Vysvetlenie otázky viery prváčikovi

@digysa Nie nie, ja som to vobec tak nemyslela!!!!!! Ja som nadviazala na Tvoj prispevok a potom tam islo moje zamyslenie, to nie, ze by Ty si navadzala na klamstvo!!!!! Len som hovorila za seba, ze z mojej strany by to bolo klamstvo vzhladom k mojmu postoju. Ale to co si pisala o kine a tych veciach, ktore dospeli robia pre deti, aj ked to dospelakov nebavi - to je fakt dobra poznamka.
No ak by dieta chcelo aby som isla do kostola, tak jasne, preco nie. Len druha vec je ist do kostola aby si dieta "nevsimlo", ze som neveriaca.

@digysa vieš, ja som k viere nikdy vedená nebola, a nejako sa mi viera vždy spája s cirkvou(ktorá by ma mala v tej viere možno usmerniť). A keď vidím prístup predstaviteľov cirkvi v kostole kde chodí môj manžel k ateistom, tak mám k tomu všetkému dosť negatívny postoj(to aj na margo toho, aby som išla so synom do kostola,aj keď som ateista). Možno je to len problém konkrétnych osôb.
Ale synovi som nikdy nebránila chodiť do kostola, keď bude veriť, tak mu jeho názory vyvracať nebudem.
Len som sa chcela trochu vyhnúť tomu zmätku v detskej hlavičke, ale asi naozaj si bude musieť vybrať sám..

@ada1313 tiež som sa čudovala, že keď sme dávali krstiť deti, tak sa ma nikto nič nepýtal..

@alenka600 Aha, chapem....

@elka86 mozno, keby si zazila iny system (mne pomohla zmena zivota, odstahovala som sa zo Slovenska a vidim to inak)....ale dolezite je, ze synovi nezakazujes 🙂

S vierou je tazko a ked este k tomu pridame male deti, tak je este tazsie...
Ja som bola nutena chodit do kostola...babka bola ta mudra. Moji rodicia so mnou nikdy v zivote neboli v kostole, ale podporovali to. Moj otec bol aj ministrant v mladosti. Obaja boli veriaci- otec urcite, o mame pochybujem doteraz. Ale ona vobec nevie prejavovat ziadne emocie, city a bavit sa o spiritualnych veciach to absolutne nie....
Babka ma vodila do kostola...samozrejme som z toho nic nemala (kazen a pod) a celkovo mi tam bolo neprijemne, lebo raz som schytala aj od samotneho pana farara- rovno po papuli. Do slova a do pismena.... uplny sok.

Urcitu dobu som do kostola ani nevkrocila...koniec strednej a cela vysoka. Az po ukonceni vysokej skoly som zacala chodit do kostola preto, lebo som to chcela a nieco som si nastudovala a zacala som chapat vieru.....
Ale dakujem babke, ze ma nutila - lebo mam vsetky sviatosti, ktore sa mne osobne zisli a nemusela som si ich robit, ako dospely clovek....iba som sa rozhodla, ci budem pokracovat vo svojej viere, alebo nebudem.

Inak som silne veriaca (v srdci) ale do kostola chodim dost malo.....v ziadnom pripade nie kazdu nedelu. Skor tak 10 krat za rok 😅 Ups

@digysa Hehe, dobry pan farar 🙂
Ja si pamatam, ze na katechizme nam kontrolovali, ci sme boli na omsi az do konca - museli sme stat vpredu, aby nas farar videl a po omsi sme si museli ist opeciatkovat zositok, ze sme vydrzali do konca 😝

Ja si neviem predstavit zivot bez Vianoc... skutocne ma to vzdy dojime, ked ozdobujem vianocny stromcek.

Darceky ma vobec nedojimaju....kupujem ich, ziadne zhony nerobim...u mna je to vacsinou pohoda...ale uz ich nespajam s vianocami, ako ked som bola mala.
Ja myslim v tej dobe hlavne na Jeziska...... 🙂

evabb35 : zaujimave prirovnanie k futbalistovi, takto som sa na to nepozerala. lenze do kostola sa chodi podla mna z presvedcenia, ale naco tam ja budem chodit, ked sa ani neprezehnam, ani nic z toho, co sa deje pocas omse, nerobim, citim sa tam zle, ze tam nepatrim, tazko sa mi tam stoji a pocuva kazen, z ktorej mi niekedy vstavaju vlasy dupkom. suhlasila som so svadbou v kostole, lebo mojej polovicke na tom zalezalo, kedze nie som pokrstena, nepacilo sa mi, ze nas sobas bol podmieneny tym, ze musim suhlasit s vychovou deti vo viere. akoby ina moznost neexistovala. bud to podpisem alebo sa nemozme zobrat. tak aka tolerancia cirkvi k mojmu presvedceniu?

