Úzkostné 8-ročné dieťa

Ahojte, rozmýšľam, že pôjdem so synom k psychológovi, ale neviem či nepreháňam. Budem vďačná za každý názor. Syn 8 r. je tretiak, najmladší z triedy, šikovný, ako žiak bezproblémový. Má však problém sa zaradiť do kolektívu, s chlapcami si nerozumie, lebo jeho futbal nebaví. Podľa mňa ani sám nevyvíja žiadnu iniciatívu, aby nadviazal vzťahy. Cez prestávky si kreslí. Napr. dnes ráno mal obrovský stres, lebo si mal vypýtať zošit od spolužiačky, aby si odpísal slovíčka z ang, keď chýbal. Že jemu nedajú, nepožičajú, učiteľka mu vynadá, že on sa strašne bojí. No proste koniec sveta. Sú to však jeho predstavy, nie realita. V družine má jedného kamaráta z inej triedy, vraj spolu skúmajú mravce, hľadajú chrobáky, pekné kamene a tak. Je skôr taký, že sa na niekoho naviaže, pričom ten niekto ho za kamaráta možno ani nepovažuje. Je veľký pedant, perfekcionista. Autorita učiteľky pre preňho najviac, poslúcha. Učiteľky aj vychovávateľky ho majú radi, ale tiež vravia, že je skôr samotár. Kde sa ho spýtam na nejaké pekné zážitky, tak vždy je všetko zlé, hrozné, na nič sa neteší, všetko ho ubíja. Zatiaľ mu nikto nerobí zle - o tom sa bavíme, že je dôležité, aby nám to povedal. Už boli nejaké náznaky, že mu spolužiaci nechceli dovoliť uložiť si vedľa nich topánky, lebo nemá rád futbal. Inak vie byť vytrvalý, kde sa do niečoho pustí tak na 120 percent. Emócie si však tiež vie vybičovať na 120 percent. Väčšinou nerozume humoru a všetko berie hrozne vážne. Je hrozne premýšľavý. Celkovo mi príde vystrašený zo všetkého a vystresovaný. Má aj svetlé chvíle, predsa len, chodí na judo, výtvarnú, je v tom vytrvalý, aj ked boli nejaké krízy. Máva ja dobrú náladu, ale s nástupom do školy sa to zhoršilo. Najšťastnejší je ked sa hráme spoločenské hry, karty, ked je na chalupe a hádže drevo do ohňa. Tomu sa nevyrovná ani Dubaj 🙂 Večer niekedy vedie všelijaké filozofické úvahy, prežíva strachy. Ale nie vždy. Vie sa aj super zahrať so sestrou, smejú sa, pobijú sa, klasika... Ale stále nad ním visí tá úzkosť :(