Druhe dieťa by som chcela, ale....
Ahojte. Je tu niekto s rovnakym problemom? Mame uz jedno dieta, dlho sme sa o druhom ani nerozpravali. Kedysi davno sme sa zhodli, ze chceme 2-3, ale po prvom som asi dostala blok. Bolo to pre mna najtazsie obdobie v zivote. Velmi zaplakane tvrdohlave dieta, kym sa to zlepsilo, presli 2 roky. Odvtedy to bolo super. Doteraz mam ale z novorodenca a celkovo z dietata do toho 1,5-2r husiu kozu... navrhla som teda adopciu dietatka v tomto veku, ale to manzel odmieta. Neviem preco ci sa mam prekonat a prezit to obdobie znova, aj ked je to pre mna hororova predstava.... alebo druhe nemat? Kvoli tomu, ze budu tazke 2 roky nebudeme mat dalsie? Prosim pomozte
Prepáčte, ale prečítajte si svoj úvodný príspevok a teraz nedopĺňajte a nemeňte svoje slová ako sa to vám hodí. Ja som vychádzala z úvodného príspevku. Mám dve deti, prvý pôrod nekonečný príbeh, mala som problém chcieť to znova zažiť. Kvôli dcére som sa na to dala a bolo to najlepšie rozhodnutie aké som kedy urobila. Druhý pôrod a druhé dieťa úúúplne niečo iné. Celé tehotenstvo som sa modlila ku sv. Gérardovi, patrónovi tehotných a matiek. Porodila som na dva zatlačenia ani neviem ako a rýchlo, že ani muž nestihol prísť ku pôrodu.
Ked si myslis, ze to nedas, tak to proste odlozte, vsak ti nedrzi noz pod krkom, aby ste hned teraz mali dalsie dieta. Mozno to chce cas, bud sa na to date alebo budete mat len jedno dieta.
@maminuska
To je akoby si mamicke 40+ hovorila o postihnutom dietati. Pytala som sa na niekoho a rovnakym problemom.
Tvoja dcera chodila do specialnej skoly rovnako, ako osvojene deti, vidis, nevyhla si sa tomu 🙂
@asia83
Moje tehotenstvo aj porod boli uplne bezproblemove, nebojim sa porodu a ani vynosenia dietata 🙂
Sestra mal prveho narocneho, on je uz prvak a stale je rovnaky narocny svojim prvackym sposobok tentokret. No druheho mala po 3 rokoch a on tom ani dodnes nevedia, ze ho maju. Takze koncept prve narocne, neznamena, ze bude aj druhe narocne.
áno , ja som sa tomu nevyhla ale drvivá väčšina matiek čo má vlastné deti ano . Ja som spadla do toho rizika ktoré bolo ďaleko menšie ako riziko tých matiek ktoré tam vodili svoje osvojené detičky . Nie si schopná niesť toto riziko .
@maminuska
Cize je lepsie nemat ani druhe svoje dieta, ak by sa mi nahodou narodilo s nejakou diagnozou? Lebo si vyhodnotila, ze nie som schopna niest taku zataz. Ano, riziko je asi mensie, ale ak nahodou, mam ho dat po diagnostikovani v 3-4r do detskeho domova? Aby som sa zbavila zodpovednosti?
Myslim si, ze kazdy, kto sa rozhodne stat rodicom AKOUKOLVEK formou prijima aj to, ze dieta nemusi byt zdrave. To si nevedela ani ty, ked si porodila, nevedela som to ja a nevedela to v tom case ani mama, ktora si brala 1r dieta z detskeho domova.
samotné zdravé dieťa narobí riadny chaos v rodine, postihnuté dieťa vlastné je záťaž ako hrom aj pre zdravé manželstvo a mnoho mužov to nezvládne a odíde od manželky , nie je to nič výnimočné . Adoptované dieťa kde sa neskôr ukáže postihnutie je ešte väčšia záťaž, pre rodičov , zvlášť keď jeden z nich nechcel alebo nebol s tým stotožnený , lebo ON to nechcel ,ty si bola lenivá donosiť vlastné dieťa , lebo Ty si to chcela , lebo ty si ho do toho dotlačila ..ak zvládneš prípadné takéto niečo tak adoptuj .
@maminuska
Nepises mi nic, o com by som nevedela, akurat ze sa to netyka len adopcie (ktoru inak muz vylucil, takze realne o tom ani neuvazujem)
Ja sa bojím mať aj to jedno dieťa.Už len preto, že ja som si toto obdobie prežila doma 2 krát.A fakt ma to neláka absolvovať to zas a u vlastného.To sa už odsťahovať nemôžem 😂 keď už toho budem mať dosť.
Ja neviem a nechápem prečo sa potrebujete presviedčať, že to chcete keď vás to vôbec neláka.A bojíte sa toho.Pretože ste sa dohodli? Alebo prečo?
