Je to náročné, som vyhorená
Pekný víkend prajem. Mám po 30ke, som sama v malom byte s dieťaťom malým škôlkarom. Zdá sa, že je to náročné dieťa, aj keď šikovné. Priznám sa, že som ešte nikdy nemala taký neporiadok ako teraz. Financie nepustia, aby som bývala v krajsom a necítim sa tu dobre. Nemám energiu a motiváciu na usporiadanie a upratovanie. Nebaví ma to všetko. Kedysi som zvládala toho veľa, mala som elán, rýchlosť, starala sa o zovňajšok. Nechápala som ako môžu niektoré ženy zanedbať svoje vlasy, postavu, bývanie. A teraz už chápem. Psychika veľa robí. Som už príšerne unavená zo života, už nemám silu prekonávať prekážky. Nemám sa ako zregenerovať. Otec kašle na dieťa, výživné platí načas, občas ho vezme poobede na hodinku. Už som v pozícii ženy, ktoré som nechápala. Vlasy o ničom, pribrala som za posledné roky vyše 15 kíl, lebo na nepohodu si dávam sladkosť. Rodinu mám inde, ale aj tak nemám kam dať syna lebo starí rodičia sú veľmi starí. Chodím do práce, ktorá ma baví, ale v poslednom čase som nesustredena, placliva. Nemám rada víkendy, lebo len mi dieťa vymýšľa, radšej mám v práci svoj kľud. A pritom na to dieťa som čakala dlho a teraz som sklamaná lebo s nesprávnym mužom a teraz som sama. Chcem byť dobrá mama, aktívna žena, starať sa o seba, ale ani nemám kedy pocvicit lebo syn zaspáva neskoro, som unavená. Kedysi som vedela všetko mať pod kontrolou, teraz len prezívam.
Uplne vidim seba v tvojom pribehu...
https://eduworld.sk/cd/dominika-neprasova/5023/...
Uzasne vysvetlene...a vy, ktore ste to nezazili, budte vdacne...
Máš nejakú kamaratku/kolegyňu na pokec? S ktorou zájdeš von?
...poznám, tiež prežívam, nezijem ( sama s troma) svoju prácu zbožňujem, nechávam sa do nej celá vtiahnuť, len aby som nemusela mať v hlave svoje starosti. Mám kopec záľub, nedarí sa mi ich všetky napĺňať, lebo nedostatok času ☹ čo sa dá robím s deťmi ale okrem práce nie som ani na minútu sama, niekedy mám pocit že sa už nemôžem ani nadýchnuť. Niežeby ma to všetko otravovalo, väčšinu času si život vychutnávam, aj tie deti zbožňujem aj ten čas s nimi, ale niekedy mi chýba aspoň kúsoček samoty aspoň chvíľočka. Otec deti je x 1000 km od nás, takže tam nič. Mama je už príliš stará, musím sa postarať este aj o ňu. Nemám malý byt ale veľký dom kt. cítim že nestíham na 100 percent udrziavat, najradšej by som vymenila za malý apartmán s terasou. Je to novostavba takže zatiaľ riešiť okolo domu žiadne prerábky a opravy riešiť nemusím, ale dokedy...cítim sa v jednom kolotoči a ten kolotoč sa bude krutit ešte bude minimálne 10 rokov ☹ Neporadila som, ale ver že nie si sama v takejto situácii.
Ja ti poradím takto, čím viac budeš nerobiť nič tým menej energie budeš mať. Zober si dva dni dovolenku štvrtok a piatok dovolenku kúp energeťak, daj malého do škôlky a vrhni sa na upratovanie, hneď od rána no priprav sa na to psychicky pár dní dopredu že proste v piatok ideš na to. Verím že potom budeš mať zo seba dobrý pocit. Vo štvrtok daj do poriadku byt v piatok seba. A cez víkend si s malým choďte na prechádzku. Nemôžeš sa opúšťať lebo to bude ešte horšie, musíš sama sa nakopnúť ešte si mladá ešte máš šancu niekoho správneho stretnúť, ale musíš začať od seba,premôcť sa. Inak fajn je aj zaviesť si svoj zošit kde si napíšeš všetky svoje sny, všetky povinnosti ktoré treba urobiť, všetky veci ktoré treba urobiť keď dokážeš potom aspoň pár z nich vyškrtnúť tak si na dobrej ceste mať krásny život. Syn nebude večne malý nebude stále potrebovať toľko tvojej pozornosti. Bude lepšie len treba niečo aj pre to urobiť. A to ti píšem ako matka 5tich detí s ktorými keď som ostala sama rak mali 15,8,7,4 roky a najmladšia 2 mesiace. Bez pomoci rodiny, tiež boli dní všelijaké ale proste si žena matka a tá dokáže aj nemožné.
musis sa nejak nakopnut. vies maly si to tiez ezasluzi, on nemoze za to ako to dopadlo. isto by chcel mat peknu a usmievavu maminku, vies lebo co ak je narocny prave kvoli tomu, ze z teba citi len tu nervozitu