Čo si myslíte o vrcholovom športovaní detí?
Co si myslíte o vrcholom športovaní u deti
@annm81 no parada - si tomu dala. Pre teba sportovec = blbec. A deti by boli tvojim sklamanim, ak by nahodou sportovali. Gratulujem ti. Len na okraj - nasa sportova skola (byvale sportove gymnazium) ma na VS prijatych pravidelne az 90% deti.
Pre mna moje deti nikdy nebudu sklamanim.
@katarinaba Prepáč, ale ten tvoj záver športovec = blbec si našla kde v mojom príspevku? Či tiež len nerozumieš štatistike? Mám si z toho urobiť nejaký záver o tvojich analytických schopnostiach? Na aké vysoké školy sa to dostane tých 90% detí? Lebo na matike a prírodných vedách ich akosi nestretávame.
@annm81 ja som ti ponukla statistiku, a nie mozno nie su matematici, ale su aj ine skoly. Ci sa dostavame aj k dalsiemu porovnaniu - matematici a prirodovedci su viac ako ekonomici, pravnici, jazykovedci, zdravotnici? Ano dost ich pokracuje aj na FTVS, ale to je pre teba asi podradne tiez.
@annm81 ty si neurazila nas, stale nic nechapes. Ja nie som sportovec, len som sa ich zastala. Viac uz nemam k tomu, co si tu rozprudila, co dodat. Ignorujes, ze za 20 rokov som rozhodne stretla.a.spoznala viac sportovcov ako ty. No ty zjavne z sportovcov povazujes len hokejistov, iny sport zrejme neexistuje.
Koncim tuto debatu, nebudem tu autorke spamovat, je to mimo jej otazky, nehodi sa to a hodit na zaklade par kusov do vreca tisicky sportujucich deti je pre mna akurat tvoje zrkadlo.
Pekny den
Neviem, čo sa tu vlastne rieši, určite je oveľa lepšie, ak dieťa trávi hoci aj každý deň na tréningu, ak ho to v prvom rade baví, napĺňa, dosahuje dobré výsledky, má talent, má tam kamarátov, formuje si aj takto svoju osobnosť, je zdravý, cestuje po svete po turnajoch, spoznáva nové veci, zviera zážitky. Oveľa lepšie ako sedieť celý deň na mobile, flákať sa s partiou a fajčiť za blokom. Môj syn súťaží od 6- rokov, teraz má 9, trénuje každý deň, keď má chuť absolvuje aj 2 tréningy za deň, učí sa výborne, bol ocenený mestom, je niekoľkonásobný majster SR, vyhráva zahraničné turnaje, Svetové poháre, o rok by sa rád nominoval na Majstrovstvá sveta. My ako rodičia ho v tom plne podporujeme, neviem si predstaviť, že by som mu zničila jeho sen, lebo ja som lenivá a ,,nechce sa mi s ním niekam cestovať a trčať na súťažiach,,. Často chodí aj sám s klubom. Ale zase my v tom športe žijeme celá rodina...Dcére sa darilo tiež - no puberta, trénuje len, keď má chuť, nútiť ju do vrcholového športu nebudem, aj keď budem rada, keď sa k tomu zase vráti. Každé dieťa je iné, každý rodič, každý šport...
@katarinaba Nie ty si neponúkla štatistiku, ty si si vyvodila tvrdenie, že každý športovec je podľa mňa blbec, čo je ťažké nepochopenie štatistiky
(už nehovoriac napr. o takých záludnostiach štatistiky, že bežne dosahujú 80%+ úspešnosť pri prijímaní na VŠ aj učilištia). Nie, ekonóm nie je z podstaty svojej profesie menej hodnotný človek ako matematik, ale štúdium ekonómie je intelektovo menej náročné ako štúdium matematiky. Čo je to, čo som spomínala na začiatku - ak dieťa venuje väčšinu času rozvoju pohybových zručnosti, ostáva mu menší priestor na rozvoj ostatného.
@ddaassuullaa Kde som povedala, že za športovcov považujem len hokejistov? Hokejistov som menovala ako najarogantnejšiu skupinu detí s najhorším správaním, akú som kedy stretla (a to som pracovala aj s rómskymi triedami). Je v tom výroku niečo o iných športovcoch? Lebo áno, čo je zaujímavé, napr. pri plavcoch som toto nezažila.
Jednoducho si domýšľaš veci, ktoré povedané neboli. Inak je ale zaujímavé, ako sa športovci cítia dotknutí tvrdením, že svoje schopnosti investovali vo veľkej miere do rozvoja pohybových, nie napr. intelektových schopností, ale nevadí im konštatovanie z ich strany, že oproti deťom, čo sa venovali umeniu alebo vede, sú oni fyzicky odolnejší, vytrvalejší atď. , teda že deti, čo profesionálne netrénujú sú slabšie a pohybovo menej schopné.
