8-ročnému synovi na mne všetko vadí
Ahojte, prosím vás o radu. Som slobodná matka, so synom žijeme sami od jeho narodenia. Všetko v poriadku, ale v poslednej dobe mu začína na mne vadiť viac vecí. Nechce so mnou jedávať, vraj nejako čudne žujem. Nemľaskám, nesŕkam, normálne jem, ale jemu to vadí. Už som mu povedala, že nechcem vidieť, že si takto ku mne dovoľuje, tak to prestal vravieť, ale pretáča očami, jedlu sa vyhýba, keď jem. A teraz mi rozpráva, že zle dýcham, fučím, ako jeden sused dôchodca. Nie som chorá, dýcham potichu, mám skôr pocit, že mu vadím celkovo. Hrozne som sa nahnevala, vykričala som mu, ako zle sa správa a aj iné veci. Dotklo sa ma, že sa oňho starám, pomáham mu, vypočujem ho vždy, pomôžem, venujem sa a on ma akoby nemohol vystáť. Čo s tým? Má 8 rokov, do puberty nejde, je ešte veľmi detský. Som z neho znechutená, aká je povaha.
Vsak,daj ho na etiku, alebo nabozenstvo..,to by ho malo naucit, ako sa spravat k matke, a k ludom vovec
mne ako prve napadlo, ci nema misofoniu, citlivost na zvuky
...no, ako hovorím, tie vnútorné príčiny, čo mu vadí, nemusia ani s tebou súvisieť, to nemusí byť to rozhodovanie. Len podľa toho, čo píšeš, že on chce všetko ovládať aj v škole, tak musíš ísť asi v hľadaní príčin o jeden level nižšie. Ale prečo sa nezveriť odborníkovi a podchytiť to čo najskôr? Čím skôr sa to podchytí, tým sa dá rýchlejšie pomôcť. Myslím, že dobrý terapeut by bol postačujúci. 🙂 A on takých prípadov už určite videl...
Čím viac komentárov od Vás čítam, tým viac mi príde že by ste sa skôr mali opýtať psychológa. Súhlasím s veľa vecami, čo tu ľudia písali (misofónia, deťom treba dať voľbu, lebo to predsa nie sú ani psi, ani cvičené opice bez názoru. Nešťastné vybíjanie si frustrácie, skúšanie nejakej sebavedomej persony, ect) ale vo vašom príde ako niečo iné... nejaká povahová porucha. To neustále pindanie na spolužiakov, učiteľky, družinárky. Nie je možné aby mal konflikt s každým jedným človekom..... ta jeho deilúzia že by... učiteľka na hodine mala skákať podľa neho? Podľa toho ako to píšete znie, že to chalan úprimne očakáva že by malo byť po jeho?
Ja som ináč hodila to, čo ste písali do chatGPT, lebo úprimne.... znie mi to ako diagnóza a neviem to pomenovať, čo ma hrozne hnevalo. Tak Vám skopírujem Vám odpoveď:
"Z tvojho popisu sa zdá, že chlapec vykazuje problematické správanie, ktoré môže mať rôzne príčiny. Nemusí ísť hneď o poruchu osobnosti (tie sa diagnostikujú skôr v dospelosti), ale skôr o poruchy správania alebo emocionálne problémy, ktoré sa môžu prejavovať ako:
Opozičné vzdorovité správanie (ODD – Oppositional Defiant Disorder) – časté hnevové výbuchy, vzdor, odpor voči autoritám, hádavé správanie.
Porucha správania (Conduct Disorder) – ak by tam boli aj agresívne prejavy, klamanie, manipulácia, absencia výčitiek.
Narcistické alebo antisociálne rysy – silná túžba po kontrole, pocit nadradenosti, ignorovanie pravidiel.
Impulzivita a problémy s reguláciou emócií – čo môže byť prítomné aj pri ADHD alebo inom neurovývinovom probléme.
Toto správanie môže byť reakciou na stres, rodinné prostredie, frustráciu alebo ťažkosti v emocionálnom vývoji. Ak je to dlhodobé a výrazne narušuje vzťahy s ostatnými, určite by bolo vhodné konzultovať to s detským psychológom, ktorý by mohol pomôcť s vhodnými stratégiami zvládania.
@ivik4 ak ma byt dieta karhane tak medzi nim a rodičmi .nie je správne karhat dieta pred kamaratmi ci inymi ludmi.
Rozhovor asi v tomto slede:
-> Preco to robis? Co ta trapi? Preco ma zhadzujes? co si na mne vybijas?
-> so vsetkym ti pomozem, poradim, som tu pre teba, rozpravajme sa
-> nikto nie sme dokonaly, kazdy mame chyby, hladajme riesenie, nebudeme po sebe vrkat
-> ale nemozes ma zhadzovat, ublizuje mi to
Moze tam byt nejaka frustracia z jeho strany , ze nema otca a preto utoci na teba, ale nemyslim, ze mu vadis, skor ta situacia
@kasssiopea tu nejde o pekny den, ale o to aby sa porozpravali, bez natlaku, stresu a vycitiek. Kto iny to ma riesit ak nie mama? A preto navrhujem, ze bude den podla neho, aby mal pocit, ze on rozhoduje o tom co sa deje. Aby nebol tlaceny len do toho o com mama rozhodne. Toto je o komunkacii a ked je komunikacia "pokazena", tak niekde treba zacat. Napriklad aj tym, ze sa den stravi tak ako on bude chciet.
