Ako zvládnuť moju hospitalizáciu a dve dospievajúce deti?
Ahojte
,maminy hlavne dospelých detí a pubertiakov 👏🫣
Od 7 a 3 rokov ,vychovávam deti sama, (majú 21 a 16).Otec sa s nimi vôbec nestretava a volajú si tak 2 do roka.
Myslím si ,že vždy sme mali spolu pekný vzťah ,deti a ja,okrem otca im nechýbalo asi nič ,travili sme veľa času v prírode,rôzne spoznávanie vylety.Posledny rok bol náročný,starší sa dostal do horšej partie a všetko čo k tomu patri.No a toto leto je čistá katastrofa,žiadna pomoc,surfovanie po internete dlho do noci.Povinnosti, čo mali spraviť ďalší deň, trvalo aj týždeň a neobislo sa to bez výmeny názorov.Byvame v dome ,takže treba aj pokosiť,popolievat,celé leto to robím sama.Pridu len keď treba niečo platiť alebo riešiť
Teraz ma čaká hospitalizácia na týždeň až 10 dní,mám dilemu kto sa o nich postara ale dnes ma totálne znova vytočili,ťahám 2 roboty a doma nič urobené.Ako by ste riešili vašu neprítomnosť? Nechať ich skúsiť ,že život nie je len zábava ,ale sú to aj povinnosti?
Oni to všetko ovládajú ,ale nerobia,frajerkiny rodičia staršieho chvália,že u nich kosi,betónu je ,drevo na zimu chystá,proste je to pre nich ideálny svätý.Ale príde domov ako na dovolenku,mladší kopíruje jeho správanie,jeden nerobí ,tak nebude ani druhí.
Nepomáha ani kľudný rozhovor,vysvetlenie ako sa na to pozerám ,ako to cítim,ani vrčanie ,ani krik ani nerozpráva nie niekoľko dní.Prave mám pocit ,že keď máme tichú domácnosť,tak im to vyhovuje,lebo nič od nich nežiadam.A keď v tejto situácii žiadam aby niečo urobili v domácnosti,tak sa na mňa pozerajú ako na paka,že sa spolu nebavíme a ešte niečo vyžadujem
@anonym_autor to je fajn, že to vedia, už len vymyslieť "taktiku", aby začali samostatne fungovať. Sama pre seba si najskôr premysli, ako by ti vyhovovalo rozdelenie povinnosti v domácnosti. Urob si plán a drž sa ho "nemilosrdne", ale s láskou. Žiadne posluhovanie synom, aj im nadel "ženské" povinnosti. A hlavne vyvodiť a dodržať dôsledky ich nekonania. Musíš byť ty vnútorné silne nastavená na túto zmenu, inak to prekuknú a nič nebudú dodržiavať. Najstarší ak bude mať s týmto problém, oznám mu termín, do kedy sa má vysťahovať. Mladší bude dodržiavať čo si naplánovala ty, ak s nimi nie je možná dohoda. Tvoj plán by som im najskôr predstavila ako návrh na dohodu (môžete spoločne zmeniť niektoré body). Ak dohoda nebude možná, tak sa pôjde podľa teba. AMEN
@janinah vyhrala si zase najdokonalejšiu rodinu a deti.Obcas, ked ti je ťažko si aj úprimná videla som to u teba asi v 2 príspevkoch.To, že jej chlapi sú rozmaznaní je pravda, ale týmto, že máš doma samostatne deti jej ako pomôžeš?Ty si tiež robila u svokry na zahrade s deťmi na krku, lebo to tvoj muž chcel.Tam si sa prečo nevzoprela?Chcela deťom dobre a otočilo sa to proti nej.Stava sa aj v lepších rodinách.
@anonym_3695c5 mam sa zabit.ked mam dobru rodinu.?.ja sa nechvalim.pisem ako je to u nas a ani nikomu nemusim vysvetlivat preco mi vyhovuje tak ako to mame....a na rozdiel od teba nikdy nepisem ako anonym...
Takze kludne mi zaviď nadalej.máš čo...😜
@anonym_autor Neboj sa, vedia robit všetko, len nemusia, pretože to všetko robíš ty. Život ti tou operáciou niečo naznačil, tak to nechaj plynúť. Uvedom si hlavne, prečo sa ti to deje. Držím palce.
:( toto sa naozaj veľmi zle číta. A nemôžeš sa vyhovárať na to, že si na nich sama. Som na tom rovnako. Mladší mal 3 mesiace a starší 4 roky keď som ostala sama. Nie že úplne sama, ale manžel pracuje v zahraničí a chodí domov tak na 60 dní v roku, inak som s chalanmi sama.
