Ked dieťa spomína to, čo nezažilo

Ja som čítala, že duch ostáva akurát len telo sa mení. Tvoja dcérka bola severanka 🙂 a ešte si na to matne pamätá. Časom zabudne úplne. Do 8mych rokov. Nevenujem sa síce takýmto veciam skoro vôbec, ale moja teta áno tak som čo to pochytila a nejakú knižku som od nej čítala. Podľa mňa je to ok. Aj my sme pravdepodobne mali nejaké tie spomienky, ale buď slabšie alebo sme si to tak neuvedomovali ako tvoja dcéra. Každopádne keď som si čítala tvoj príspevok tiež mi nejaká zimomriavka nabehla 😝

celkom zaujímavý výskum s deťmi robil Stevenson - myslím, že na vás to celkom sedí:

Ak existuje vzťah medzi vrodenými znamienkami a jazvami u novorodeného človeka a „udalosťami“ z jeho predchádzajúceho života, tvrdenie, že ide o náhodu je nepravdepodobné. (Profesor Stevenson tvrdí, že po zavraždení alebo po operáciách nám zostávajú jazvy a materské znamienka na miestach rán aj niekoľko životov, preto skúma tieto znaky na všetkých svojich klientoch. Doktor Ian Stevenson je kanadský biochemik a profesor psychiatrie. Má za sebou mapovanie tisícov detí, ktoré sa rozpamätali na minulé životy. Podľa profesora Stevensona dochádza k rozpomínaniu hlavne medzi tretím a šiestym rokom, samozrejme existujú aj výnimky. Mnohí z tých, ktorých skúmal, majú podobné záujmy a schopnosti ako predtým. Akoby pokračovali v cizelovaní záujmov, ktoré predtým získali. Stevensom podotýka, že drvivá väčšina ľudí, ktorých vyšetroval bola zavraždená alebo prišla iným neprirodzeným spôsobom o život.

aj toto je zaujimave:
Britský psychiater doktor Danys Kelsey,ktorý využíval hypnózu od roku 1950,liečil aj pacienta s chorobným strachom z lietania. Stopy viedli až k nemeckému pilotovi, ktorého zabili pri nálete na Britániu. Keď pacient incident „znovu prežil", vyliečil sa. Prípad, ktorý zahŕňa spontánne i hypnotické spomienky, opísala roku 1993 v časopise Yesterday's Children Jenny Cockellová. Pacientka sa pamätala, že žila ako mladá Írka Mary, ktorá zomrela v tridsiatych rokoch. Identifikovala dedinu, v ktorej Mary žila a poznala aj niektoré z jej detí. Ich mená síce uviedla nesprávne, ale Marin syn bol ohromený,keď si spomenula na udalosť spojenú s kladením ôk na zajace, ktorá utkvela v jeho pamäti z čias, keď mal šesť rokov. Spomienky na knihy a filmy k možným vysvetleniam, ktoré sa núkajú pre hypnotické spomienky, patrí kryptomnézia — ukrytá pamäť, ktorá človeku umožňuje znova si vybaviť podrobnosti z nejakej knihy alebo filmu bez toho, aby si to uvedomoval. Ale to sa nemôže vzťahovať na deti, ktoré si na niektoré udalosti spomínajú skôr, ako sa naučia čítať. Iné teórie prisudzujú spomienky na minulý život duševným schopnostiam znásobeným rozrušením spôsobeným fyzickou alebo duševnou traumou, mimozmyslovým vnímaním alebo silou hypnotizérovej sugescie.

