Myslím si, že som zlá mama

presne viem o com hovoris, aj u nas je to tak :(...niekedy mam aj pocit, že ma mala ani nema rada...mama ani nepovie len tata...baba...dede....ani ja neviem ako sa mam niekedy kontrolovat, tiež som nervak

Ahoj,tiež mávam tieto pocity,priznávam bez mučenia...Niekde v kútiku aledúfam,že som na seba aj príliš prísna a že sa lepším s tou mojou trpezlivosťou.Pracujem na tom,aby som bola trpezlivejšia.Detičky nás možno niekedy majú aj niečomu naučiť,nielen my ich.Ver si,že to zvládneš.

@domak2 vies co ja napr. Co sa tyka starsej ta ma 13nast uz nevladzem. Citim, ze som pre nu nikto.. Proste... Ked nieoc ma v plane, dosiahnut, napr.vecer tv, alebo pizzu, alebo nieco kupit tak je mila, slusnucka, uzasna a vie sa aj osravat. Ale inak je to jedna baba, kotra je vypocitava, a manipulativna, lakoma, ked nie je po jej tak spravi nam zo zivota peklo...aj teraz pipalo jej tu ze jej niekto pise. Ja som to klikla a tam si pytala ulohy od spoluziacky, a pritom tvrdila ako si ich ona poctivo chuda robi.. Sla som za nou, ze preco si to nespravi sama... A ona mi normalne s chladnym hnusnym tonom ppvie, ze mam ist prec, ze nema chut mi nic vysvetlovat a bavit sa somnou o tom.
Takze za toto ma ma dieta, o ktore sa staram 13 rokov... A mne napr je to jedno. Nema voci mne ziaden respekt. A ak mi niekto napise, ze je to moja vina, tak nie nie je. Proate su ludia, ktori su ustretovi a chcu sa vzdy dohodnut a su potom ti druhi, ktori sa jedno nedohodnu ani za nic.
A toto jej soravanie ma vie tak rozculit, ze je to sice moje dieta, a to ma jedine stastie.... Pretoze ak by to bol niekto cudzi nikdy by som sa s takym clovekom nebavila...a s manzelom rozviedla.
Takze asi tak. Nie vzd je zivot krasny a ruzovy. Ci vlastne ano vie byt krasny a ruzovy, pokial mame super deti, a super manzela. Alebo super manzela a skveleho psa, ale deti nemame.. A proste tak to je. Vzda sa niekto najde, kto ti ten zivot vie "sprijemnit"
Len sa pytam cim som si to zasluzila....

@derdia nuz mila derdia, znie to viac ako na nic...neviem cim si si to zasluzila, niekedy robime co je v nasich silach a ono to je aj tak malo...udivuje ma tu toto tvoje priznanie na konikovi, kde su same dokonale matky. aby sa to este nakoniec neotocilo proti tebe. ak ti mozem poradit, nie dcera ta nasiera, ale tvoje vlastne myslienky, dcera je iba spustac. mozno ak si toto uvedomis, tvoja dcera sa sice nezmeni absolutne, ale tebe to aspon bude jedno. dufam ze ta moj komentar nenahnel, napisala som to najlepsie ako som vedela a i ked to znie ako kasli na vychovu, v skutocnosti bol mysleny dobre. - aby pomohol tebe.

@derdia vravím, ja som zatiaľ pozerala veci o malých deťoch a myslím že toto rozobral že máme šancu do tých cca 4 rokov si nastoliť pravidla. Mal potom ešte inú prednášku o tom ako sa vlny agresie menia v rôznych vekových kategoriach.
O puberte som zas čítala, že to je obdobie kedy sa ti majú deti sprotivit aby ti potom nebolo ľúto keď vyletia z hniezda a aby si ich nebrzdila, takže v tomto to asi budeš mať lahsie 😅 ono puberta je podľa mňa otrasná pre všetkých zúčastnených a ak to v zdravi prezijete, tipujem že sa ti už dospela dcéra môže aj ospravedlnenit. Ja som teda tiež bola pekne otrasna a to som bola z tých umiernenejsich 🤭
Skús to brať, akože sa aspoň v živote nestrati keď si vie zariadiť veci a musí sa sama naučiť tým že narazi že nie všetci jej to budú tolerovať.
Ale potom, že ti drzo povie že máš ísť preč, by som asi ohluchla na akékoľvek poziadavky a povedala jej, nech ide preč

Ahoj, napíš mi prosím IP.