Som na manažérskej pozícii, často sa stane že som preč aj týždeň vkuse a keď som niekde na výstave a od rána do večera mám stretnutia s obchodnými partnermi a na hotel sa dostanem o polnoci tak im týždeň ani nezavolám. A proste chlapci sú sami a musia si poradiť. Škola, tréningy, viem, že to zvládnu.
Priznám aj ja že sami od seba veľa neurobia (žeby pustili práčku, umývačku, povysávali...) ale keď im napíšem čo majú urobiť tak to urobia lebo vedia že bude potom doma zle ak nie :D
Neviem či ešte nie je neskoro, ale skús sa aspoň s tým mladším porozprávať. Možno ešte pri ňom je šanca na zvrat. Prípadne ak starší má už priateľku a máš s ňou dobrý vzťah tak staršieho skúsiť "upratať" cez ňu.
V každom prípade ti držím palce, mysli teraz hlavne na svoje zdravie ❤
@anonym_autor moja zlata 🙏🏻💕💕💕
Ja Ta úplne chápem. Nebudem Ti písať dristy ako “to majú dávno vedieť”, “nastav im zrkadlo” a podobne… preto viem, že vieš, vidíš situáciu reálne, aj ju správne vyhodnocujes,… ale… Proste ale. Sú to chlapci, je to fakt iná “rasa” a jednoducho ženy/matky samozivitelky sú na nich prislabe… Všetko to vidím v našej rodine… My sme 4 deti (dve staršie dievčatá (ja so sestrou) a dvaja mladší chlapci, moji bratia. (Všetko sme bio súrodenci rovnakých rodičov aby bolo jasne.) Mama nás vychovala sama, od útleho detstva…
A bez toho, že by vedome chcela (a fakt to stále nevidí a nepripúšťa), tak ten meter na chlapcov a na nás (dievčatá) mala (a stále ma) iný. Veľmi iný. Nám povedala v 5. triede, že už sme veľké a budeme si desiatu chystať sami… a tak aj bolo. Taktiež víkendové raňajky a pomáhať cez týždeň s večerou, nákupmi, všetko samozrejmosť… Bratia sú o 7 a 9 rokov mladší a im doteraz chystá a báli jedlo. A ešte im ho ide zaniesť do izby, a potom ide pre prázdny tanier, a desiatu do prace (ak náhodou nejaku brigádu majú) im vkladá do tašky, aby si ju náhodou nezabudli…
Takže je extrémny rozdiel v životaschopnosti nás sestier (od 18 sme sami vo svete, žijeme v inom meste, zivime aj staráme sa od 18 sami, bola samozivitelka a výšku a podobne veci nám uhradiť nemohla, to chápem, tak preto sme šli teda do sveta)… Bratia majú 25 a 27 a doteraz žijú doma. Bez prac, bez škôl (študovali roky, lebo to bola zámienka, prečo nemôžu chodiť do práce a prečo doma nemôžu nič pomôcť - lebo sa učia), po tých rokoch nemajú ani bakalára… V obdobiach keď nechodili do školy, tak proste “si potrebujú oddýchnuť”, “si hľadajú novú školu”, “si hľadajú prácu” atd… roooookyyyyyy🙏🏻 Výsledok nula, v kzdom smere. Ale ak si myslíš, že za túto absolútnu oddanosť a obskakovanie sú k mame aspoň slušní (nie že zaviazaní, alebo hádam vďační) tak sa mýliš… Ich prístup je príšerný, hnusný a odporný 🤮 Nedovolia jej žiť. Nič nepomôžu (ani nanosiť dnu drevo ktoré ona naseka!), ani vyložiť nákup, ani odniesť si špinavý tanier z izby, nič vôbec a ešte po nej útočia, kričia, robia zle a obviňujú ju zo všetkého, vyhrážajú sa,…. Je to des. Viem čoho všetkého sú takyto chlapci (napriek matkinej oddanosti a dobrej výchove) schopní. A tie reči a aj činy zabolia. Veľmi… Úplne z Tvojich riadkov situáciu chápem, u nás to trvá ešte dlhšie… Prosím Ta, nepochybuj o sebe. 🙏🏻 Neobviňuj sa. 🙏🏻 Toto naozaj je vec, ktorá sa deje, a je to časté presne v takýchto prípadoch. (Na mamu si už henti naši dovolia aj fyzicky 🤮).