Na mňa to môj muž necháva.Keď budem chcieť ja.A je mu jasné, že som trochu iná a k materstvu mám trochu averziu.Nikto ma do ničoho netlačí.
Moja mama mala mňa a svet bol gombička.Potom mala mojich súrodencov ktorých samozrejme ľúbi a chcela ich.Ale rada sa vracia do obdobia keď mala len mňa a svoj život a aj čas pre seba.Teraz sa jej život točí len okolo detí už cez dobrých 20 rokov a viac.
A ešte dobrých cca 11 bude.
Takže takú dôležitú vec ako je mať viac detí by som si prehodnotila v hlave.
Lebo deti dosť ovplyvňujú aj naše plány do budúcna.
Nepoteším ťa ale sestra mala urevané obdobie za každú hlúposť 10 rokov.Strašné to bolo s ňou.
Takže zvážila by som všetko.
Mňa osobne tieto skúsenosti zablokovali.A radšej si požičiam známej dieťa na chvíľu než si zamiesiť vlastné.
Bojím sa toho a neláka ma to.
Takže si to premysli.Či to chceš ty alebo niekto iný.Vždy je pomaly všetko na žene nie na mužovy.
@modrykoniicek
Nemam vyslovene nechut k druhemu dietatu, ak by som mala moznost brat nejake od 1,5r idem hned do toho. A ano, viem co caka v skolke, pri nastupe do skoly a nasledne si dokazem predstavit pubertu.
Mna len nelaka male dieta. Toto jedine.
Tak si povedz, že to je len chvíľočka 🙂 a prejde toto obdobie.
Podľa toho či zvládneš vydržať resp vypiplat ďalšie dieťa záleží to od konkrétnej "osobnosti" cloveka
Ahoj, nečítam všetky príspevky, ktoré tu sú, lebo vidím, že sa tu niektoré potrebujú ventilovať... Napíšem ti ale, ako materstvo v skratke vnímam zatiaľ ja.
Mám pomaly 10 mesačného syna. Je to skvelý malý chlapec, dobrý, usmievavý, sám sa aj zahrá. Všetci sú z neho namäkko, aký je super. Napriek tomu je starostlivosť oňho pre mňa náročná a to nie som lenivá žena. Po pôrode som už behom prvých mesiacov schudla ešte 5 kg pod moju pôvodnú váhu, tak málo som vážila naposledy na gymnáziu. V noci stále kojím 5-6 krát. To nevyspatie ma zabíja. Kazí mi to náladu, ráno som podráždená, neviem adekvátne reagovať na muža ani na malého. Tiež si stále hovoríme, ako niekto môže chcieť druhé dieťa a to to prvé máme nenáročné. Neviem, či to proste preháňame so starostlivosťou, ale nemám ten pocit. Keď si predstavím, že by som sa nemala vyspať o niekoľko mesiacov navyše, až sa mi hlava zatočí. Obaja sme s mužom takí zničení, že sme od pôrodu mali sex asi 3 či 4 krát. Druhé dieťa by som chcela kvôli prvému. Aby boli parťáci v detstve aj v dospelosti. Ale stále si to neviem predstaviť.
Za 2 mesiace porodí moja švagriná druhé dieťa a tá má prvé dosť náročné. Vravím si, uvidím, ako to zvládne. Ona má ale malú v jasliach (má 2,5 roka), ja by som si to nemohla finančne dovoliť a ani by som to tak nechcela.
Takže si vravím, že to zatiaľ nejdem riešiť. Dúfam, že tak, ako som mala pred prvým pocit, že už by som ho chcela, príde to aj pred druhým. A hoci mám v hlave nejakú ilúziu o tom, aby boli 2 roky po sebe, nech sú kamoši a bla bla, musím rátať s tým, že to tak nemusí byť. Moje zdravie, psychické aj fyzické, musí byť prednejšie.
ty si vždy vyberieš len to čo sa ti hodí 🙂
Ja nepotrebujem zvažovať slová , píšem to čo si myslím a neviem koho som nepodporila . Každý vie na čo má sily. Ak si myslíš že máš silu vychovávať adoptované dieťa, a stále nebudeš brať do úvahy fakt že u týchto detí sa poruchy vyskytujú podstatne častejšie kvôli ich nezodpovedným rodičom , no tak si ho adoptuj . Si schopná niesť toto zvýšené rizko ? Moja dcéra chodila so špeciálnej školy , vieš koľko tam bolo osvojených detí a detí z ústavnej starostlivosti ? Prečo asi ? Zvládneš svoje adoptované dieťa vodiť špeciálnej školy, 100 krát s ním zopakovať učivo aby sa to naučilo ? Zvládneš behať po policajtoch a nikdy si nepovieš bolo mi to treba , nikdy ti manžel nevykričí že to je všetko tvoja vina že do čoho si ich to zatiahla ?
Ty nie si typ odolného jedinca , ktorý sa otrasie a ide ďalej .