Dieťa naviazané na matku

Je ine, ked sa dieta hra a ty si na dohlad a ine, ked tam bude same a ty odijdes. Ale nebude prvy, ani posledny, ktory zil v "bubline" mamickovskej a potom sokova terapia v skolke. Nebudem ti hovorit, ci je to dobre, alebo ci je to zle, sama vies, preco sa s rodinou nestykate. Este mate rok pred sebou, este sa toho moze udiat vela. Neriesila by som veci v hlave moc dopredu. Ucitelky si vedia poradit.

@ebi88 Boze nebudeme kamosky??? 🙏😉 No dnes ma nasrala svagrina ked mi ho vitiahla z kocika a on zanou nechcel ist. Chudacik poackal a tahal sa namnou a ona dotoho prejav ako sa musi naucit a bla bla... potom som zistila ze ho prehnalo a tahal sa zamnou asi preto. Keb si tak kazdy hladel do svojej polievky bol by svet hned jednoduhsi.

@anjelicek26 Stykame hraju sa ale stale s mojim dozorom.

@ninkababika dvojročné dieťa má byť naviazané na matku, je to jeho matka. Snáď nebude naviazané na suseda? Nechápem načo sú dobré takéto stresy a takéto drísty od cudzích osôb aby si chúďa dieťa zvykalo tým, že ho niekto drasticky bude vyťahovať z kočíka.

@ninkababika My sme si tým ešte osobne neprešli, ale zo skúseností z blízkej rodiny a kamošiek si myslím, že každé dieťa na toto zareaguje po svojom. Nikde nie je zaručené, že "spoločenské" dieťa nebude v škôlke plakať a robiť problémy alebo že "mamičkár" musí zákonite v škôlke robiť scény po odchode matky. Aj tak každé dieťatko potrebuje určitý čas na adaptovanie sa v novej situácii a v novom kolektíve. Sestra mala bojazlivého chlapčeka a nástup do škôlky zvládol lepšie, ako jeho bratranec, ktorý bol nebojacnejsi a nemal problém ísť k hocikomu. Len si proste nesadli s jednou pani učiteľkou v škôlke a nastali problémy...
Takže sa neboj, naďalej ho veď ku zdravému kontaktu s inými ľuďmi a on to zvládne....

@ninkababika dieta sa musi naucit byt aj mimo dosahu matky. rozumiem, ak mas nevyhovujucu rodinnu situaciu, ze im ho "nechces dat". ale ak ho nenavyknes aspon trocha na to, ze su aj ine ruky, ako mamine, tak sa ti neda moc radit ... jasne, ze netahat nasilu z ruk/kocika/postele/... ale teda ukazat, ze mama nemusi byt stale "za prdelkou". suhlasim s @anjelicek26 - bude to sokova terapia, ale nebude prve, ani posledne dieta, co to prezilo ... sestra mala takyto "ocecok" (a to nemyslim ozaj v zlom, ale skratka len na mamu a nikoho ineho) a teda mala problem, mala jej plakavala. ja som od roka chodila do roboty na ciastocny uvazok, najprv par hodin, potom na den raz/ dva razy do tyzdna. maleho mi ale od pol roka zvykli na hodku/dve postrazit starki, pokocikovali ho, neboli pre neho neznami a v poho zvladol potom aj 4 hodky aj cely den. preto aj skolka bola podla mna OK.

@ninkababika ale vies tieto reci... myslim ze mam zdrave dieta, co sa normalne vyvija, ale pr nocnik odmieta, bud sa s nim pohra alebo hodi zo schodov. Sem tam sadne zatlieska si ale vycurat sa odbehne na koberec... a reci ze preco nechodi na nocnik este... no co ho priviazem na neho? Asi nie je ese cas proste. Alen preto aby o rok dieta moozno nieslo lepsie skolku ho nebudem uz teraz stresovat a opustat. To by mne osobne ani nenapadlo ani si nemyslim ze by toto malo mat zasadny vplyv. Mna mama nikam medavala “zvykat”, raz som spala u babky taka mala a som bola fajne mimo z toho, dokonca si to matne aj pamatam. A skolka, no to si pamatam ze som plakala, kym mi neukazali kde su babiky poukladane.
A este svagrina zeby do mna mudrovala xD ako moze navrhnut ze ci by to nebolo dobre ale nie takym sposobom, ze tak to je a robis chybu. To je snad tvoja vec, najlepsie si poznas dieta.

@ninkababika

Treba zacat ignorovat to co vravi okolie a zacat verit materinskym citom. Ja neviem ze co sa stale ludia navazaju s mudrymi radami.