Za tie roky si, určite (ako aj naša mama) hladala spôsoby ako sa z toho dostať, ako to zmeniť, alebo aspoň ako si tým nedať ubližovať,…. V tomto Ti nikto neporadí, nie je na to žiadna rada. Skús sa mať rada, a skús pozerať aj na seba, nielen 100% žiť ich životy a ich pohodlie, ale ber do úvahy aj seba. Chovaj sa k sebe ako k ďalšiemu členovi rodiny… Nepotlacaj svoje potreby a život, oni už sú naozaj veľkí, a už si obetovala dosť…
Kopec reči a radu nemám 🙈🙈 Len pochopenie a povzbudenie, aby si vedela, že nie si v tom sama (to zďaleka nie), a že si skvelá žena a nepochybuj o sebe. 🙏🏻💕 Drz sa, prajem Ti veľa veľa síl, lebo tie budeš potrebovať… a prajem nech si v nemocnici oddychnes a nech všetko dobre dopadne. A tiež prehodnot veci, lebo aj naša mama bola v nemocnici, a hádaj kto jej za cele dva týždne nezavolal a nezaujímalo ich ako sa ma… áno, chlapci. Došla po operácii a mohla po operácii namiesto oddychu doháňať čo narobili za tie dva týždne… a to ešte s krikom ako nemajú opraté a co chcú jesť 😣😣🤮 Tak ja to z času na čas máme pripomeniem, že takto sa im obetuje celý život, a že keď jej prerastú zdravotne problémy (lebo takýto životný štýl tomu nepomáha), tak potom čo? Potom už sa budú o seba vedieť postarať? Že fakt treba aby ju vzali do nemocky na pol roka? Alebo sa jej ešte vážnejšie pohorší?… ach.
Moc sa drz🙏🏻💕
Ahoj robíš pre nich všetko, dala by si im prvé - posledné a tak to berú ako samozrejmosť a majú Ťa za slúžku. Oni si to ani nevážia, lebo netušia, koľko námahy a síl Ťa to stojí. Nechaj doma suroviny, z ktorých si môžu niečo uvariť (zemiaky, ryžu, kurča, mrazenú zeleninu...), peniaze len 80-100€ a nerieš. Ešte zadaj úlohy (napíš na papier), ktoré musia urobiť (v stredu povysávať, v štvrtok pokosiť, v piatok oprať...). Tiež povedz, čo bude následovať, ak to nesplnia (ruším wifi, beriem mobil...)
Kľudne choď a nechaj ich samých, aspoň si oddýchneš. Pre Teba bude ten pobyt v nemocnici normálne dovolenka. A nedvíhaj im mobil zakaždým. Raz za deň-dva im zavolaj, skontroluj a dovi-dopo.
@ika02 do bodky súhlasím 🙏
Staršiemu by som povedala nech y tej frajerky rovno aj zostane q mladšiemu že v 18 čakám že pôjde preč keď sa nevie správať
@anonym_autor moja zlata 🙏🏻💕💕💕
Ja Ta úplne chápem. Nebudem Ti písať dristy ako “to majú dávno vedieť”, “nastav im zrkadlo” a podobne… preto viem, že vieš, vidíš situáciu reálne, aj ju správne vyhodnocujes,… ale… Proste ale. Sú to chlapci, je to fakt iná “rasa” a jednoducho ženy/matky samozivitelky sú na nich prislabe… Všetko to vidím v našej rodine… My sme 4 deti (dve staršie dievčatá (ja so sestrou) a dvaja mladší chlapci, moji bratia. (Všetko sme bio súrodenci rovnakých rodičov aby bolo jasne.) Mama nás vychovala sama, od útleho detstva…
A bez toho, že by vedome chcela (a fakt to stále nevidí a nepripúšťa), tak ten meter na chlapcov a na nás (dievčatá) mala (a stále ma) iný. Veľmi iný. Nám povedala v 5. triede, že už sme veľké a budeme si desiatu chystať sami… a tak aj bolo. Taktiež víkendové raňajky a pomáhať cez týždeň s večerou, nákupmi, všetko samozrejmosť… Bratia sú o 7 a 9 rokov mladší a im doteraz chystá a báli jedlo. A ešte im ho ide zaniesť do izby, a potom ide pre prázdny tanier, a desiatu do prace (ak náhodou nejaku brigádu majú) im vkladá do tašky, aby si ju náhodou nezabudli…
