Vzťah matky a dieťaťa sa zmenil
Ahojte, mamičky,
potrebujem sa vyrozprávať. Ide o to, že mám 15 mesačného syna, ktorého nadovšetko milujem, ale niekedy to proste nezvládam. Je to aktívne dieťatko, ktoré pokiaľ nespí, neposedí ani minútku. To mi, samozrejme, nevadí, ide ale o to, že sa začal v poslednej dobe za všetko zlostiť, keď ho niekto chytí, alebo pohladí, zavolá, proste skoro za všetko. A to hlavne doma pri nás, napr. u svokrovcov je čistý anjelik. Tam ho na nič upozorňovať netreba, na nič. Ja som z toho nešťastná, že naňho už musím pokričať, a to už každý deň, lebo keď mu poviem pokojne, robí ešte napriek. Nezvládam to, cítim sa zle ako matka, mám pocit, že zlyhávam a neviem, ako mať nad takouto situáciou kontrolu. Malý bol na mňa veľmi naviazaný a odkedy som podráždená (nie len z nebo, ale trápia má aj iné veci), tak to cíti a už nie je taký, ako predtým. Trápi ma, že to zo mňa cíti, že matka je nervózna, ja ani nemám chuť sa s ním potom hrať, nič. A už ani on. Zažili ste to niektorá?
Trápi má pocit zlyhania,nedostatočného venovanie sa mu, aj keď si myslím, že mu venujem, aj keď sama viem, že sa vie zahrať aj sám. Koľkokrát si poviem, že dnes si od neho potrebujem oddýchnuť, možno aj on odo mňa, no potom mi je to ľúto, že takto zmýšľam. Malému sa venuje doma každý, aj otec, keď príde z práce, aj starí rodičia, aj krstní rodičia, píšem to preto, pretože viem, že prídu rady typu, nech ho niekto iný postráži. Každý deň je obklopený kopou ľudí.
Som už zúfalá, cítim sa ako zlá a neschopná matka...ďakujem tá rady.
Si uplne normalna mama. Mozno keby si si trosku zistila o psychologii dietata, tak by Ti to bolo viac nez jasne... dieta rastie. A momentalne si uvedomuje ze nie je sucastou mamy a do urcitej miery zvadza boj, ze sa chce "osamostatnit", existovat ako ono a zaroven tu mamu nadovsetko potrebuje. Pockaj si nakrizu okolo 2rokov, to len bude zuzo 🙂 ale vazne... to ze je "anjelik" s "cudzimi" ludi? Normalka... dieta je naprogramovane prirodou prezit v nepriatelskom prostredi. ten pojem nepriatelske, treba brat z jeho hladiska... takze ked je mama dalej, tak v podstate na seba neputa pozornost, poslucha, je z neho anjelik. A pri mame to potom vyventiluje, pretoze jej bezhranicne doveruje a vie, ze ona ho bude milovat aj ked bude vyvadzat, neposluchat, kricat, revat, o zem sa hadzat... lebo je MAMA.
Pozri, dieta potrebuje spokojnu mamu. Tu nejde o to, kto vsetko sa mu venuje, to moze byt dokonca kontraproduktivne, ked je vela ludi, tu ide skor o to, ci Ty mas cas na seba? Ci si vies vyjst s kamaratkou, ist si zacvicit, zajst si na prechadzku, proste najst si cas na nieco, co Ti nieco prinasa, urcity pocit sebarealizacie respektive kde sa mozes vyburit. Niekomu pomoze nieco namalovat iny potrebuje boxovat, uz Ty sa poznas. Proste najst si cas na seba, bez pocitu viny! a bez dietata. Mozno staci hodinka tyzdenne... mozno dve. Pretoze dieta si to neuvedomi ale pokial si to Ty vychutnas, budes sa mu potom vediet lepsie venovat, ako ked si nervozna a podrazdena. Proste treba vediet vypnut a ak to nevies, treba sa to naucit. Mas stastie, ze mas okolo seba rodinu, ktora Ti moze pomoct a ktorej podla vsetkeho mozes dieta zverit. A mysli na to "bez pocitu viny" ! Lebo my mamy sme uz take, ze ked mame dieta pri sebe, chceli by sme hodinku bez neho a akonahle je 5minut prec uz nam zufalo chyba 😉
Presne to som chcela napisat, ze bude kazdym dnom aktivnejsie a este to len bude tak povediac o hubu. Je uplne normalne, ze si unavena a mas pocit,ze si potrebujes oddychnut a vobec preto nie si zla matka. Kazda jedna z nas o obcas takto ma ale to prejde