osobne by som to neriesila, vypocula si ,moj maly videl duchov, docitala som sa,ze je to bezne, vekom to prejde preslo to, pravdepodobne tvoja mala si pamata minuly zivot, casom, ziskavanm novych zazitkov a doformovanim jej osobnosti to prestane riesit, ale v kazdom pripade by som si to zapisovala, pre nu, nech si to potom moze precitat 😉

ja mam trošku podobný životný príbeh. Dialo sa to mne. Mama mi povedala, že ked som malá stále som sa hrávala, že som francúzka. Že som ani nemala odkial pochytiť intonáciu a slang tej reči, ale že to čo som hovorila znelo ako francúžtina. a že som mala imaginárnu druhú "mamu", s ktorou som sa takto dokázala rozprávať celé hodiny. Že dokonca už to zašlo až tak daleko, že som kažému hovorila, že sma naši zobrali z môjho domčeka mojej "maminke".
- Ked som ako 19. ročná odcestovala po škole do anglicka robiť au pair do rodiny Sarah Phelan, kde v jednom dome bývali okrem mladej rodinky aj rodičia Sarah, jej otec a jej mama. Jej mama sa volala Ena - ona vyrastala vo francúzku a po vojne sa prestahovala už s jej terajším manželom do anglicka. Hned som sa jej zdala akási povedomá. A ona mi raz prišla povedať, že jej pripomínam jej sestričku Grettu, ktorá v troch rokoch zomrela. Bola mi ukázať aj fotky jej sestričky, ale to čo sa dilo vtedy v mojej hlave vám už nepoviem...... je to veľmi osobné. Len chcem povedať, že podla mna každý máme svoj minulý život, v niektom sa prehlbujú spomienky a niekto zabudne hned po narodení.

Urcite existuju veci medzi nebom a zemou, a toto cele je velmi zvlastne. Mne samej by to asi nahanalo zimomriavky, keby sa toto dialo s mojim dietatom. Ale ja osobne by som si roznych vestcov a jasnovidcov a podobnych ludi nechala az nakoniec.
Vyhladala by som dobreho psychologa (klinickeho) a psychiatra. Je pochopitelne, ze rodicia sa boja, ze niekto ich dieta oznaci za sibnute. Ale na druhej strane je velmi dolezite zistit, ci naozaj nejde o nejaku psychicku poruchu. Dieta moze byt akokolvek mudre a sikovne, ale to nevylucuje moznost, ze moze mat trebars schizofreniu, disociativnu poruchu osobnosti, alebo akukolvek inu poruchu. (Iste, toto nechce pocut ziadny rodic, ale treba k tomu pristupit zodpovedne a pozerat na to realisticky.) Urcite by som chcela vylucit najprv tieto moznosti (a bola by som rada, keby sa ukazalo, ze nie su pravdive), aby sme potom mohli pokracovat dalej.
Pre mna ako veriacu by bolo urcite dolezite vyhladat aj dobreho knaza. Zaujimalo by ma, ci to ma nejaku suvislost s vnutornymi zraneniami, so zatazenim rodovych korenov... Potrebovala by som aj tuto najst cestu, sposob, ako sa toho nebat (lebo ja viem, ze by som sa bala), ako to prijat a ako s tym pracovat.
Dost sa stranim takych veci ako je vestenie a jasnovidectvo, takze toto by som si (aspon nejaku dobu) netrufala skusat. Ale nebudem ani hrdinsky kricat, ze by som to neskusila nikdy, lebo taketo situacie nas mozu doviest k necakanemu konaniu.
Hlavne by som sa cely cas snazila, aby sa tym moje dieta velmi netrapilo, aby sa necitilo hlupo a menejcenne, ale aby sa to naucilo prijat tak ako to je...a potom s tym primerane veku nejako pracovat.
Kazdopadne, drzim palce...a velmi ma zaujima, ako to pojde dalej. 😉

@mexx presne vystihnute, podobne o tom uvazujem a chcela som aj napisat ale uz nemusim 😉

