Materstvo mi viac vzalo ako dalo
Viem že to je tabu, no musím to dať von, napriek tomu že som priviedla na svet dieťa vytúžené, je do veku 5 rokov, keď som si urobila bilanciu +/- tak som zistila že mi to oveľa viac zobralo ako dalo
...ako to myslím?
Materstvo som si predstavovala ako cezhraničnú lásku, ktorú ja cítim no voči mne to neprichádza, žiadne postiskanie,pusa.....pritom by som po Tom tak túžila ...pripadám si ako otrok svojho dieťaťa, na prípravu základných potrieb dookola a ešte viac,na animátorku pri hraní....na doktorku, upratovačku, nič prosto nie je jednoduché a nejde hladko.....samozrejme som odhodlaná sa o dieta starať a byť mu oporou....no život sa mi tak veľmi zmenil....že keď si predstavím ako sa mi žilo a žije teraz tak som na Tom horšie....prosto akoby som prestala byť ja a som tieň niekto by pateticky povedal anjel svojho dieťaťa.....prosto predstavovala som si to ako z knihy Mamička moja,no prežívam skôr príbeh Hamlet Byť či nebyť?😏
@katkami123 ja viem a preto je toľko vyhoretych, neštastnych žien a hlavne, keď prídu deti príde stret s realitou.Uz to nie je kúpiť si raňajky na pumpe, v robote mať obed a večer si dať šalát a pozerať filmy.Sme rozmaznané🙂naše mamy do toho vhupli a nemali čas na wellness, párty a potulky Európou.Boli silnejšie a mali toho oveľa viac ako my.Hlavne nebolo všetko tak zidealizovanu čo má robiť mama ako kojit, vychovať Montessori spôsobom aké barefoot topánky kúpiť.Urcite sa ženy nerutili z toho, že nekojili a mysleli si, že materstvo bude krajšie.
Neviem čím to je, ale je to čím ďalej horšie veď čítam príspevky.dnes je tlak byť mama, mať kariéru, mať hobby a všetko sa robi rýchlo a výsledok stojí za....a potom ženy sedia u psychológa.Lebo dieťa od roku v jasliach a nevie kam patrí.Je to smutné...ženy by mali byť ženami
@katkami123 minule som čítala fajn článok od psychológa, že ženy mu chodia plakať, že žijú v stereotype upratať, navariť deti ..ale to je život.To prináša rodina.Cim skôr to pochopia tým lepšie.Alebo si zarobiť a na všetko volať ľudí a jesť v reštaurácii.vsetko je väčšinou stereotyp aj vstať a ísť do práce.Cim máme viac možností a informácií z webu tým horšie.A potom sa len porovnávame tí boli na dovolenke a my len doma...ich dieťa chodí na 2 krúžky a naše bude drevo....
@luccija
Súhlasím. Ale mna raz svokra tiež pomútila, keď sme sa s malým dieťaťom sťahovali a nevedela som, kde mi hlava stojí, že co chcem, ze ona stíhala všetko. Len zabudla dodať, ze bývala 10 minút od mamy pešo a jej mama bola už dávno na dôchodku, keď mala deti a každý deň sa ku nej prišla s nimi na niekoľko hodin vyhrať a ona si porobila všetko, co potrebovala. Ja som bola úplne bez pomoci. Aj jej pomoci, niekedy som z nej ešte skôr mala pocit, akoby ju hrialo pri srdci, keď videla koľko toho mám. Čiže kedysi zase tým zenam pomáhali matky, lebo v 50-tke sa išlo do dôchodku a zeny vtedy ešte boli v plnej sile. Teraz sa chodí okolo 64. Takze aj to je rozdiel, riešiť take veci, kto mi bude dieťa zo škôlky vyberať, lebo všetci pracujú. Toto kedysi zeny vôbec nemuseli riešiť. Mna napríklad zo škôlky vyberali starí rodicia a ešte som vždy u nich bola poobede niekoľko hodin. Najedla som sa, oni boli cely blazeni, ze som im všetko zjedla, pohrala som sa a ušla som domov. A toto dnes chyba.
A nehovorim o tom, ze pre dieťa sú dôležité aj väzby od starých rodičov, ze si budujú medziľudské vzťahy a ten starý rodič na chvíľu zastúpi toho rodiča a zase mu ponúkne nejakú citovú väzbu na inej urovni a aj to dieta a jeho psychika sa inak vyvíja ako dieta, ktoré je zvyknuté len na vzťahové väzby medzi rodicom a dieťaťom a so starými rodičmi sa vidí na pár dni do roka. Možno aj preto je čoraz viac mladých ľudí so psychickými chorobami, pretože nie sú citovo takí odolní, lebo v detstve nemali toľko opory z každej strany. Teraz starých rodičov a ich úlohu nahradzuju tablety, Playstation atd. A ono sa to všetko tiež raz niekde odzrkadlí.