Tak dieťa sa stále mení, či už povahovo, má rôzne odobia kedy by ste bol stále, potom zase nechce, môže mať takéto obdobie, že sa veľa zlostí, môže mať obdobie, že bude na všetko hovoriť nie. Hlavne si prosím ťa nehovor, každá sa snažíme robiť čo najviac môžeme. venuješ sa mu tak sa neobviňuj. jednoducho má proste také odbobie. snaž sa vyriešiť si všetky veci čo ťa trápia aby si nebola taká nervózna a uvidíš či sa to možno nezlepší
Keď som mala jedno dieťa, tiež som mala toľko času nad tým dumať ako ty a tiež som sa cítila neschopná. Teraz mám tri deti a teda miestami sa cítim ako superhrdina, keď vykrývam potreby školáka, škôlkarky, 17 mesačného drobca, domácnosti a ešte si viem aj čas pre seba ukradnúť, lebo mám skvelého muža, ktorý miluje svoju rodinu. Si normálna matka, máš normálne dieťa, ktoré rastie ... deti sa menia strašne rýchlo. Moja najmenšia také scény robí miestami ... keď som mala jedno dieťa, presne som riešila, kde robím chyby a čo ja viem. Teraz keď sa táto malá šmarí o zem, tak ju len prekročím a riešim si ďalej veci ...
Odporúčam prečítať si nejaké knihy/clanky o psychomotorickom vyvoji dieťaťa, naozaj ti to pomôže.
Nemôžeš predsa samu seba obviňovať za normálny vývoj a správanie sa batoľata. To je taky vek a aj povaha. 12 - 18 mesiacov + - bude vrieskat takmer za vsetko, až okolo 2 roku začne chápať že napríklad nemôže mať tú sklenenú figúrku z poličky a nevydupe si to krikom.
A nie nemusíš sa mu venovať nonstop. Véd to dieťatko potrebuje byť aj chvíľku samé so sebou, objavovať svoj svet. Nemusíš byť ako helikoptéra co okolo neho nonstop krúži a uspokojuje každú jeho potrebu.
@yoxinka ja mam sice len dve deti, z toho jeden ma 13 mesiacov, ale presne toto. Ked som mala jedno, riesila som kazde jeho mrncanie, ked som mu nieco zobrala,co nesmel, to bolo kriku, a ja som to prezivala s nim. Teraz zoberiem a na ten krik, už akosi nemam cas, vnimat to, počúvať, proste neriesim, nekricim na neho. Beriem, že je este maly, neocakavam od neho ze by chapal,ze ma musi posluchat. Este mam 4 rocneho a ten ma teda dokaze viac vytočiť, lebo od neho mam uz určite ocakavania.
Jedine co ma dokaze u toho ročného vyviesť z miery je, ked nonstop place a plače, mrnci chce sa nosit na rukach, lebo vtedy akosi neviem urcit dovod placu a mam obavu,ze ho nieco boli, alebo mu je z niečoho zle.... A doma mam vacsinou vsetko prisobosobene tak, aby som nemusela na neho stale striehnut. U mojich rodicov ci u babky, je to praveze boj. Maju tam milion veci, ktore moze zničiť, rozbit, ublizit si...
Dieta ti rastie a meni sa, skusa, objavuje aj to ze uz vacsi znamena ze potrebuje aj ine vnemy, chce si robit veci po svojom, nie je to o venovani sa, prave sem tam ho treba nechat a iba sledovat, nech si robi svoje aj povaha sa mu meni, preto nechce aby ste ho chytali, hladkali.. nie je to uz batola leziace co len stiskat sa chce;) Nemas byt z coho zufala. Deti nie su roboty a nebude to sladky cukricek kazdy den. Mas syna.. mozes ratat s tym, ze mu mozno par krat aj na zadok das ako bude vyvadzat (alebo aj nie...), mozes ratat s tym, ze ti vyvedie kadeco este... Nie si neschopna matka, najdi si nieco na odreagovanie, a ano ak vies, sem tam mozes dat syna na hodinku a odreagovat sa, neries len to ze maly sa meni, jeduje a nie nemusis sa s nim ani hrat ked sa nechces, nechaj ho nech sa pohra sam, vezmi ho medzi deti na ihrisko nech sa skusi hrat tam atd.