@ninkababika to, ako dokáže dieťa "prežiť" bez mamy, závisí práve od toho, akú istotu pri nej nadobudlo v útlom veku. Ja žijem ďaleko od rodiny. Moje obe deti boli v útlom veku vkuse so mnou, s cudzími ľuďmi, deťmi sa stretli len na ulici, v obchode, na ihrisku... Napriek tomu si zvykli v kolektíve bez plaču, v pohode, tešili sa na rovesníkov a s učiteľkami normálne komunikovali 🙂 dôležité sú pevné väzby s matkou a správne načasovanie vstupu do kolektívu. U niekoho to môže byť v 2. roku, u niekoho aj vo 4. Každé dieťa je iné.

@0silvia0 hahaha presne toto stale hovorim svokre a rodine....vsetci sa pohorsuju nad tym ze ako je mala naviazana na mna...a akoze na koho by mala byt??? Asi fakt na suseda😂😂😂😂

a co tato? ten s nim bol len tak sam?

minule mi vravela krstna mojho muza - ze ked videla vzdy moje deti iba na mne a mojom muzovi nalepene, nikdy nechceli ist k nikomu a boli stale s nami, tak ze si myslela, ze co z tych deti vyrastie, len nejake ustrachane decka co sa nas budu navzdy drzat.. a ono to tak vobec nie je - ze teraz vidi ze sme to robili dobre, su si nami iste a vo vyssom veku sa uz bavia s kazdym pekne a su vychovane..

priznavam, ked zacala rozpravat zacinala vo.mne kypiet zlc, ked vsak skoncila, velmi som sa potesila jej slovam..

kazde dieta je ine, niektore bojazlivejsie, ine odvaznejsie.. ale je uplne normalne ak je na svoju mamu naviazane a to ako sa bude chovat v skolke vela zavisi aj od uciteliek a kolektivu, nie len od jeho povahy.. a povaha deti sa rychlo meni..

napr.dcera bola vzdy hlavne moja, ale v skolke ani raz zamnou nezaplakala.. prvy syn introvertnejsi naviazany na tatu aj mna, plakaval asi pol roka ale teraz je to normalny sebavedomy chlapec co ide do skoly.. no a treti? ten mamu musi mat v dohlade, ale miluje spolocnost a ludi okolo, ten bude uplny skolkar..

@ninkababika robíš správne, dieťa v škôlke možno problém na začiatku mať bude, ale možno aj nie.
Moja osobná skúsenosť, pri dcére som od roka pracovala na pol úväzku, strážila ju moja mama, manžel, striedali sme sa a v škôlke extrémne odplakala pol roka, druhého pol roka ešte fňukala každé ráno. So synom som bola doma do 2,5 roka, u babky bol len ak sa inak nedalo (hospitalizácia) a v škôlke skoro vôbec neplakal.
Každopádne by si ho pred nástupom mala začať zvykať na cudzie DETI, aby bol naučený hrať sa s nimi aj bez tvojej asistencie. Prípadne, že sa mu na chvíľu aj stratíš z dohľadu ... ideálne sú detské krúžky a materské centrá.

@montemotherone toto čo si napísala je najdôležitejšia myšlienka tejto diskusie. Toto by si mali prečítať všetky tie ženy s predpotopnými názormi, ktoré tvrdia, že deti pripútané k mame budú mať problémy s kolektívom a adaptáciou. Práve tá väzba dieťa-matka je tá najbezpečnejšia, ktorá dáva základy budúcim sociálnym vzťahom jedinca. To, čo matka nedá dieťaťu v detstve, bude dieťa hľadať celý život v budúcnosti.

@ninkababika absolútne si z toho nic nerob.Je veľa žien, ktoré nemajú pri sebe rodinu, kamarátky, žijú v zahraničí s deťmi a ich deti nemajú okolo seba ľudí, ktorí ich ťahajú z kočíka, nasilu berú na prespávanie, lebo si musia zvyknúť...
A čo by museli?lebo niekto povedal?
Tvoje dieťa si zvykne na škôlku možno oveľa lepšie ako druhé deti.Pekne mu ju občas spomen, choďte okolo škôlky nech vidí deti
Sú deti, ktoré sú pripravené v 2 r, deti, ktoré plaču v 4 r, deti, ktoré škôlku nemajú radi introverti...ale to pretrpia
Vôbec si s tým nelam hlavu dôležitý je vzťah teba a syna musí veriť tebe, že tam bude fajn a tak aj bude

Moj nastarsi bol na mna neskutocne naviazany, do 4 rokov nechodil k nikomu, ale do skolky chodil v pohode od dvoch rokov a nemal tam vobec problem. Ale spat niekde inde bol des. Zmenilo sa to narodenim druheho syna. Sam v pohode chcel ist spat ku babke,az mi bolo niekedy luto. Myslim ze v tomto deti neptreba vobec nutit.