@mariejenka nebudete sa tesit😉, bude vám to zrazu chýbať, takéto práve skucacie obdobie trvá neuveriteľne krátko, mam dve dospelé, viem čo píšem... Preto si tretie užívam, aj keď niekedy by som..... 😂😂😂, ale som si úplne vedomá, že to neuveriteľné letí a ten čas keď mi namiesto malej nohy v rebrach uprestred noci, zapleskne ta mala rucka😂dvere pred nosom, že mama potrebujem klud, bude fuč... A navzdy
@maciatkolulu ludia su naozaj rozny a naozaj su vynimky ktorym toto ozaj chybat nebude a tesit sa z toho mozu . Viem ze niektorym to mozno nepride v poriadku 😄
@ivik4 Presne tak. Ja sa teším keď budem mať vysokoškolákov, ktorí prídu domov raz za čas, porozprávame sa a budem vedieť, že si žijú svoj život. A ja zas svoj. 😂
@maciatkolulu presne ja už mám teenegerku a o tom to je ako píšeš...
@katkami123 ale áno veď to bola výhoda rodín spolu, ktoré si pomáhajú.Dnes sú ženy samé, lebo muž do večera v robote, rodina ďaleko.A potom len zlosť a nervy deti nepoznajú do 3r iných ludi len mamu a potom idú do škôlky traumatizovane, že sú odlúčene.Ja som tiež bývalá blízko babky a viem aké to bolo fajn.A potom sa tu docitas, že žena, ktorá chce ísť občas s mužom von je považovaná za divnu, že odkladá dieťa.Cele je to na hlavu postavené ten tlak na všetkých.Ludia naberú pôžičky a potom deti vychovávajú cudzi.Lebo mladí idu 300 km za prácou a rodinu si vidia 2x ročne.
@heleninamama nerypem len sa pýtam a prečo si mala 3 deti, keď si zistila, že materstvo nie je to prave orechové?aspoň myslím, že máš 3🙂
Neviem príde mi to zvláštne vyratat plusy a mínusy materstva.Ale tak každá sme iná jedná sa v materstve a rodine nájde druhá čaká, kým bude mať svoj život.
@luccija Ja som ozaj nikdy nebola ten pravý materský typ. Malé deti som nikdy nemusela a dodnes nemusím, tobôž cudzie. Chcela som mať jednu dcéru. Mala som a bola som spokojná. Ale po rokoch chcel chlap syna, pokračovateľa rodu, mena... Dala som si povedať. Až raz, keďže boli Vianoce a vyšlo to. A tretí je moje krsňa. Mama mu ochorela, tak som sľúbila, že sa o neho postaráme, kým príde z nemocnice. Už neprišla a otec nemá záujem.
Ja ich mám rada, teším sa z nich a chcem, aby z nich boli vzdelaní, úspešní a šikovní ľudia, čiže je to dosť náročné, keďže nie som typ, ktorý by vydržal len doma s deťmi. Pracujem, mám svoje koníčky a do toho riešim denne deti, keďže muž je často mimo domu.
Ale pišťanie, zacapkaný stôl, zrkadlá, všade rozsypané hračky a omrvinky, kopance v noci...
a podobné lahôdky mi fakt nebudú chýbať. Nikdy som nechápala matky zlomené z toho, ze dieťa nastúpilo do škôlky a ony stratili zmysel života. Ja sa naopak teším z toho, že rastú a dostávajú rozum a ja priestor pre seba.
@heleninamama boze akoby si pisala o mne
@luccija
Presne tak, ti ktorí vyrastali blízko starých rodičov a ti sa im venovali, vedia o čom píšem. Aj zážitky na detstvo sú pekne .
Neviem, také pocity som nemala. Ja som vždy deti chcela a mám 3 kusy a som spokojná, možno aj štvrté by som ešte dala, ale už mám svoj vek. Ono to záleží od veľa vecí, niektoré deti sú zlaté, niektoré náročné. Môj druhý bol katastrofa do 3 rokov, potom už lepšie. Možno si mala len zidealizovane predstavy o materstve. Možno máš len takú krízu, dieťa vyrastie, bude lepšie. Ja som si vyslovene materstvo najviac užila pri treťom dieťati, lebo proste už som mala všetko v malicku. Teraz už len sledujem ako rastú a venujem sa veľa sebe.
