Dieťa veľmi naviazané na mamu

Mozno si poviete, ze na koho ineho by malo byt dieta naviazane ak nie na mamu, ktora s nim travi 24 hodin denne. Obzvlast teraz pocas korony... Nuz ale,dospela som do fazy, kedy mam pocit ze uz je to prilis. Mam 10 mesacneho syna a skolkarku. Dcera je uz pomerne samostatna, bratceka miluje, pomaha mi a v ramci moznosti chape, ze momentalne maly potrebuje, vyzaduje viac pozornosti ako ona. Syncek bol do polroka jedno pokojne, tichucke dieta. Presne take o akom sa hovori, ze ani neviete ze ho mate. Krasne papal, vela spal, pokojne sa hral, mohla som si pri nom upratat, navarit, dcerke sa povenovat, napiect. Zlom nastal okolo pol roka. Spi stale dobre 1-2 spanky denne, kojim ho, v noci k nemu vstavam aj 3-4 krat na kojenie, uspavam na rukach co nie je problem, lebo to trva vzdy tak 10 minut.Moj problem spociva v tom, ze cely den potrebuje moju aktivnu pritomnost. CHapem ze sa este nevie sam prehrat, potrebuje mamu, ale on musi byt proste bud zaveseny na mne alebo reve a reve a reve. Ked sa hra musim bzt tiez pri nom, nakolko uz stoji, ale velmi nestabilne, ku vsetkemu sa stavia a musim ho istit aby nebezpecne nespadol. Neustale cely den len mrauci, alebo place, aj zo spanku sa budi vzdy len s placom a bude revat az kym ho nevezmem na ruky. Nestihm normalne nic. Zacinam byt znechutena, vyhorena, nervozna, potom zvysujem hlas aj na dcerku. Od rana do vecera sa tocim okolo neho, lebo nechcem aby plakal, alebo doslova zuril. Ked niekedy potrebujem nieco surne spravit a dam ho do ohradky alebo postielky tak ide celej rodine rozrazit hlavu od toho revu, pricom mu nevyjde ani slzicka. Ozelela by som ze som nonstop v casovom strese s varenim, nestiham upratovat, ale najviac ma trapi ze sa dokazem len minimalne NAPLNO venovat starsej dcerke, ktora ma predsa potrebuje rovnako ako maly. Uz neviem co mam robit. Citim sa ako stvana zver, unavena, ohucana a mam hrozne vycitky, ze dcerka strada na ukor pohodlia maleho. Viem ze ju to mrzi, ze by ma potrebovala viac, rozpravame sa o tom. Dcera takato nebola. Hoci bola na mna velmi naviazana a stale sme sa tulili a mojkali, vedela pockat viac menej v klude ked som chvilu mala robit nieco ine. Chcela by som poprosit tie mamicky, ktore si presli podobnym obdobim so svojimi detmi, ci by ste mi poradili, dali par tipov, co by vedelo pomoct, aby sa nasa situacia zlepsila a aby som to zvladala aj ja vo vacsej pohode, vytvorila si priestor na dceru aj svoj oddych. Co sa manzela tyka, ten mi s malym pomaha minimalne, vraj to s nim nevie, ale zato sa dost venuje dcere, kedze uz je starsia. Maleho mi niekedy vezme mama. Stale mi kazdy vravi, ze je na mna strasne naviazany, ze to nie je dobre. Uprimne, mam chut uz vsetkym jednu z nervov pritankovat. Akoby som nevedela, ze to tak je a nic s tym nerobila... Robim, len uz si neviem dat rady a nechat ho dlho revat, no ktora mama to uz dokaze. Vopred dakujem za vsetky dobre mienene rady. Vopred dakujem 🙂