@elka86 u nás je to rovnako, MM z katolíckej rdiny, ja ateista....svadbu som odmietla v kostole, MM neprotestoval. Syn začal chodit v škole na naboženstvo, na želanie MM, aby si osvojil základy viery, nikdy som synovi takisto v návšteve kostola nebránila, chodil hlavne so svokrou, v rozumnej miere, raz-dvakrát za mesiac, ako kedy. Nikdy som mu kostol neznechucovala, i ked ja mám na to svoj názor, vždy som mu hovorila PRAVDU...že ja proste v boha verím, ale svojim sposobom, a nechcem za ním chodit do kostola, ale si ho nosím v srdci...a syn sa viac nepýtal, na jar sme mali aj prvé svate prijímanie, aj sme ho pokrstili, nik nič nenamietal, ja som občas stisla zuby, ale základ viery má, ako sa dalej rozhodne a ako s ním v budúcnosti naloží, je jeho vec.určite nastane v jeho živote chvila, ked sa bude moct o vieru opriet.....ked chce íst do kostola, ide, občas idem aj ja ako doporovod, nevadí mi to...Jediné čo musíš, povedat mu pravdu, samozrejme primerane jeho veku...ja som ale nevravela, že neverím v boha, len že nechodím do kostola, .....Deti sú rozumnejšie ako si myslíme, určite to pochopí... 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂

@elka86 ešte som chclea povedat, že je to všetko o kompromisoch....mali by ste sa naozaj rozumne s manželom dohodnut, ako budete vychovavat deti a potom ten druhý musí ustupit...my sme mali dohodu..svadba na urade, deti budu katolici....i ked moj muž tiez nie je pravidelný navštevník kostola, v tomto mal jasno..chcel syna oboznámit s vierou...ja som potom neprotestovala, i ked je to proti mojmu presvedceniu....ale rozpory pre to doma nemáme, vadíme sa pre blbosti 😀

@elka86 Ahoj, citala som len asi pol diskusie, ale hned na zaciatku mi napadla jedna otazka: Ked chces aby si syn vytvoril vlastny nazor, preco sa snazis vyriesit ako ho dostat do kostola? Mna nasi nechali uplne samostatne pritom su obaja neveriaci. Ja som v tretej triede zacala chodit do kostola, v desiatich ma pokrstili na vlastnu ziadost. V 15 plus minus som pochopila, ze toto nie je filozofia s ktorou sa stotoznujem, momentalne nie som s katolicizmom ani nicim nijak zopata. Nikdy mi nepovedali pol slova nech som robila cokolvek co sa viery tyka a za to som im doteraz nevyslovne vdacna, ze ma nechali vytvorit si svoj nazor 😉

@domin85 pri čítaní tejto diskusie som sa tiež začala nad tým zamýšľať, že na čo to vlastne riešim. Ale asi to je rodinou - manželova rodina je silno veriaca a cítim veľký tlak na mňa ako matku. Manžel je veriaci, aj by chcel, aby syn chodil do kostola, len s ním nemá taký vzťah, aby ho o tom celkom presvedčil.
@ukana my sa kvôli tomu nevadíme. Vadí sa len manželova rodina s ním, že nevie syna presvedčiť a zblížiť s vierou. A tomuto som sa chcela vyhnúť. V niektorých veciach som dosť slaboch.. 😎

@elka86 u nas doma je rovnaka situacia, ja som uplne neveriaca, manzel veriaci.
Synovi prvakovi som to vysvetlila tak, ze niektori ludia vieru nepotrebuju lebo sa citia sami dost silni a niektori ano, lebo im pomaha k lepsiemu zivotu a sile rozhodnuti.
Povedala som, ze Boh nie clovek ale len "spirit" , co sa neda nahmatat a chytit za ruku.
Mami sa citi dobre sama so sebou, so svojim zivotom, pracou, detmi a laskou ku vsetkym.
Daddy mozno nema take sebavedomie tak mu pomaha viera v "spirits"
Ludia su rozni - jedni maju radi kysle, jedni sladke, ale stale su to dobri ludia.
Tak isto aj ludia co neveria alebo veria su stale rovnako dobri ludia.
A potom sa ma spytal, ze co si ja myslim o Bohovi, tak som mu uprimne povedala, ze pre mna je to mytus ktori ludia vymysleli v davnych casoch, lebo si vela veci nevedeli vysvetlit. Ale dnes uz mnoho veci pozname a tak nie vsetci mame potrebu verit.

Toto sa mi 6-7 rocnemu dietatu zdalo v ramci ich chapania dostatocne vycerapavajuca odpoved z mojho pohladu.

No ja hovorim dcere, ze verim v Jezisa - zrejme to naozaj bola v minulosti nejaka postava, ktora dala ludstvu vela dobreho,
ale neverim v zazraky, ktore vykonal alebo v zmrtvychvstanie .... toto si asi ludia behom rokov "vybajili" ...