Takže je extrémny rozdiel v životaschopnosti nás sestier (od 18 sme sami vo svete, žijeme v inom meste, zivime aj staráme sa od 18 sami, bola samozivitelka a výšku a podobne veci nám uhradiť nemohla, to chápem, tak preto sme šli teda do sveta)… Bratia majú 25 a 27 a doteraz žijú doma. Bez prac, bez škôl (študovali roky, lebo to bola zámienka, prečo nemôžu chodiť do práce a prečo doma nemôžu nič pomôcť - lebo sa učia), po tých rokoch nemajú ani bakalára… V obdobiach keď nechodili do školy, tak proste “si potrebujú oddýchnuť”, “si hľadajú novú školu”, “si hľadajú prácu” atd… roooookyyyyyy🙏🏻 Výsledok nula, v kzdom smere. Ale ak si myslíš, že za túto absolútnu oddanosť a obskakovanie sú k mame aspoň slušní (nie že zaviazaní, alebo hádam vďační) tak sa mýliš… Ich prístup je príšerný, hnusný a odporný 🤮 Nedovolia jej žiť. Nič nepomôžu (ani nanosiť dnu drevo ktoré ona naseka!), ani vyložiť nákup, ani odniesť si špinavý tanier z izby, nič vôbec a ešte po nej útočia, kričia, robia zle a obviňujú ju zo všetkého, vyhrážajú sa,…. Je to des. Viem čoho všetkého sú takyto chlapci (napriek matkinej oddanosti a dobrej výchove) schopní. A tie reči a aj činy zabolia. Veľmi… Úplne z Tvojich riadkov situáciu chápem, u nás to trvá ešte dlhšie… Prosím Ta, nepochybuj o sebe. 🙏🏻 Neobviňuj sa. 🙏🏻 Toto naozaj je vec, ktorá sa deje, a je to časté presne v takýchto prípadoch. (Na mamu si už henti naši dovolia aj fyzicky 🤮).
Za tie roky si, určite (ako aj naša mama) hladala spôsoby ako sa z toho dostať, ako to zmeniť, alebo aspoň ako si tým nedať ubližovať,…. V tomto Ti nikto neporadí, nie je na to žiadna rada. Skús sa mať rada, a skús pozerať aj na seba, nielen 100% žiť ich životy a ich pohodlie, ale ber do úvahy aj seba. Chovaj sa k sebe ako k ďalšiemu členovi rodiny… Nepotlacaj svoje potreby a život, oni už sú naozaj veľkí, a už si obetovala dosť…
Kopec reči a radu nemám 🙈🙈 Len pochopenie a povzbudenie, aby si vedela, že nie si v tom sama (to zďaleka nie), a že si skvelá žena a nepochybuj o sebe. 🙏🏻💕 Drz sa, prajem Ti veľa veľa síl, lebo tie budeš potrebovať… a prajem nech si v nemocnici oddychnes a nech všetko dobre dopadne. A tiež prehodnot veci, lebo aj naša mama bola v nemocnici, a hádaj kto jej za cele dva týždne nezavolal a nezaujímalo ich ako sa ma… áno, chlapci. Došla po operácii a mohla po operácii namiesto oddychu doháňať čo narobili za tie dva týždne… a to ešte s krikom ako nemajú opraté a co chcú jesť 😣😣🤮 Tak ja to z času na čas máme pripomeniem, že takto sa im obetuje celý život, a že keď jej prerastú zdravotne problémy (lebo takýto životný štýl tomu nepomáha), tak potom čo? Potom už sa budú o seba vedieť postarať? Že fakt treba aby ju vzali do nemocky na pol roka? Alebo sa jej ešte vážnejšie pohorší?… ach.
Moc sa drz🙏🏻💕
@ketrint bože to sa až zle číta toto 😥
@anonym_autor moja zlata 🙏🏻💕💕💕
Ja Ta úplne chápem. Nebudem Ti písať dristy ako “to majú dávno vedieť”, “nastav im zrkadlo” a podobne… preto viem, že vieš, vidíš situáciu reálne, aj ju správne vyhodnocujes,… ale… Proste ale. Sú to chlapci, je to fakt iná “rasa” a jednoducho ženy/matky samozivitelky sú na nich prislabe… Všetko to vidím v našej rodine… My sme 4 deti (dve staršie dievčatá (ja so sestrou) a dvaja mladší chlapci, moji bratia. (Všetko sme bio súrodenci rovnakých rodičov aby bolo jasne.) Mama nás vychovala sama, od útleho detstva…
A bez toho, že by vedome chcela (a fakt to stále nevidí a nepripúšťa), tak ten meter na chlapcov a na nás (dievčatá) mala (a stále ma) iný. Veľmi iný. Nám povedala v 5. triede, že už sme veľké a budeme si desiatu chystať sami… a tak aj bolo. Taktiež víkendové raňajky a pomáhať cez týždeň s večerou, nákupmi, všetko samozrejmosť… Bratia sú o 7 a 9 rokov mladší a im doteraz chystá a báli jedlo. A ešte im ho ide zaniesť do izby, a potom ide pre prázdny tanier, a desiatu do prace (ak náhodou nejaku brigádu majú) im vkladá do tašky, aby si ju náhodou nezabudli…