@joannita preklikla som sa a odoslala príspevok pred dopisaním, tak znova:
Asi sa pohybuješ v skupine rodičov, čo rozvážajú deti na tréningy, takže sa rozhodli dieťa v tom podporovať. V mojej sociálnej bubline je zasa bežné, že decká chodia na krátkodobé kurzy (plávanie, lyžovanie, korčuľovanie, basketbal, ...) alebo potom dlhodobo na všeobecný pohybový krúžok, alebo krúžok loptových hier. Nám práve tento systém vyhovuje - ako rodičia korčulujeme, bicyklujeme, pláveme,lyžujeme, lezieme po skalách, hráme tenis, potápame sa. Decká chodia od dvoch rokov na taký všeobecný krúžok- učia sa tam padať, robiť kotúle, šplhať, trénujú rovnováhu, bicyklovanie, korčulovanie, základy tímových športov a podobne. Úplne najviac milujú obaja parkourove dráhy, ktoré im tam pravidelne pripravujú. Hoci sa občas stane, že dieťa z takého krúžku je označené ako nadané a odporúčajú ho dať na konkrétny šport, sú aj rodičia, ktorí to odmietnu.
Mne napr. starší (čoskoro sedem rokov) tento víkend ide na test na nemecký bronzový plavecký odznak (200 m za max 15 minút použitím dvoch plaveckých štýlov, pri plávaní na bruchu so správnym vydychovanim do vody; ponor do dvoch metrov s vyzdvihnutím predmetu...), už aj dvojročná bicykluje a chodí pravidelne na lezeckú stenu. Veľa turistikujeme
Takže rozhodne nie sme rodičia, čo by deti neviedli k športu, ale rovnako ako ľudia z nášho okolia, nevidíme veľký význam v tom, aby do takejto činnosti vložili významnú časť svojho potenciálu. Sú ľudia, čo svoje deti povzbudzujú v tom, aby boli úspešní športovci, takí, čo si želajú z detí právnikov a lekárov, no a aj takí, akých stretávam v okolí ja, ktorí považujú poznanie a všeobecný rozvoj za najvyššiu hodnotu k akej môžu deti viesť.
@annm81 ale ved to je super ze takto sportuju, aj ked sa nevenuju len jednemu sportu ale skor vseobecnej pohybovke. Vekom sa vsak vyprofiluju na konkretny sport a to bude na vasom (a malo by byt hlavne na jeho) uvazeni ci to bude brat vazne, rozumej vazne tak ze bude musiet mat kazdy den trening, alebo s tym proste sekne preto, ze vam to pride zbytocne (co by mne ako rodicovi bolo velmi luto ze kvoli mojej pohodlnosti dieta nebude robit mozno aj vrcholovo sport ktory mu fakt ide a ktory miluje).
Co sa rozvazania tyka, nuz to je uz len pohodlnost dnesnej doby. Mna nikdy nikto nerozvazal, vsade som chodila sama busmi a vlakmi, po skole aj cez vikendy. Jasne dnes je ina doba, cize do urciteho veku je rozvazanie nutne, ale od cojaviem 12 rokov si myslim ze cestovanie busmi nieje problem a dieta si vie odmenezovat logistiku aj samo.
tak myslim, ze ak dieta naozaj chce a ma na to, tak aj lenivy rodic-ako som ja napr. ho podporovat bude, debata nie je o tom, ze dieta doma place po nociach, lebo cche trenovat dvojfazovo a ist na zapas do psej onej a nema ho tam kto odviezt a rodic zakazuje. myslim, ze nikto pricetny takto nefunguje.
ja som len rada, ze taketo pnutie nema a nemusim to riesit. jasne, ze ho podporujem, konkretne u nas ma dieta tolko zaujmov, ze nestiha dalsie, co by chcel.
@annm81 ano, poznam rodinu, ktora zije hokejom - dokonca aj matka deti ho hra a sami hovoria,ze je to vycerpavajuce - isty cas v roku travia vlastne na lade. Ich deti to bavi, dokonca ani v skole nepatria k zlym ziakom.
Ja si takyto zivot ale predstavit neviem. Synovi bohato staci 2x tyzdenne futbal a som skor za rekreacny sport, pri ktorom vieme travit cas cela rodina. Syn lyzuje, bicykluje, naucil sa sam v bazene plavat a nadchynaju ho aj ine sporty.
To mu staci, vsetkeho vela skodi
@joannita Ono to je asi dvoma vecami (minimálne dvoma, ale možno by ma napadli aj ďalšie) prvé je zameranie nás ako rodičov, druhé ekonómia.