@0silvia0 vďaka za podporu 🙂 tiež som to tak z okolia cítila pri prvej dcérke. Ale dnes už overené v praxi, keďže má 16. Za sebou milión táborov, týždňových sústredení od 6 rokov... Bez maminky, bez trápenia... Zbožňuje poznávať nových ľudí, komunikovať, zdieľať... Pri synčekovi som sa trošku obávala. Žili sme v novom prostredí, skoro na samote, izolovaní ešte viac a ešte k tomu je iná povaha... Prišiel ale 2...3 rok a prišla aj chuť "spoznať svet" 🙂 Úplne v pohode vhupol do kolektívu, pri svojej tvrdohlavej povahe "zobral na milosť" aj učiteľky 😀 a vidím na ňom, že rovnako chce poznávať, objavovať... Nie je to len "povinná jazda" s odpočítavaním "kedy sa už vrátim k maminke" 🙂 Jednoducho sa mi len potvrdila teória, ktorá je objavená už dávno.
O dôležitosti vzťahovej väzby k tzv. materskej osobe (nemusí to byť vždy matka, ale musí to byť jedna osoba, dlhodobý, častý a hlboký vzťah- niekedy aj babka, či osamelý otec...) sa hovorí v detskej psychológii už dávno. Len my by sme tie naše deti už hodinu po pôrode najradšej na niečo "učili", či odučili, odvykali, odtŕhali, trénovali, vzďaľovali.... ☹ Zabudli sme na prachsprostú fyzickú blízkosť, ktorú potrebuje každý cicavec. Bez ohľadu na pokrok. Bez ohľadu na to, že si dnes 2 ročné dieťa dokáže zapnúť tablet... 🙂 Ak má dieťa "pevné korene", dostatok blízkosti a kontaktu s matkou v útlom veku, ľahšie sa mu neskôr, keď príde jeho čas "objavuje svet". Je to naozaj uložené kdesi v podvedomí, všetka tá istota, dôvera v svet, objatia... Tie si už potom prenášame do vzťahov s inými a ani to len netušíme... Alebo tiež neprenášame ☹ a odznova sa učíme, že ľuďom môžeme aj dôverovať, otvoriť sa im a byť pokojní...

Ste super vsetky naozaj dakujem za nabitie energie. A zabudla som napisat. Moje dieta nema problem byt so svojim otcom. Nieked idu na vilet ja upratujem a mali ked s vrati a nevie ze som snim nebola.

@ninkababika rob ako to cítiš, určite robíš dobre. Pevná vzťahová väzba je dôležitá a pôsobí ako ochranný štít počas vývinu detí. Dokonca ich chráni pred negatívnymi sociálnymi vplyvmi v puberte. Deti, kde sú vzťahové väzby pevné a kvalitné, nemajú takú potrebu hľadať to, čo nedostali v detstve v drogách, alkohole a zlých partiách...
Veď sa stačí niekedy vcítiť do malého dieťaťa. Ono chce ísť k mame, cíti tam bezpečie, istotu, zrazu ho niekto vytrhne z maminej náruče lebo niekto povedal, že akože treba trénovať byť bez mamy. Ako sa to dieťa asi cíti? Cudzo, opusteno, zmäteno, vidí mamu a nemôže k nej ísť, nechápe prečo, plače, ale nik ho nepočúva a neupokojí. To vážne niekto deťom robí? Je to naozaj treba? Nedá sa počkať do obdobia, keď sa dieťa samo odstrihne od mamy a bude samo chcieť ísť niekam bez mamy? Ja fakt nechápem takéto vypäté situácie, načo je toto dobré?

@montemotherone tlieskam ti žena. Hovoris mi
z duse. My tiež máme rodičov aj svokrovcov pomerne ďaleko a tiež ma nebavilo počúvať ako si malý 'musi zvykat' aj na iných ľudí - aby nebol na mne zavesený. No a na kom má byť keď nie matke s ktorou je celé dni? Prvého pol roka som ho snáď ani nemohla položiť, jednoducho plakal, lebo chcel byť pri mne. Bolo to ťažké, aj som si porevala aj ponadavala ale dali sme to. Malý má skoro 17 mes a keď ide von s tatom, ani mi nezakýva niekedy 😂 áno, keď je chorý musí byť len pri mne, ale napr na ihrisku ma ani nemusí mať na ociach, on jednoducho vie, že tam niekde som a je spokojný. A ja som happy, že sme to dali a verím, že to pôjde aj ďalej dobre

@ninkababika vykasli sa na ostatnych. Ja mam skoro 3 rocnu dcerku na mna velmi naviazanu. No a co. Dieta potrebuje svoju istotu, potom same vykroci do sveta. Spolocnost ho bude tahat. A ja dokonca nedam ani popestovat ju niekomu, pokial ona sama nechce. Mne by sa tiez neoacilo, keby sa ma chytal niekto, koho bud nepoznam, alebo nechcen, aby sa ma chytal. A co su to za ludia, teda svagrina, ze ma take reci pred dietatom. 2rocne dieta vsetkemu rozumie