Konflikt na ihrisku
Ahojte,
chcem len tak pokecat a zistit vase nazory na dnesny konflikt, ktory sa mi stal s malym na ihrisku.
Maly ma 15 mesiacov, chodi, zaujimaju ho ine deti a vlastne vsetko, zvedavy je.
Je to moje prve dieta, takze su pre mna taketo situacie nove..
Dnes sme boli na takom mini ihrisku, chodi tam velmi malo ludi.. s kamoskou, co ma tiez maleho chlapca, sme sa tam vyvalili a chalani sa hrali, pohodicka.
Potom prisla mamina s malickym babom v kociku a vacsou dcerkou, cca 2-3 roky /ja to velmi neviem zatial odhadnut/ a predpokladam jej mamou, teda babkou.
Babka bola s tou dcerou na piesku a mama kojila to male.
Moj syn hned zaregistroval, ze niekto prisiel a isiel za tou dcerou. Mala tam hracky do piesku, nieco jej chytil, tak ona hned hysak, ze nieeee a trhala mu to z ruky.
Mama krici, ze bohuzial, mala nic nepoziciava, babka uplne bez reakcie. Tak ja ze jasne, vratime dievcatku hracku, aj ked myslela som si svoje.. ale tie dospele boli fakt mile, usmiate, tak reku neriesim, nech si oni riesia.
Maleho som potom drzala od nej, lebo on samozrejme len tam sa tahal a vsetko jej chcel kukat.. mala si tam potom robila s babkou kolace z piesku a ked ma to potom uz prestalo bavit ho od nej tahat, tak tam prisiel a prstom jej rypol do jedneho toho kolaca. A ona treesk mu celou silou po hlave s formickou, velmi sa zlakol a zacal plakat.
Babka len kukala, mama to asi ani nezaregistrovala. Kedze zase ziadna reakcia, tak som sa ohradila na tu babku, ze ako halo, ved zase trochu si ju usmernite predsa, ved moj maly nic take neurobil. Tak ona az potom navela, ze prepacte a malej uplne maznavo "Joooj, to nemozes moja takto, joooj, bla bla". A nic, hrali sa dalej. Mama s babkou sa mi potom obe ospravedlnili, ja som tam nechcela robit dusno, tak som povedala ze ok a spakovali sme sa aj s kamoskou prec. A mala nic, hrala sa dalej, ani pol slova, ze by ju nejak usmernili alebo co.
Nechcela som tam robit dusno, malemu sa nic nestalo vlastne, ale baby, ako sa taketo veci riesia?
Ved ta ich mala uz vyzerala, ze ma rozum a chape veci, tak nemali jej nieco viac povedat?
Moj maly bol oproti nej uplny prcek a keby toto spravil, tak mu to teda inak vysvetlim a hned by vedel, ze spravil zle!
Ved kua, na ihrisko sa deti chodia hrat a snad sa mozu jeden druheho aj dotknut a pokukat si hracky, nie ze ich tam budem drzat od seba, nie?
Dakujem 🙂
@lorela Presne takto si predstavujem, ze to takto dopadne, ked deti nutime k tomu, aby vsetko poziciavali a pestujeme v nich "vycitky svedomia", ked to pozicat nechcu. Aj ludia, ktori pytaju, by si mali uvedomit, kde su hranice. Kazdy sa ma sam rozhodnut, ci nieco da alebo nie, ale nesmie to byt pod tlakom "spolocnosti", ale preto, ze to chce. A k tomu by sme mali deti viest - casom si uvedomia, ze s istymi vecami sa podelit mozu a niektore patria len im. A co uuuuuplne neznasam je, ked rodicia nutia deti, aby sa podelili s jedlom a pitim... To uz je vrchol...
@kakaovyrez Pritom nevychované dieťa môže byť to, ktoré nástojčivo trvá na svojom, aby mu dievčatko z pieskoviska požičalo lopatku, s ktorou si práve stavia hrad! 😉 A nenechá si vysvetliť, že dievčatko sa s ňou práve zaujato hrá. A že som už takého situácie zažila 🙂 aj s odutou mamičkou, že jej dieťaťu nebolo vyhovené. Neviem, ako si to takáto mamička predstavuje; asi vytrhnúť hrajúcemu sa dieťaťu lopatku z ruky a odovzdať, lebo to druhé CHCE! Samozrejme, rozdiel je, ak sa s lopatkou nehrá, a požičať ju inému dieťaťu je tým pádom milé a výchovné gesto. Učiť ochote, ústretovosti a nie ustupovaniu za každých okolností a do istej miery až potláčaniu vlastného sebavedomia.