Mozno este napisem ze ja osobne by som to neriesila hypnozou a uz spominanym regresom, nechcela by som to dietatu nejak pripominat, mozno by to v nom vyvolalo este vacsi zmatok a trapenie. Mozno pokial by si to sama zelala v neskorsom veku ak by stale tieto "spomienky" neprestali. Clovek vzdy radsej prijma to co dokaze racionalne vysvetlit a do uzadia dava taketo veci, ale neznamena to ze neexistuju. Podla toho co som sem tam niekde zachytila alebo precitala bolo by to ozaj dobre v pripade teda, keby ten minuly zivot bol, ze by sme ozaj nanho zabudli pri nasom narodeni. Niekedy ma to tak tiez napadne ze ktovie ci som zila uz davnejsie pred tymto zivotom a ktovie cim som bola. Ze by to bolo fajn vediet ale potom to aj v sebe zavrhnem ze je to dobre ze to neviem. V kazdom pripade prajem aby to vzdy dopadlo len v prospech dcery nech sa uz clovek na to pozera akymkolvek sposobom. Duchovnym alebo racio.

ja verim takymto veciam ako je ze clovek a moze prevtelit po smrti do akehokolvek zvierata a takto, ale nikdy som si nemyslela ani nespomenula ani nic take, ze by sa mohol clovek do cloveka, teda duch- dusa zomreleho do ineho s ktorym nesuvisi, ja som take dieta nebola ani som si nic take nepamatala ani nikoho takeho nepoznam, ale je to velmi zaujimava tema. Tvoja dcerka je vynomocna :D

@alais prepáč nečítala som predchádzajúce strany...môj názor: dcéra si spomína na minulý život, pre mňa je to úplne normálna vec...ja by som jej vysvetlila, že je to predchádzajúci život, ktorý skončil a teraz pokračuje v inom živote...takých detí ako máš ty je viac a ešte viac ich bude pribúdať...len okolie sa hambí to priznať...nič sa neboj, tvoja dcéra je úplne normálna a psychológ by jej nepomohol ešte by to zhoršil...nahováral by dcére, že klame alebo má "haluze" potom by dcérka nikomu neverila ani tebe a nič by ti už nechcela hovoriť, lebo jej neveríš....treba jej povedať, že jej veríš a pýtať sa jej na to, kde bývala, kto býval s ňou ako vyzerala a čo robila...keď bude staršia bude mať aj "iné schopnosti" ...

@lenuska1991 moze to byt aj tak ako pisala @dafnea ze v podstate ta dusa je stale rovnka len telo sa meni ze to nie je cudzi duch ale ten isty ktory trebars zil v inom storoci. No neviem tazko pisat, su to veci ktore su nad ramec aspon teda mojho vnimania. Iba tak uvazujem 😉

Waaw, no musím povedať, že na takéto veci, taktiež verím. Je to fascinujúce a priznám sa, že takýchto "paranormálnych" javov sa strašne bojím... Nie, že by mi to nejak ublížilo, ale "stretnutie" s takou udalosťou...
Môj názor je tiež taký, že je to spojené s minulého života... Myslím si, že tvoja dcérka bola v minulosti dievčatko, ktoré malé zomrelo, a jej smrť bola spôsobená vlkom - psom... Bývali niekde pri lese na statku v červenom domčeku, mohlo sa to stať, to by vysvetľovalo tú škvrnu na krku aj stavy úzkosti pri pohľade na psov - vlkov... To je len môj taký "lajtský" názor... Neviem čo by som na Tvojom mieste robila... Určite zapisovala a zaujímala sa o to, veď to tu už bolo veľa krát napísané, vyhľadala podobné prípady....

Prajem Tvojej dcérke krásny a spokojný život, aby jej to prinieslo len všetko dobré....

