spôsobom, že mu ešte viac ubližujú. Prihlásili ho na hokej. 2r plače, že to tam nenávidí, sikanuju ho aj tam, ale rodicia pevné veria, že ak z neho bude hokejista, zrazu sa problém vyrieši. Nevyrieši, prehlbuje sa. Preto by som určite zašla k psychologovi aspoň pre rady, aby som mu neublížila ešte viac, aj keď to myslím dobre. 🙏
Ja som bola taka ako dieta....a teda ano som aj doteraz premyslavy typ....podobne ako ninka297
Ja ako dieťa som sa moc nehrala s deťmi, skôr som vyhľadávala dospelých, pri nich som sedela a počúvala, proste ma to nebavilo tie hry kolektívne, tiež som sa nezapájala do kolektívu a málokedy som sama niekoho oslovila. Tiež som mala väčšinou jednu dve kamarátky a myslím, že deti ma moc nemuseli, typický introvert, tým som aj teraz, vždy som sa ťažko zoznamoval s ľuďmi a moja dcéra je presný opak, je veľmi spoločenská, hneď s každým kamarátka, stále vyhľadáva kam by išla a s kým by sa hrala a to je pre mňa dosť ťažké, lebo ešte sama nemôže a ja mám u niekoho sedieť tri hodiny na dvore kým sa pohrajú alebo na ihrisku, keby ma niekto oslovil a mal záujem možno sa dám do reči, to zas nie, ja sa aj porozprávam ale nevnucujem sa. Tiež som sa učila nadpriemerne a najradšej som sa cítila doma. Proste je taký aký je no a čo aj takí ľudia sú. Celkom mu rozumiem ako sa cíti.
Ja nic zle nevidim na tvojom synovi,kazdy sme nejaky.... Ber ho takeho aky je a davaj mu najavo,ze ho lubis. Pomoz mu v situaciach ked sa hambi,podpor ho. Nebola si ty taka ako dieta? Alebo manzel?
skúsenosť mám, so svojou skoro 8ročnou dcérou, riešila som s ňou úzkosť/úzkostlivosť , a na odporúčanie som vyskúšala bio feed back terapiu - musím zaklopať, pomohlo.
ona je trošku iný typ asi ako tvoj syn, kamarátov má viac, aj v škole, ale mala problém skôr s novým prostredím (prechod škôlka-škola napr.), novými ľuďmi, ok bola tam, kde to poznala (doma), s ľuďmi, ktorými pozná. v cudzom ustráchaná.
určite ani psychológ alebo iná forma poradenstva nie je zlá, ja som si našla veľa vecí na nete, aj som sa radila s odborníkmi, akože s ňou treba trpezlivo, láskavo, podporovať ju - ale zasa podporovať tak, že nie štýlom, nie je ti tu dobre, tak fajn, dáme domškolu, napr. rada tancuje, prihlásila som ju do krúžku, ale ked tam prišli nové deti, tak už mala obavy - ale len ju zobrať domov, že bojíš sa tam, poďme domov, tak to tiež nebolo riešenie, lebo potom by bola smutná, že sa vzdala niečoho, čo chcela robiť... tak sme zabojovali s úzkosťou tou bio feed back terapiou. síce to bolo platené, ale tie peniažky stáli za to. pokrok si všimli aj nezaujatí ľudia, a to ma potešilo. nehovorím, že zmena je taká, že z nej sadám na zadok, ale tie úzkostné prejavy v cudzom prostredí už tak neevidujem, ako predtým, šla by som do toho určite znova.
Asi by som skúsila najskôr toho psychológa. Tým fakt nemáš čo pokaziť a budeš proste vedieť, či tam je nejaká porucha, alebo je proste taký a budete čakať, či sa to vekom samo nezlepší
Akýkoľvek problém dieťa má, výsledok keď cítam komentáre-nadpriemerne inteligentný. Normálne nechápem čo s tolkou inteligenciou na Slovensku budeme robiť, keď to všetko raz dospie 🤔
Sťaby popis mojej dcéry, zlepšilo sa to až nástupom na gympel, kde konečne našla seberovných a aj pedagógov na úrovni. Moja je aspergerka, ale už s ňou vieme pracovať (aj keď teda vždy vie ešte prekvapiť a dostať nás do úzkych). Základ je dieťa pochopiť (to bola a stále je pre nás tá najťažšia časť) a netlačiť ho do vecí, na ktoré nemá výbavu (v realite niekedy veľmi zložité, keď dieťa funguje inak ako okolitý svet). Je super, že ty jeho inakosť vidíš a snažíš sa mu pomôcť, pochopiť ho, to potrebuje najviac. Môj ex to nedokázal, dcéra a aj ja sme preto pri ňom trpeli (sám bol iný ako celý svet okolo).