ja mám 5 ročnú dcéru a 18 mesačného syna a musím povedať, že pri dcére som nikdy nemala problém na ihrisku, ale syn je oveľa viac zvedavejší a aj smelší (dcéra bola stále zavesená na mne) a tak sa dostávame do viacerých situácii nielen na ihrisku, keď syn si kľudne príde k inému dieťaťu a aj sa ho dotkne, aj si chce vziať hračku a pod., ja sa samozrejme snažím synovi nedovoliť vziať inému hračku a vysvetľujem, že to nie je naše, ale úprimne poviem prd je to platné, také dieťa nepočúva čo hovoríte on chce len to svoje, takže tu pomáha väčšinou len odviesť pozornosť na niečo iné, ale čo som spozorovala za posledné mesiace, že matky zmenili prístup k deťom. dcérku som vždy viedla k tomu, že treba sa podeliť, a aj tak som sa s tým stretávala na ihrisku, ale teraz sa mi zdá, že nejako často počúvam od mamičiek vety typu nenechaj si zobrať hračku. stalo sa mi to viackrát a až ma to zaskočilo, lebo mne by taká veta ani nenapadla.vediem deti k tomu, aby boli k druhým dobré a podelili sa (nie vždy to funguje, ale snažím sa), ale dnes je asi moderné vychovávať síce priebojnejšie, ale sebecké deti.
mam dcerku, co bola v tomto veku presne taka ista, hrala sa zasadne len a len so svojimi formickami, v zivote nikomu inemu na hracku ci odrazadlo nesiahla, presne v duchu toho hesla, co kedysi razil Slota v SNS : Cudzie nechceme, svoje si nedame 😀 tiez sme boli za blbe, ale skratka bola taka povaha, preslo ju to az v skolke, kde sa naucila, ze ine dieta jej hracku nevezme a ze sa hraju vsetci so vsetkym.
takze su aj take deti, treba to len respektovat, lebo asi ani Ty by si mi len tak z fleku nepozicala kabelku alebo kluce od auta, ze ved sa len pohram a Ti to vratim, co sa bojis, nie? 😉
a ze sa deti stuchaju a tresnu z nicoho nic na ihrisku, jasne, ked sa stane, upozornim svoje, aby to nerobilo, ale zabranit sa tomu neda....moji starsi sa hryzu obcas doslova, a to maju uz 6 a pol a 3 apol, vysvetlujem ale oni to riesia po svojom.
chapem, ze sa Ta to dotklo, ale ako pises, uvidis, ak raz planujes druhe, mozno aj Tvoj teraz mily chlapcek bude zo surodeneckej ziarlivosti brat inym hracky alebo mlatit po hlave niekoho, co mu zbura kolacik ci hrad z piesku.
@kakaovyrez a čo ti vadi na jedle? ako pitie pochopim ze z flaše druheho je odveci piť..ale keby išlo o život tak dam aj napiť. Mne zase pride blbé ak ja mam jedlo a druhe dieťa by sa rado ponuklo a čo mu nedam? Moje su ako sarančata...tiež ich niekedy niekto ponukne a zjedia a to ich krmim ako kojencov čo 2 hodiny pomaly lebo furt su hladní.
Ale inak suhlasím - nevidim dovod trhať deťom lopatky z ruk len preto ze ine dieťa ,,chce,,. Slušne povieme ze my sa s tým teraz hrame a radi pozičiame ine alebo inokedy. Pokial nie je hračka naša, ze sme si požičali a vlastník ,,zrazu chce,, tak vratime s tým ze nie je to naše tak musime vratiť. Ale zase vediem deti k tomu aby sa dokazali aj podeliť, nehovorim ze maju všetko rozdat ale tak primerane.
@sardinka333 Keby islo o zivot, dam napit aj ja, ale kedze nie sme v Afrike, tieto situacie su zriedkave. Keby sa jednalo o piskotu alebo keksik (cely kus), tiez nemam problem, ale su aj pripady, kedy od nasho dietata ziadali z niecoho odhryznut a to sa mi teda nepaci. Uz vidim tych streptokokov, moraxely a stafylokoky, ako po tom jedle lezu 🙂 Co sa tyka jedla, zakazujem im delit sa o to s niekym cudzim. A co sa tyka hraciek, mame pravidlo - kto si to vezme prvy, ten sa s tym hra a az ked sa rozhodne dat to druhemu, potom si to ten druhy moze zobrat. A ked sa nerozhodne, tak nevadi a ten druhy to musi pochopit, ci sa mu to paci alebo nie.
@margarita cudzie nechceme, svoje si nedame - to je super heslo, musim si to zapamatat. Presne takto to citim aj ja, ci sa to uz druhym paci alebo nie 🙂
@kakaovyrez tak to ma ani nenapadlo...vidiš...odkusovať určite nie, ked tak odlomím ale inak ee. 🙂
Presne, nájsť "ten stred". Nie je dobrý ani jeden extrém, ani druhý. Vhodné nie je ani požičať na ihrisku všetko všetkým, a ani nikdy nič. Rodič má usmerniť svoje malé dieťa podľa okolností, podľa situácie.
Napíšem príklad: Ja som bola ako dieťa vedená k tomu, aby som všetko požičala, so všetkým sa rozdelila (heh, socializmus). V 2 - 4 rokoch je to síce ako vlastnosť milené, no na základnej to už taká sranda nebola. Deti v tomto veku už rýchlo pochopili situáciu a využili ju. Dopadlo to tak, že som sa so všetkým delila (a bola o hlade), všetko som rozdala, nebol problém ani požičať (samozrejme, nenávratne) 😀. Tam zase mali rodičia problém naučiť ma hovoriť "nie, nepožičiam" 😉