@briketa aha,tak to som netušila,že ako veriaca mám nízke sebavedomie 😉 no hlavne,že dieťa pochopilo 😉

@janinah zle pochopene. Ty nie, ale MM sa vyjadril, ze viera mu dodava viac sebavedomia.
Osobne si myslim, ze ani on ho vobec nema malo 😉

@elka86 keď sa kvôli tomu s mužom nevadíte, tak je to ok, malý sa bude pýtať oboch, podľa mňa mu povedz rovno, teda primerane veku, čo si myslíš a ocko nech mu vysvetlí, čo si myslí on. Myslím, že sa kvôli tomuto trápiť nemusíš, toto nie je skúška pre teba, ale pre tvojho muža, ako v nej obstojí. Nie je to jednoduché ani v rodinách, kde sú obaja rodičia veriaci, deti proste nerozumejú všetkému, občas chcú byť v nedeľu doma a pozerať rozprávky, nie je jednoduché viesť ich k viere a k jej prejavom, učiť ich svätiť nedeľu a pod. Ak rodič urobí chybu, znechutí decku ako vieru, tak aj cirkev, môže si k nej vytvoriť až odpor. V každom prípade, ako tu už bolo spomenuté, príde čas, keď sa predsa len rozhodnú úplne slobodne, ako chcú žiť ďalej. Či si vieru prehĺbia, alebo ju odvrhnú, alebo zostanú formálnymi členmi cirkvi, keď sa občas ako veriaci prejavia a občas nie... V každom prípade považujem za najlepšie dodať dieťaťu čo najviac informácií o tom, čo mi je blízke a k čomu ho chcem viesť, aby vedelo čo najviac o tom, čo raz prijme úplne za svoje alebo sa toho vzdá. V zmiešaných manželstvách by mal tie informácie prijímať z oboch strán, primerane ku kladeným otázkam a k veku. S tým, že manželia by nemali hovoriť jeden za druhého, vždy len za seba. Napr. ja si o Bohu myslím toto... Ak chceš vedieť, čo si o ňom myslí ocko, spýtaj sa jeho. A opačne. Nech každý hovorí svoje názory a pocity. A potom si z toho dieťa začne skladať vlastnú mozaiku... A prikláňať sa k tomu, čo bude považovať v tej chvíli pre seba za lepšie... Ale myslím si, že v tomto to má ťažšie veriaca stránka v manželstve... Tá neveriaca si z toho ťažkú hlavu robiť nemusí 😉 .

@maja22 k tej poslednej vete som tiež vďaka tejto diskusii dospela..Aj keď aj o tom sa dá diskutovať... 😉

@elka86 otázka viery je v manželstve dosť podstatná a mala by byť definitívne vyriešená pred jeho uzavretím. čože hlavne model výchovy dieťaťa. ak sa manželia dohodnu že dieťa nebudu vychovávať vo viere tak sa prispôsobí veriaci. nikto mu nekáže aby prestal veriť. iba tu vieru nebude aktívne žiť vo svojej novej rodine. deti nedostanú sviatosti, do kostola sa nepôjde. ak sa dohodnu že dieťa bude vychované vi viere tak sa prispôsobí ten neveriaci. a to aj tak že sa naučí nejake modlitbičky, pôjde do kostola a podobne. samozrejme nikto mu nekáže aby hned začal veriť. pointa je aby dieťa vyrastalo v jednotnom príklade. nič sa nedá vnútiť ale dá sa ukázať príklad. toť môj názor.

@andrea.m ďakujem za názor. Ja si však myslím, že "naučiť nejaké modlidbičky" a recitovať ich v kostole nie je prílišný prejav viery. Ja to považujem tak trochu za pokrytectvo, chodiť do kostola, bez viery a tváriť sa kvôli dieťaťu, že som veriaca. Do kostola chodí s tatinom, alebo babkou, vie, že ja tam nechodím a nechávam mu na výber, či teda bude veriť a chodiť do kostola alebo nie. Nechcem mu brániť, ani ho do ničoho nútiť. Uvidíme ako sa to vyvinie.

@elka86
Mozes mu povedat, ze ty si este pána Boha nepochopila 🙂 tak v neho neveríš, ale budeš sa snažiť tak ako on(tvoj syn) pochopiť a spoznať Boha a moze s nim ist niekedy do kostola, aby videl ze aj ty si naklonená hladat pravdu. Tak ako aj jeho vedies k tomu aby hladal pravdu..

@elka86 ja by som mu vysvetlila aj to ze v boha neverim na tvojom mieste nech vie ze je aj ina cesta pripadne aj ine nabozenstva. A nie nechodila by som do kostola pokial by som bola neveriaca kvoli nikomu. Ved mozes urobit tolko veci za tie dve nudne hodiny :D upratat..ist cvicit...relaxovat..na kavu s kamoskou atd. Dieta ma pravo na vyber nech sa sam rozhode ci chce chodit do kostola a v co verit. Ak mu to vysvetlis spravne bez znevazovania akehokolvek nabozenstva ver ze to dieta to pochopi. Tak ako mne dali na vyber co a ako chcem. Tak aj ja som dala detom na vyber. Tak isto sme v rodine mali silno veriacich ako aj ateistov a vsetci sme sa navzajom respektovali.

@digysa preco zivot bez vianoc? Aj neveriaci si urobia vianoce ale nemaju to ako krestansky sviatok ale ako sviatok rodiny ze sa zijdu pokope 🙂