Takže je extrémny rozdiel v životaschopnosti nás sestier (od 18 sme sami vo svete, žijeme v inom meste, zivime aj staráme sa od 18 sami, bola samozivitelka a výšku a podobne veci nám uhradiť nemohla, to chápem, tak preto sme šli teda do sveta)… Bratia majú 25 a 27 a doteraz žijú doma. Bez prac, bez škôl (študovali roky, lebo to bola zámienka, prečo nemôžu chodiť do práce a prečo doma nemôžu nič pomôcť - lebo sa učia), po tých rokoch nemajú ani bakalára… V obdobiach keď nechodili do školy, tak proste “si potrebujú oddýchnuť”, “si hľadajú novú školu”, “si hľadajú prácu” atd… roooookyyyyyy🙏🏻 Výsledok nula, v kzdom smere. Ale ak si myslíš, že za túto absolútnu oddanosť a obskakovanie sú k mame aspoň slušní (nie že zaviazaní, alebo hádam vďační) tak sa mýliš… Ich prístup je príšerný, hnusný a odporný 🤮 Nedovolia jej žiť. Nič nepomôžu (ani nanosiť dnu drevo ktoré ona naseka!), ani vyložiť nákup, ani odniesť si špinavý tanier z izby, nič vôbec a ešte po nej útočia, kričia, robia zle a obviňujú ju zo všetkého, vyhrážajú sa,…. Je to des. Viem čoho všetkého sú takyto chlapci (napriek matkinej oddanosti a dobrej výchove) schopní. A tie reči a aj činy zabolia. Veľmi… Úplne z Tvojich riadkov situáciu chápem, u nás to trvá ešte dlhšie… Prosím Ta, nepochybuj o sebe. 🙏🏻 Neobviňuj sa. 🙏🏻 Toto naozaj je vec, ktorá sa deje, a je to časté presne v takýchto prípadoch. (Na mamu si už henti naši dovolia aj fyzicky 🤮).
Za tie roky si, určite (ako aj naša mama) hladala spôsoby ako sa z toho dostať, ako to zmeniť, alebo aspoň ako si tým nedať ubližovať,…. V tomto Ti nikto neporadí, nie je na to žiadna rada. Skús sa mať rada, a skús pozerať aj na seba, nielen 100% žiť ich životy a ich pohodlie, ale ber do úvahy aj seba. Chovaj sa k sebe ako k ďalšiemu členovi rodiny… Nepotlacaj svoje potreby a život, oni už sú naozaj veľkí, a už si obetovala dosť…
Kopec reči a radu nemám 🙈🙈 Len pochopenie a povzbudenie, aby si vedela, že nie si v tom sama (to zďaleka nie), a že si skvelá žena a nepochybuj o sebe. 🙏🏻💕 Drz sa, prajem Ti veľa veľa síl, lebo tie budeš potrebovať… a prajem nech si v nemocnici oddychnes a nech všetko dobre dopadne. A tiež prehodnot veci, lebo aj naša mama bola v nemocnici, a hádaj kto jej za cele dva týždne nezavolal a nezaujímalo ich ako sa ma… áno, chlapci. Došla po operácii a mohla po operácii namiesto oddychu doháňať čo narobili za tie dva týždne… a to ešte s krikom ako nemajú opraté a co chcú jesť 😣😣🤮 Tak ja to z času na čas máme pripomeniem, že takto sa im obetuje celý život, a že keď jej prerastú zdravotne problémy (lebo takýto životný štýl tomu nepomáha), tak potom čo? Potom už sa budú o seba vedieť postarať? Že fakt treba aby ju vzali do nemocky na pol roka? Alebo sa jej ešte vážnejšie pohorší?… ach.
Moc sa drz🙏🏻💕
@ketrint to je hrozne, ale moze si za to sama. Vy segri ste s nimi neurobili poriadok?
Nakúpila by som nejaké potraviny nechala by som im tak 100e a nech s a starajú..a pripomenula že tam bývajú takže bordel si upracu sami čo narobia a aj by som to dodržala..sú veľký kľudne môžeš prať variť a upratovať len sebe 🤷
Prepnúť sa do režimu "mám na háku" jedným uchom dnu druhým von, na slovensku deti neumrú od hladu a nech si radšej robia starosť o mamu, že sa opustila, že jej musia pomôcť dostať sa do normálnych koľají a nie jej prikladať bremeno na chrbát.
https://www.youtube.com/watch?v=wyEomQGDQWQ