Večne nespokojné 7-ročné dieťa
Chcela by som sa poradiť, syn bude mať za chvíľu 7 rokov a veľmi ma trápi to ze je stále nespokojný, na všetko frfle, nič sa mu nepáči. Moc by som si želala aby bol šťastný. No jemu aj keby celé hrackarstvo kúpim tak si nájde niečo čo sa mu nepáčilo. Nerozmaznavame ho, nekupujeme hračky len tak, máme pravidlá. Radi chodíme na výlety, snažíme sa tráviť čas spolu aby mali deti pekné zážitky a on stále len plače, hundre, to sa mu neľúbi, tamto nemá rád to je hrozné, to by chcel ináč a pod. Už ma tá jeho negatívna nálada a plač vyčerpáva. Ako docieliť aby bol šťastný? Aby nehundral za všetko, aby nebol oduty za každú maličkosť, stále všetko rieši plačom alebo sa zduje. Už to chytá od neho aj mladší súrodenec, tiež už takto začína riešiť aj keď mladší je veselšie dieťa. Ďakujem za rady
@elizabet173 ja mám pocit, že v niektorých témach akoby si hrach o stenu hádzala.... sama robím 8 rokov s integrovanými deťmi. a presne viem určiť hranicu, kde je ešte diagnóza a kde je už odporná provokácia spôsobená nie príliš vhodnou výchovou... a mala som mnoho, mnoho detí s "ADHD", ktoré boli úplne v poriadku. ba dokonca čerečničkou na torte bol chalan, ktorý mi sám od seba povedal (v 9.ročniku), že on je úplne v poho, ale matka chcela mať od neho pokoj a neriešiť jeho prospech, tak chodili dovtedy k psychologičke, kým im nevystavila papier, že má ADHD. niečo na tom bude, ako uvádzajú vtipy na FB, že kedysi stačila trstenica a pár na zadok a vyliečila si aj ADHD aj iné "poruchy" 🙂 iste, ak je dieťa jednoznačný autista, asperger apod., kde je to dokázateľné a aj viditeľné (väčšinou to vidieť aj na výraze tváre), tak tam OK, je potrebná postupná integrácia a trpezlivosť. ale akonáhle počujem ADHD, mne sa pred očami zjaví poriadna palica a riť 😀 😀
a teraz ma tu ukameňujú..................
@panelacikova ved to,kazdy si vytvara nazor na zaklade svojich skusenosti.ja som ma zaklade tych mojich zistila,ze ani zdaleka nie kazdy,kto pracuje s takymi detmi im aj rozumie.resp. sa snazi pochopit tuto problematiku. aj take ADHD,ak je spravne stanovena diagnoza vie byt problem a naopak,so spravnym pristupom vie aj autista napredovat.vsetko je o ludoch. a
@shee11 ja mám doma takúto 6 ročnu a úprimne som veľmi vďačná za túto diskusiu,pretože mi v mnohom otvorila oči.
Je citlivá, všetko od narodenia intenzívne prežíva, pri ničom dlho nevydrží, je plná strachov, až tak,že sme museli začať navštevovať psychológa. Uvedomujem si,že som to spôsobila očividne ja práve tým,že som sa snažila jej často robiť radosť, robiť veci ktoré ma rada, variť to,čo má najradšej a teraz vidím,že jej už nestačím. Stále chce viac a viac, s ničím nie je spokojná, všetko, čo urobíme pre ňu, aby mala radosť, konci plačom za úplnú somarinu.
Keď už som to pokazila, ako to napraviť, aby zrazu nemala pocit,že sme to úsekli naraz?
Myslím že je to taká povaha plus to vidí od muža...kamoškin muž vyrastal kde bol otec policajt u nich museli byť všetko na čas všetko na svojom mieste vždy museli byť doma v pozore všetky kľúče v zamke museli byť rovnako fľaše napríklad od najvyššej p najmenšej rovno etikety kominky v skriniach všetko podľa farby ak nie vychádzame to bol a zemi a teraz presne t isté robí on kamoske a deťom čo videl domA minule som tam bola a kamoška hovorí že deti majú chuť nA palacinky hneď na ňu tak pozrel ukázal na chladničku na rozpis že čo tam je napísané to bude ona len stichla abol tak ako na rozpise
Skušala si ho naučiť hrou? Napr. zabudni na všetko zlé a povedz mi 3veci, čo sa Ti dnes páčili. Keď nebudeš s niečím spokojný, vzpomen si na tie veci a myslí len na ne. Aj keď ideš späť.
On si to časom zautomatizuje....
@shee11 ale mám, neboj sa, mám skúsenosť. moja nebola nič extra výnimočné. robiť "šéfa" sa snažila už ako 2,5-3 ročná. párkrát dostala na riť a bol svätý pokoj....