@buffinko to znie zaujimavo, nemas link na clanky toho Stevensona?
@evkakorcek dakujem za odpoved, nieco take som chcela pocut. Dcera naozaj vyzera, ze su to jej vlastne spomienky. ...to proste vidis, ze nefabuluje...som rada, ze sa nasiel niekto s podobnym zazitkom. Ako to s tebou riesili tvoji rodicia?
@mexx uvazovala som aj tymto smerom, ale som 100% presvedcena, ze dcera je dusevne zdrava. Viem to nielen podla jej spravania, ale aj podla toho, ze informacie, ktore nam podava, nemoze take mala dieta len tak vycucat z prsta.... ale hlavne mi to nasepkava intuicia. Tak,a ko mi sepkala, ze dcera ma problem so slepym crevom a nasa lekarka to niekolko dni nechala tak a tvrdila, ze je to iba crevna viroza, lebo na pohmat nereaguje. Naokoniec v nemocnici zistili, ze ma nejako inak umiestnene slepe crevo, niekede smerom dozadu, takze ho lekari nevedeli vyhmatat. A pritom som cely cas tvrdila, ze to urcite slepak. Zatial sa tie jej reci nijako nestupnuju, ani nie su nejake "ine" ako pred tym, nesprava sa, nejedna divne. Zda sa, ze vsetko, co hovori, do seba zapada....odkial by to mala? Ked mi takmer 5 rocne panelakove dieta opise, ako sa podkuje kon, ako to moze byt psychicka porucha ci schizofrenia? proste mi to na dusevnu poruchu nijako nesedi. Snad este nejake kolektivne povedomie alebo co...ale myslim, ze dusevna choroba nie - prave toho sa bojim, ze mi psychiater vyhlasi dieta za chore a ona chora 100% nie je. Akurat neviem, ako s nou jednat.
@janano overovala som si vsetko, co mi o gazdovstve povedala a v podstate som nenasla nic, co by nesedelo. Ze skandinavci su modrooki, blondavi, tiez viem...ale o tych jahodach so slahackou som nevedela. Mna osobne dost prekvapilo to, ako opisala tu slahacku. Ona snad v minulosti naozaj taka bola, plna ozajstnej ekologicky vypestovanej smotany, zltej od tuku...odkial to mohla vediet?

@gabrielapatrik dakujem...tiez s manzelom uvazujeme tymto smerom...ale potom pridu chvile, ked sa na nu strasne hnevame a myslime si, ze si vymysla. Psov sa boji sialene. Nezalezi na tom, ci to je vlciak alebo maly kabelkovy pes, ak je na 3 metre od nej, okamzite sa mi stvera na ruky, ked som ju odmietla zdvihnut, ze ved pes je maly a na voditku, vliezla mi pod suknu...psa u babky v zivote nepohladkala, neoslovila, boji sa jej rovnako, ako kazdeho ineho psa, hoci lepsi pes asi na svete nezil....

@alais neriešila by som to so žiadnym psychológom...lieky,lieky,lieky (majú ich totiž na všetko 😝 )
ako písala @babulatko , malej by som vysvetlila,že niektorí ľudia si pamätajú nejaké veci z minulého života a ak bude chcieť,tak vždy si to rada vypočuješ čo robila ako sa mala a keď povyrastie,môžete tú krajinu aj navštíviť 😉 to je ako prvé,čo by som urobila,upevnila vzťah na dôvere
potom by som jej aj povedala,že nie všetci ľudia takýmto veciam veria a tak ak bude chcieť niečo nabudúce povedať,nech sa obráti na otca alebo teba (alebo niekoho,komu dôveruje)
tiež som týmto fascinovaná, je to veľmi zaujímavé-samozrejme ak sa to netýka mňa...neviem ako by som reagovala,keby že takto začne Evička alebo Patrik hovoriť a spomínať na veci z minulosti...vzhľadom na to,že verím na nadprirodzené veci,tak by to bolo pre mňa ľahšie prijať ...je dobré,že si sem napísala, určite sa dozvieš veľa zaujímavých vecí -aj keď myslím,že sa ti tí so skúsenosťami ozvú skôr cez IP 😉

@alais Viem, musíte mať zmiešané pocity... Ale určite by si to nevymyslela a určite nie, takto do podrobna... Detičky si vymýšľajú mnoho vecí, ale tu je od začiatku hneď jasné, že to nie je žiadny výmysel... Je to veľmi zaujímavé a tá reč po narkóze, to nie je len tak...

@alais - stručne napríklad tu:
http://miskin-blog.blog.cz/1011/reinkarnacia

v slobenčine toho asi veľa nie je, ak nevadí angličtina, zadaj si do googlu Ian Stevenson.

a zvláštne, naša sa tiež nenormálne bojí psov, aj tých najmenších. ale nespomína, že by jej nejaký ublížil, len proste kričí a schováva sa, keď nejaký ide okolo. iné zvieratá jej nevadia.