S denným spánkom detí som aj ja mala viac roboty ako úžitku. Keď konečne zaspali, stačilo, že niečo trošku buchlo, alebo prešlo väčšie auto po ceste a už boli hore. Nervózni, uplakani, ... Ja som bola z toho taká vynervacena, že som ich ešte pred dovŕšením dvoch rokov prestala dávať cez deň spať. A mala som o niečo krajší deň aj ja a aj deti 😁. Niekedy stačí poľaviť z nárokov a zmieriť sa s tým, že u nás je to takto a hotovo.

@derdia 😀😀😀 áno keby som mala super manžela a skvelého psa to by bol život. Tohoto sa strašne obávam. Syn má jedenásť a stále dúfam, že pubertu prežijeme bez ujmy.

Dievčatá popa86 a sue, prepáčte, že nepíšem IP. Ale je to pre mňa citlivá téma. Stale dúfam, že môj syn vie, že v skutočnosti nie som taká príšera, ako sa teraz javim. Ako tu niekto písal, nebola som taká. Bola som optimistka, milovala som ľudí. Materstvo ma zmenilo. Aj môjho muža. Boli sme úplne iní ľudia. Verím, že všetko dobre, čo v nás bolo, má teraz nás syn. Aspoň to tak vyzerá chvalabohu.

@domak2 tiež sa mi ta veta páčila písal to tuším nejaký psychológ, že aby sme sa odlubili od svojich detí a videli ich inými očami dávalo to zmysel.Inac by sme na nich viseli celý život.Mne raz jedna doktorka povedala, že pubertu len prežiť😉a to mala 2 dievčatá už po puberte.
@martinajurkechova tak v 12, 13 to začína u chlapcov mám synovca, ktorý sa neuveriteľne zmenil na všetko svoj argument stále v opozicii

Mas dosť casu na seba? Lebo ja mam pocit z toho co pises ze si vnutirne frustrovaná z toho ze vkuse skaces iba okolo dieťaťa a tak si nehromadene emocie vybijas na ňom. Aspoň ja tak mam, ked nestiham robit to co ma bavi iba to co musím som nervózna aj na malého.

@zuvelyn popravde nemám. Žiadny čas. Môj muž je najlepší otec, ale na chode domácnosti sa vôbec nepodiela. Veľmi mu to nezazlievam, robí rok homeoffice. Keby nebol doma, chodil by o piatej z prace. Všetok čas venujem malému, pripadne varím, alebo utiera prach, alebo niečo, čo ma čaká už dlhšie, čo treba urobiť. Minule som hovorila mužovi, že on ma aspoň nejaké rozptýlenie, keďže ma všelijaké videohovory z prace, s kolegami sa zasmeje a podobne. Je to asi blbosť, ale ja sa nerozprávam s nikým, len s nim a s malým. Hlavne teraz, keď je takáto situácia. Volame síce starkovcom, ale to len chvíľu. Občas ma ide z toho sibnut. Bola som dosť spoločenský človek.
Ale nechcem si to vybijat na svojom synovi. Za nič nemôže, cítim sa hrozne keď si predstavím, ako všetko pôsobí na tu jeho malú dušičku.

No vidíš, tu je chyba. Muzovi skonci home office odovzdaj mu syna na ty rob co ťa baví. Citaj, behaj, chod na prechádzku, do záhrady ak bývate v dome, hocičo. Musis si uvedomiť ze ty si rovnako dôležitá ako tvoj syn. Tak isto pocas dna, nechaj syna nech sa pohraje sam. Sed pri nom, citaj pri tom casopis, pi kávu. 3 rocny (podla mna) nepotrebuje non stop animatora. Musis sa starat aj o seba nie len o ostatných. Si matka, ale v prvom rade si žena. Na to vela mám zabúda...