@dkethe och, toto je asi najmenej produktívne, skúšala som veľakrát. Výsledok- začne rozprávať, ako mu všetci robia zle, ako ho učitelia šikanujú, ako ho nútia v škole robiť, čo nechce, keď poradím, že to je hlúposť a je na koni ešte viac, ako predtým. Viac pomáha ho zastaviť a dať prísne hranice, že toto si dovoľovať nemôže. Tým, že som s ním sama, pravdupovediac, nepoznám nikoho, kto sa s dieťaťom viac rozpráva. Hovorí mi o všetkom, čo bolo v škole, od malička, cez víkendy chodíme na výlety, nie sme doma pri telke. Keď je na pár dní u starkej, 4x denne mi volá, vždy ho vypočujem, snažím sa pomôcť, poradiť. Úprimne neviem, čo viac mám robiť. Nevisím na ňom, mám záľuby, som dobre naladená, práca ma nevyčerpáva. Asi by pomohol partner, pred ktorým by mal rešpekt, neviem.
@viestta
Ty si fakt myslis, ze "cudzi chlap" je pre neho v tejto situacii riesenim?
@mamamasama co odtial potial? Ja osobne by som najprv skumala, ci naozaj nie je problem mizofonia. Chces trestat dieta za nieco, za co nemoze a je to trest sam o sebe?
A nepride mi ok vyhadzovat decku na oci, ze sa ako matka staram. Ona sa stazuje, ze sa maly na nej ventiluje a ona robi co? To iste. Akurat, ze ako dospela by mala mat nejaky filter.
Netvrdim, ze mu ma ustupovat a jedavat v pivnici a dychat len na balkone, ale ani nesuhlasim s tym, ze ho ma trestat a “ukazat, kto je panom”.
@viestta neviem, pravdupovediac. Možno by žul hlasnejšie ako ja a už by bol rád aj za mňa 🙂)
To na odľahčenie.
8 ročné dieťa ťa tak rozhodí ?
@sissy27 Mizofonia sa prejavuje od útleho detstva. Ano, je zakonnou povinnostou starat sa o dieta, ale takisto ho pri tej starostlivosti ucim aj vzajomnemu respektu. Este taku nehrali, aby som nemohla dýchať vo svojom dome. Respektujuce rodicovstvo je o vzajomne ucte. Nie o tom, ze ti decko prerastie cez hlavu. A presne ty si ten typ rodiča, ktory posuva gentle parenting na rodicovstvo bez hranic a preto je vacsina deti absolutne nevychovana.
A mozno si len takto nestastne ventiluje to, ze nema komplet fungujucu rodinu, ze nema a nepozna otca. Podvedome za to vini teba (lebo sak koho ineho by mal za to vinit z jeho pohladu samozrejme) a takymto stylom ti to dava "vyzrat". Myslim, ze to moze byt nejako takto.
Tak ked rozhovory boli, zameraj sa na odrazku 3 a 4 a neustupuj
Tak toto by zamrzelo každú maminku, keby jej to dieťa povedalo. Mne to príde tak, že skúša tvoje hranice, z nejakého dôvodu to robí, pokiaľ až môže zájsť. Ja by som nevybuchla ako ty, mňa by to najskôr tak vysokovalo a tak by sa ma to dotklo, že by som potrebovala chvíľu sa spamätať. A potom by som sa úplne v kľude snažila zistiť, že prečo zrazu mu to vadí, keď mu to predtým nevadilo...proste v kľude zistiť čo sa deje. Nemala by si ale ustupovať, ak ti nevie zdôvodniť veci, kľudne sa aj natočte na video ako jete a koho počuť viac prežúvať 🤣. On ten dôvod prečo toto robí a vraví má...tvojou ťažkou úlohou je to zistiť. Veľmi ti držím palce, tiež dcérku vychovávam sama a tak si viem predstaviť tvoje pocity ♥️
@7miriam77 ďakujem veľmi pekne za podporu, aj že to vieš pochopiť
Ak by si sa potrebovala vykecať, alebo čokoľvek,kľudne napíš.
Takto sa správajú pubertaci. Možno už vchádza do toho..... Len neviem, aký bude v 15tich keď už je teraz takýto.
Nenechaj sa ním obmedzovať... Keď chce jesť zvlášť, nech si kúpi jedlo sám, inak budete jedávať spolu. Nie si fackovací panák a mladý pán sa potrebuje trošku ukľudniť... Deti v škole vidia takéto správanie od rovesníkov, no je na nás rodičoch, aby sme im určili hranice. Oni budú skúšať stále, čo to dá... Prajem Ti veľa síl ❤
@mamamasama to si trosku prestrelila, aby si ty hodnotila, aky som ja rodic a este tu aj naznacujes, ze moje dieta je nevychovane a nema hranice, to si fakt vyprosim. Ja uz mam dceru dospelu a stojim si za tym, ze som z nej vychovala slusneho cloveka, ktory sa v zivote nestrati a nikdy som sa za nu nemusela hanbit (alebo teda za svoju vychovu).
@bystrozraky neviem, možno si to myslí. Ale už dlho sa o oblečení, jedle, časti voľného času rozhoduje sám. Samozrejme by chcel, aby som jeho život neriadila- to znamená, aby si nerobil úlohy, chodil kam chcel, bol na mobile a jedol len sladkosti. A aby ho počúvali aj druhí. Naposledy sa sťažoval, že nikdy nie je po jeho ( na hodine), že vždy je iba po učiteľkinom. Normálne som len oči vypliešťala, čo to hovorí. Keď mu dám o príliš veľa veciach rozhodovať, nadobudne dojem, že bude rozhodovať o všetkom ( vrátane mňa), už som to raz skúsila, rýchlo sa to zvrhlo. Preto rozhoduje len o oblečení, voľnom čase, jedle atď.