@alais každopádne som strašne zvedavá či na niečo nové prídete...inak čo som prečítala ešte na googli, útoky vlkov boli v dávnejších časoch v Škandinávii časté..neviem či si našla aj toto http://wolfology1.tripod.com/id215.htm tam nižšie sú vymenované niektoré prípady aj s menami.... Ale za psychiatrom ja osobne by som nešla a ak aj hej, určite nie oficiálne, nechcela by som aby niečo také mala moja dcéra napísané v karte ako diagnózu, niekdy nevieš kto to môže proti nej použiť...hoci omnoho neskôr v živote 😒

@alais somnou to rodičia neriešili vôbec. Teda aspon si nepamätám, že mi hvorili, nehraj sa na "francúzku". Ským sa to zas rozprávaš! Alebo mi nehovorili nič hanlivé na to. Mysleli si, že je to len moja detská fantázia. Ale ked som prišla do toho anglicka a stretla som tu Enu a vyrozprávala som im to, tak sa to mojim rodičom zdalo neuveriteľné. samozrejme, že som sa snažila získať a aj som získala čo najviac informácií, ale teraz ked už viem čo a ako je tak to berem tak normálne. Ako keby sa ani nič nedialo, jednoducho časť môjho "života". Nevracam sa k tomu späť. Viem čo viem a to mi stačí.
Nechaj na tvojej dcérke nech si to sama poskladá v hlavičke. Určite nechod za psychologom, alebo vešeticou, či za niekym takým. nechaj ju samú nech sa so spomienkami - ak sa to vôbec dá nazvať spomienkami, popasuje 😉

a ešte by som chcela povedať, že nie som žiadna rozdvojená osobnosť. Som normálny zdravý človek. V hlave mám všetko pokope 😀 jednoducho takéto veci sa dejú. len sa otom málo rozpráva.

verím,že ako rodičia ste z toho vyľakaní ....tu nie je čo radiť....ale ak to chcete riešiť sú to veci hodné psychotronika, ktorý Vás už navedie ako ďalej ....držím palce

áno. také veci sa dejú... kto nezažil, nepochopí, neuverí... je to tak... môj otec aj ja máme tiež istú "schopnosť", netýka sa reinkarnácie, ale takisto niečo "medzi nebom a zemou"... mama bola voči otcovi veľmi dlho v tomto ohľade skeptická, až pokým sa to nezačalo prejavovať aj u mňa... dodnes to úplne nechápe, ale berie, že je to tak... s mm je to podobné, no on bol "ochotnejší" prijať to ... častokrát o tom debatíme, polemizujeme, on sa snaží nájsť racio zdôvodnenie.... krútime sa okolo toho, ale logické vysvetlenie zlyháva tak či onak...

zaujímave cítanie inak ja ked som bola dieta ale stava sa mi to este aj dnes mam nocne mory ze je vojna ze mna a dalsích ludi nemci zeny k muru a strielaju nanas aj do mna cítim tu bolest a padam na zem tieto mory som mala uz ako male dieta a ako dieta som mala hruzu ked mi nad hlavou letelo lietadlo dodnes mam zly pocit s toho ked mi huci lieto nad hlavou -myslím si ze som ZILA a zrejme aj zomrela nasledkom zastrelenia v nejakej vojne u nas zas syn rozprava o tom ze nas poznal uz pred narodením ze si vybral on nas a toto iste vravela aj moja dcera ked bola mensia teraz uz nehovorí

wau,táto tema je strašne zaujímavá,takéto veci ma stále priťahovali a verím všetkému,čo si napísala.Je tu veľa mamičiek,čo žiju v Norsku,skus sa na ne obrátiť,či by nevedeli niečo zistiť o takejto udalosti,čo rozpráva dcerka,Norsko nie je až také veľké a starší ľudia si môžu pamätať nejaké také udalosti,alebo ich zachytili zo správ v telke.Ťažko je radiť ako postupovať,ja by som asi šla po tom a chcela vedieť,či naozaj sa niečo také stalo a možno by sa veľa vecí ohľadne toho vyjasnilo.