@maciatkolulu ja verim,ze to možno si tak povzdychnem...sediac konecne na tej terase,s pohárom vinecka v ruke a pozerajúc sa na les, luky co mam za domom, v krásny letný večer, ze ach,ako tie deti rychlo vyrástli... konečne!🤟😂😂😂🤟
@janickacrazy a co napriklad robis ked sa venujes sebe ?
Ešte podpíšem, ze ja mam mamku, ktorá sa o mna a mojich súrodencov starala a stále nám pomôže ,aj ked pracuje s cim môže, či vnucatka povaruje,mne alebo sestre pomoze nieco.. samozrejme ze aj my jej, odvoz do lekára, na nákup, záhradku skrátka normalne...moje deti poznajú obe babky,tety,ujov,.
Nie som žiadna odludmama😁 ...len som takáto, ze nelipnem,alebo ako to nazvať,na tom ze som mama...
Deti vychováme,dame im základ do zivota na samostatnosť,dobro a pracovitosť. A nebudem veru ja ta mama,co sa bude pchať na výlet s mladými,ako to tu občas čítam, nechám ich žiť,ale budú vedieť ze domov majú dvere otvorené vždy.
@julka828 absolvujem rôzne kurzy sebarozvoja, meditácie, vzdelavam sa, čítam knihy, cvičím, atď.
Mne sa paci materstvo odkedy je dieta mojim "partakom". Mozeme do kina, mozeme vonku, mozeme na vylet a da sa s nim normalne bavit. Nejake trieskanie s kockami, neustale citanie knizky vlacik Tomas ma privadzali do zufalstva. A ten nekonecny rev 🙄 Reval ked nejdeme, reval ked ideme, reval ked bol hladny, reval ked nechcel jest, reval ked chcel spat, reval ked nechcel spat ... no strasne. Prve roky mojho materstva boli nocna mora. Som stastna, ze je starsi a konecne sa to rozbieha. A ten ultimatny pocit nekonecnej materskej lasky som nikdy nepocitila. Mam pocit, ze mam za to dieta obrovsku zodpovednost a vsetko treba nonstop riesit, ze si to ani nestiham uzit. Ja si asi uzijem az tie vnucata ...... alebo neviem. A vobec sa necitim zle, ze to pisem. To neznamena, ze by som dieta nemala rada, alebo ze by som ho nechcela. Ale je to cele take narocne, ze na mna nezostal cas 🤷🏻♀️🤷🏻♀️ a s tym som teda nepocitala.
@mariejenka máš ich ešte veľmi malé, to chápem, ale ja už teraz sedím bez problémov pri sedemrocnom na terase s kadejakymi opiátmi v ruke 😉, neboj,dozenies to
tlieskam....vážne!!! toto aj ja prežívam...uz som bola aj u psychológa...ale u mňa to pramení v Tom že mala v noci vôbec nespí a cez deň tiež nič moc...má začatý 7m a nespali sme poriadne už 3...mám pocit že všetko robím zle...že všetko čo skúsim,pomaly nefunguje...keby si vedela čo všetko som skúsila, odpadneš...kamarátky som nevidela ani nepamätám, nejaký sociálny kontakt nehrozí....proste prežívam...
Je úplne normálne byť z materstva sklamaná. Napriek tomu, že svoje deti milujem, som za ne veľmi vďačná a napriek všetkému by som už nemenila; ja som tiež sklamaná. Je to proste tak, keď sa (trochu naivné) predstavy nestretnú s realitou. Myslím, že to raz za čas pocíti takmer každý rodič a ja som ti vďačná, že si to napísala "nahlas". Neviem, či ti pomohlo dať to zo seba von, mne to ale pomohlo, hneď sa cítim menej sama 🙂
@luccija
Vieš, nakriklad ja sim bola Id decka vedená pomáhať v domácnosti a čím som bola staršia tým toho pribúdalo, až napokon v puberte bol na mne chod celej domácnosti. Ale mala som aj kamarátky, ktoré doma nemuseli nič, jednej ešte v 17-tich mama strihala nechty na nohách. A potom take dievcata veľmi trpia, keď zrazu nastane sek a majú na starosti celu domácnosť a dieťa a zrazu im už nemá kto vyvarať, žehliť, prať a všetko musia robiť samé.