Daj si poradiť od psychológa, ako k synovi pristupovať, nás až psychologička naučila, že dcéru budeme zbytočne tlačiť tam, kam nejde jej vlak.
@pragmaticka to, ze je niekto inteligentny hned neznamena, ze spasi svet, casto su to deti, ktore maju problem s beznym fungovanim a hlavne maju problem zaradit sa medzi beznych a podpriemernych ludi - tych je stale viac. X-krat v zivote som vyslovila, ze by som par bodov z IQ svojej nadpriemerne inteligentnej dcery vymenila za take to skutocne detske stastie a detsku bezstarostnost. To vsak pochopi len ten, kto nieco take preziva.
@tehulka2011 podľa mňa najhoršie riešenie, ešte viac ho izolovať ?
@maryon1 Ahoj, ďakujem za tvoj príspevok, podobne to vnímam aj ja - že balansujem medzi tým, aby som zaňho všetko riešila a neodstraňovala mu z cesty všetky prekážky a medzi prílišným "nútením" do niečoho napriek strachu a úzkosti. O tej terapii počujem prvý krát, vyzerá to zaujímavo. Zatiaľ som na nete nenašla nikoho v ZA + okolie. Ale psychológa poriešim určite, aby poradil ako k nemu pristupovať, príp. čo už je cez.
@lubina ahoj, čo sa týka iq, ozaj to neviem posúdiť 🙂 napr. keď robili klokana a ešte nejakú programátorskú súťaž na počítači, tak bol taký priemer, ľahky nadpriemer, nič výnimočné, si myslím. Ale jemu dlho trvá kým prečíta úlohu, dlho rozmýšľa, dlho váha a potom je v časovom strese 🙂)
Napr. bavili sme sa s mužom o výhodách / nevýhodách štúdia na 8. r. gymnáziu (mne by sa to páčilo), ale muž mi hovorí, že to tam bude pre neho zložité, bude sa snažiť udržať si svoje 120 percentné tempo a bude ho to ešte viac stresovať. A on sa až tak rád škole nevenuje, zatiaľ. Takže ho to v budúcnosti práveže môže odradiť od ďalšieho vzdelávania. A musím povedať, že má pravdu.
no mozno by aj tak stalo za to, aby ste s nim isli do nejakej pedagogicko-psychologickej poradne. Vedia posudit, kde sa dieta vo vyvoji nechadza a vedia aj poradit. Aj ak by nemal nadpriemerne IQ. Ale prajem vsetko dobre, s detmi to je taka "jazda" cez vselijake cesty, ci uz klukate, alebo priame 🙂
Uplne ako keby si o mojom pisala..teraz mal taku situaciu ze nepocuval/nepocul co maju pisat a pisal nieco ine lebo sa bal spytat ucitelky..on proste komunikuje iba to najnutnejsie, ked sa ho niekto nieco spyta, sam od seba sa neozve. Tiez ma jedneho kamarata, akoze zabavi sa aj s inymi ale to ho musia oni nejako zatiahnut, sam od seba nejde. Moj muz je rovnaky introvert a ze on bol uplne rovnaky ale ja som z toho nestastna ako ide v tej skole fungovat ked takto nevie/hanbi sa komunikovat, je druhak
Riešila by som psychológa/psychiatra, lebo ak je tam diagnóza, z kolektívu sa bude čoraz viac vyclenovat a tie úzkosti sa môžu stupňovať. Mne to zaváňa aj aspergerom - nerozumie vtipom, zvláštne záľuby, stráni sa sociálnej interakcii s rovesnikmi...
ak su moznosti, nechces zvazit homeschooling?