Tu mas myslim odpoved na tvoju naladu, stres, nervozitu, mozno kricanie. Akoby som si citala o sebe. Mne nevadi varit, upratovat, prat a ostatne prace, ale pri takmer jeden a pol rocnom dietati mi vsetko trva dlho, varim na dva dni, ked nevarim tak dam prat, ozehlit co je treba, popratat, v dni ked nevarim tak utriem prach, umyjem kupelnu/wc, pozmetam s malou. Priatel pride po praci domov a obcas ide nieco dokoncit na dome. Vela krat som mu vravela ze potrebujem cas pre seba, aspon hodinu tyzdenne si zacvicit uplne sama, ale ked cvicim tak pride do izby aj s malou, lebo zacne mrncat a nevie sa s nou nejako prehrat. Cely den som s malou sama aj kvoli pandemii aj kvoli tomu, ze tu nemame moc susedov, priatelovi niekedy v tichosti zavidim, ze moze ist na obed v praci, moze tsm ist sam na zachod, ale tak, mam v plane zacat behat od jari, tam uz za mnou hadam nepridu a budu sami dvaja.

Autorka dakujem ti za tuto temu💞 nasla som sa v tvojich komentaroch akoby ja som to pisala....

Nasla som túto staršiu temu až teraz a som na tom rovnako, milujem svojho synčeka, ale niekedy sama neverím, aká som a ako dokážem kričať, keď neposlucha 😔 ďakujem, že viem, že nie som sama 😬😏😔

autorka, zdielam s tebou tvoje pocity, citim sa od narodenia dcerky rovnako, neustale si kladiem otazku ci som dobra mama a pochybujem o sebe, neustale analyzujem situacie a udalosti v nasom rodinnom zivote, snazim sa z nich poucit, niekedy mame dlhsie pohodove obdobie a potom nasleduje seria situacii ktore ma uplne rozhodia a vyvedu z konceptu, velakrat dokazem uhendlovat svoje reakcie, ale niekedy to proste nedam, najma vtedy ked dietatu 20x poviem, a ono ma ignoruje, ked kazde rano a kazdy vecer uz 3 roky musim pocuvat, ze nie ona si nechce umyt zuby, nie ona nebude jest, nie ona si toto neoblecie do skolky, najcastejsim slovom z jej ust je nie, protestuje proti absolutne vsetkemu, nerozumiem spravaniu svojho dietata a neviem ako na nu, respekt, vysvetlovanie, presviedcanie, prosikanie, krik, hrozenie, atd. proste nic nezabera, aj najjednoduchsia vec je u nas komplikovana, neustaly boj s jedlom, obliekanim, rutinnymi cinnostami, ja to proste 2-3 x do mesiaca nezvladnem a zacnem jacat, alebo dostane 1-2 po zadku, potom som tak psychicky rozlozena a znechutena zo seba, ze sa mi chce minimalne odletiet na Mars, uprimne priznam ze bez skolky by som uz bola na psychiatrii, proste skolka a moj navrat do prace mi ako tak pomohli a pomahaju mat nad vecami nadhlad, moje dieta bolo vytuzene, cakali sme na nu dlho, mala som nadherne tehotenstvo, milujem ju, ale materstvo a vychova ma zmenili na totalku, od jej narodenia som akoby v permanentnom strese, mavaju mnou pochybnosti ci to co robim z nej vychovaju zdravu sebavedomu zenu co sa v zivote nestrati, ktora nebude poznacena vychovou svojej matky…

@nickpick presne viem, ako sa cítiš 🤔❤️

Ahoj
neviem ako si na tom teraz ale ak máš chuť môžeme si zavolať
Ja prežívam to isté
Ako by som to písala ja tvojou rukou
Monika

@nickpick ahoj toto iste cítim aj ja ...neviem ako si sa posunula ..ci sa ti podarilo niečo zmeniť.. ja som zúfalá..so synom sme si prestali rozumieť..ocko je najlepší lebo všetko dovolí...a mama len riadi...neviem tiež mam zlý pocit z výchovy.. je toho viac..boli ma žalúdok z nervov.. nie som ok
Monika

@vierazit198 ahoj, co mi trochu pomohlo je komunita mamagang (podcasty a ich platena platforma), je tam kopec zien ktore maju podobne skusenosti a radia si ako postupovat v roznych rodicovskych situaciach… je to velmi respektujuca komunita, ziaden hejt, ktory sa velakrat vyskytuje aj tu na MK