Samozrejme, deti podporujem a chcem aby boli šťastné, ako každý normálny rodič. Ale to, že niektoré veci by pre mňa boli sklamaním ešte neznamená, že im to dám najavo. Keby sa tvoje dieťa rozhodlo, že kašle na šport, ale chce pracovať ako automechanik, tak ho asi tiež nevydedíš, ale povieš mu pár slov o tom, že je dôležité len to, aby to čo robí, robil rád a poctivo. Ale vnútri ťa bude trocha škrieť, že zahodil svoju príležitosť niečo dokázať.
Pre nás je šport skvelá aktivita, človek je tvor, čo sa prirodzene potrebuje hýbať, vďaka športu môže byť zdravší a šťastnejší. Ale nie je to pre nás niečo, kvôli čomu sa oplatí obetovať tak veľa. A tým sa dostávame k druhému bodu - ekonomický problém návratnosti investície. Na to, aby sa človek živil športom, musí patriť naozaj k najlepším a musí mať aj obrovské šťastie. Už nehovoriac o tom, že na tejto úrovni, už ozajstného profíka, čo ho to uživí, mu neustále hrozia zranenia a koniec kariéry, lebo jeho telo to už nedá. Takže je obrovská šanca, že to, čomu dieťa venuje tak veľa svojich zdrojov, vyjde nazmar. Oproti kedysi podobne schopnému dieťaťu, čo je dnes vášnivým amatérskym športovcom, ale prioritne svoje schopnosti využilo na štúdium, má menšie šance zamestnať sa, má následky na zdraví, možno dokonca nedokáže športovať bezbolestne ani na tej úrovni ako ten amatér.
A aby som ešte zdôraznila, rozhodne nie som typ, čo by najradšej posadil decká na zadok a nechal ich len sa bifľovať. Naopak, myslím si, že pokojne môžu mať deti ďalšiu hodinu telesnej výchovy namiesto toho, aby sa bifľovali kedy sa narodil Samo Chalúpka a aké zamestnanie mali rodičia Janka Kráľa (hoci milujem čítanie, výuka literatúry na slovenských školách je katastrofálna strata času).
Ďalšia vec, ktorá mi naozaj prekáža na profesionálnom športe je podpora od štátu. Myslím, že namiesto podpory profesionálov (ktorí by sa údajne mali byť schopní užíviť), by štát mal zabezpečovať podmienky na podporu športovania širokej verejnosti. Lebo je katastrofa, že v našich mestách nemajú decká ani dospelí kde plávať, že deti, čo si chcú zahrať občas hokej nemajú podmienky, lebo ich vytlačia profesionáli, že namiesto detských ihrísk aj pre väčšie deti staviame všade parkoviská, že slovenské deti sa nemôžu bezpečne prepraviť do školy na bicykli, že lyžovanie je špás, čo si kopec rodín nemôže dovoliť. Namiesto dotovania profesionálov, by z toho štát mal zisk ušetrený za liečbu civilizačných ochorení aj lepšie štatistiky dožitia... to je ale zasa asi už úplne iná téma
A teda ked to tu spatne citam, tak doplnim, ze je osmak, teda pubertak, ktoreho hokej bavi, nikto si na nom neplni svoje sny z detstva. A ano, je to narocne, kedze prichadza z treningu AJ o piatej vecer, napriek tomu sa do skoly ucit stiha. A co sa tyka spravania, stojim si (zatial) so vztycenou hlavou za jeho dobrou a slusnou vychovou 🙂 aj ked je "len" hokejista.
ja by som bola popravde radsej keby moje deti robili sport len ako hobby
@rfrd12
@ddaassuullaa
Bohužiaľ dámy, je mi ľúto, že to považujete za urážku, lebo uraziť som vás nechcela. Koniec- koncov, ak to vaše deti zvládli, tak prečo sa cítite urazené? To, že niektoré dieťa ktoré až desiatky hodín týždenne trénuje, zvládne dokončiť školu, dokonca prestížnu, ešte neznamená, že to takto dobre zvládajú všetky. Ani náhodou, pretože jednoducho majú na školu a iný ako športový rozvoj menej času. Ja nehovorím o porovnaní mojich dvoch detí a štyroch od susedov. Hovorím o štatistike.
Ale bohužiaľ, pokiaľ sa dostaneme k správaniu, tak áno, tam musím povedať, že tí hokejisti boli banda arogantných sebestredných hlučných chlapcov, ktorí sa zaujímali tak nanajvýš o to, kto hlasnejšie grgne...a to som ich teda mala možnosť poznať nie ako ich učiteľka (neučím na ZŠ ani na SŠ), ale pri neformálnom vzdelávaní.
@joannita čo je divné na tom, že by sa mi nepáčilo, keby sa moje deti rozhodli profesionálne venovať športu? Neverím, že si sa v živote nestretla s rodičmi, čo by tiež neboli nadšení z predstavy, že deti sú profesionálni športovci. Ja som svpje dôvody uviedla vyššie - jednoducho považujem takéto vrcholové športovanie za omnho horšie ako hobby úroveň.