Budúcnosť dieťaťa sa formuje do 3 rokov: prečo záleží na každodennej starostlivosti doma
Možno to na prvý pohľad vyzerá, že sa s bábätkom alebo batoľaťom „nič zásadné nedeje“. Je, spí, hrá sa, plače… a deň sa opakuje. Lenže veda dnes ukazuje niečo úplne iné.
🔹 Do 3 rokov veku sa v mozgu dieťaťa vytvorí až 80 % jeho základnej architektúry.
🔹 V prvých rokoch vznikajú milióny nových nervových spojení každú sekundu.
🔹 Práve kvalita každodennej starostlivosti – reakcie na plač, blízkosť, rutina, pocit bezpečia – má zásadný vplyv na budúcu emočnú odolnosť, zvládanie stresu aj vzťahy.
🔹 Starajúca sa osoba funguje doslova ako „programátor mozgu“, zapisuje vzorce, podľa ktorých sa dieťa bude regulovať celý život.
Z výskumov vyplýva, že to, čo robíme doma v tichu a bez potlesku, má dlhodobejší dopad než mnohé neskoršie výchovné zásahy. Nejde o výkon, krúžky ani „rané akademické zručnosti“, ale o obyčajné, opakované momenty spojenia.
👉 Ako to vnímate vy?
Zdá sa vám, že je starostlivosť o malé deti v spoločnosti podceňovaná?
Cítite niekedy, že to, čo robíte každý deň, „nie je vidieť“, a pritom je to zásadné?
Stres a emócie nezvládajú deti veľmi viazané na matku. Tie v kolektíve sa dokážu vysporiadať s každou situáciou, tie z domu nie, sú plačlivé, odmietajú takmer všetko, čo nie je im po vôli, jednoducho sú problematické, ak nemajú pri sebe blízku osobu. Rýchlo sa vystresujú, dostávajú hysterické záchvaty plaču, hádžu sa do zeme, vrieskajú, kopú okolo seba. Deti z kolektívu to vôbec nerobia, berú to ako veľkú hanbu.
@evkatk odlúčenie od matky nie su jediný stres a silne emócie v živote človeka. To, že to niektoré deti zvládajú lepšie (možno lepšie zvyknuté na iné osoby) teda nie je dôkazom toho, že ho zvládajú lepšie vo všetkých oblastiach. No v niečom súhlasím. Nikdy predtým matky a teda aj ich deti nežili tak izolovane ako v dnesnej spoločnosti. Odlúčenie prebiehalo prirodzene, postupne, pravidelne a často v širšej komunite. Teraz je malé dieťa podstatnú cast dňa iba s mamou - to je jedna neprirodzená vec, druhou je nástup a nárazové, skokovite odlúčenie od vztahovej osoby.
Do jaslí je najlepšie dať okolo 1. roka. Také dieťa už potrebuje kolektív detí a riadené výchovné pôsobenie. Naučí sa slušnému správaniu, akceptácii dospelých, správne jesť samo, základy ako zdraviť sa, poďakovať, obliecť sa a vyzliecť samo, zaspávať samo. To všetko už dokáže 2 - ročné a samozrejme deti skôr rozprávajú a správne vyslovujú slová. Deti z domu s tým majú veľký problém a často 2 - ročné majú ešte plienky.
@evkatk prečo 1 ročne deti teda plaču, keď zostanú v jasliach bez mamy?