@dejnas Môžem byť zvedavá a spýtať sa aký máš dar Ty :D???

@alais ja by som to neriešila cez cudzích najmä lekárov :/ nechaj ju rozprávať tak ako tu písali kočky, je to dar ktorý treba prijať. Ja sa takýchto vecí bojím nie je pravé slovo, ale moja dcéra ked bola menšia videla ducha svojej babky 🙂 to mohla mať okolo roka 🙂 a možno to ani nie je nič ale ked ideme niekam kde sú teraz už len polia tak začne hovoriť že tam boli stajne a kone (ona miluje kone a ked na nich sedí čo nie je často tak sa zdá akoby na nich sedela stále ) s manželom sa vtedy vyzvedáme dalej čo tam ešte bolo ale vtedy prestane 🙂 možno si to len vymýšla neviem ale pripadá mi to niekedy čudné.

@alais Je to naozaj zaujímavé že si na svoj predchádzajúci život spomína takto relatívne jasno. Určite by som to neriešila s lekármi, lebo tam veľmi nie je čo riešiť. Neviem či by Vám pomohla hypnóza keďže by asi v hypnotickom stave začala hovoriť tým neznámym jazykom, tak to by ste sa veľa nedozvedeli 🙂 Jednoducho sa s tým naučte žiť že si pamätá niečo čo si neviete vysvetliť, na tom nie je nič zlé, akurát sa su snažte jemne usmerňovať že pred cudzými ľudmi nech tieto veci nerozpráva, nie každý to totiž dokáže akceptovať bez predsudkov 🙂 S tým strachom zo psov sa bude musieť počas tohto života vysporiadať sama a ak začne rozprávať niečo z "minulosti! tak aspoň sa niečo zaujímavé dozviete. Ber to tak že duchovne založení ľudia z východných krajín na tom pracujú celý život aby sa rozpamätali čím boli v predchádzajúcich životoch a ona to má ako samozrejmosť 🙂 Do tých severských krajín sa kľudne môžete ísť pozrieť ale až keď bude väčšia a keď skúsite dešifrovať ten jazyk, teraz by to asi nemalo význam, je ešte malinká. každopádne je to zaujímavé a budem rada keď časom napíšeš či sa niečo zmenilo 🙂

Pri čítaní témy ma až zamrazilo, doteaz som z toho v šoku, lebo veľa vecí sedí na moju bývalú kamošku. Myslela som si, že klame a preto som sa s ňou presťala baviť. Ale po prečítaní témy mi všetko do seba zapadá. Kamoška m ásíce, už 15 rokov a neviem, či tieto stavy mala aj v detstve, každopádn ejej správanie bolo iné. Z ničoho nič zobrala telefón a začala s niekym hovoriť v španielčine. Pýtala som sa jej odkiaľto vie a ona že s pečniček. Takisto si vymyslela kamarátku a rozprávala mi zážitky s ňou, ktoré zneli neuveriteľne,
A raz, keď sme s auž rozlúčili, že ideme domov, ona ostala vo vchode. Ja, neviem prečo som tam ostala s ňou a ona začala hovoriť z cesty. Vravela, prečo odišla, prečo tam neostala. A nejaké meno vravela a stále dokola, nedávalo to zmyseľ. Často spomínala a bola úplne paf do Španielska a Mexika. Spomínala aj nejakú osobu, ktorá bola jej rodina a odišla. meno mi nikdy neprezradila, vravela, ž eho poznám....
Teraz si vyčítam, lebo ja som na ňu nakričala, že klame a pritom to bola len táto schopnosť.
Ja by so mto neriešila cez žiadných psychologov, je to výnimočná schopnosť. len treba nejako zariadiť, aby o to mnehovorila pred cudzími, ktorí by mohli mať predsudky...
Držím palce a prajem dcérke šťastný a spokojný život.