Neznášam svoje dieťa
Mám depresiu. Pravdepodobne už od pôrodu a neviem ako sa jej zbaviť. Nemám peniaze na sedenie u psychológa a obvodnej lekárke to povedať nemôžem. Ako mám prežiť a nezabiť pritom vlastné dieťa?
Nechcela som ho. Tie čo máte rady typu - čo by iné ženy za to dali - prídete si ho vziať na vám ho darujem. Teraz sa tu s ním pol roka trápim, lebo musím a on noooonstop reve, na rukách, v postieľke, v kresielku, v kočíku, v nosiči,... vôbec neviem čo mu je. Nič nezaberá. Reve zásadne len keď je so mnou. S ostatnými je to zlaté milé dieťa.
Mám stavy kedy mi je to úplne jedno že mi tu reve a proste ho nechám kým neprestane. Nevládzem k nemu ani vstať, mozog mám úplne vypnutý.
Ako sa mám toho pocitu a nechuti starať sa o neho zbaviť? Čo pomôže? 😢
Účet je nový, na MK chodím pod iným účtom. Prosím nerýpať. To mu vôbec nepomôže... niekedy by som ho najradšej dala na adopciu, ale priateľ nesúhlasí. 😢 ja som úplne na dne.
@leni3012 niečo podobné som zažívala pri prvom synovi... Najprv sok že som tehotná, po om obrovská radosť, vlastne konečne som sa cítila šťastná, jedlá som super zdravo, tešila sa z každého dňa.. Potom prišiel dosť ťažký pôrod, navyše ma doslova prekvapilo že prišiel na svet skôr o skoro 3 týždne. A keďže som človek, ktorý ide rad podľa plánu, zrazu si bola akási mimo, zmätená to všetkého, rodila som v cudzine, ziadna rodina, P o 2 dňoch ma pustili domov hoci som aj dosť krvi stratila atd... Maly sa nechcel pridať, stále plakal, teda na mojich rukách nie, ale akonáhle som ho išla len odložiť, spustil rev.. Cele dni som si ani jedlo poriadne nepripravila, ledva som stihla ísť na WC keďže som mala ťažké natrhnutie... No, vedela by som pokračovať... Revala som každý deň, chcela som ho opustiť, priateľ chodil domov z práce večer, rodina ďaleko... Veľmi ťažké obdobie... Trvalo asi rok, kým sa to cele upokojilo, vlastne začalo sa to ukludnovat, keď som ho prestala kojiť... Chcela som kojiť za kadzdych okolností ale keďže sa nechcel prisat, bol to zase ďalší neplanovany "úder pod pás"... Uf, ani sa mi písať nechce, hoci je to 10rokov dozadu, ale nezabudnem na to asi do konca života.....pti ďalších deťoch som to už nezažila, ale viem ze by som si nikdy nedovolila súdiť iné matky ktoré sa cítia mizerne a nie tak ako sa to od nich očakáva...samozrejme ide o tie, ktoré zrejme trpia poporodnou depresiou. Ja som síce u Dr nikdy nebola, hanbila som sa aj pred sestrou priznať ze mi čosi je a u lekára som po pôrode už nebola, keďže v zahraničí to tak nefunguje ako u nás... A hlavne, chcela som byť hrdinka, že to musím zvládnuť... Ach aká hlúpa som bola .
@matabb73 presne tak. Ta,ktora to nezazila,nepochopi a tie,ktore sme to nezazili sa aspon vieme vcitit a vieme,ze za svoje pocity matka nemoze. Kolke sa tym trapia a pred okolim sa tvaria dokonalo,ale myslienky maju tiez kadejake. Psychika je strasna svina a nevieme ju ovplyvnit. A v dnesnej dobe sudit niekoho za poporodnu depresiu je naozaj prizemne a netreba to zlahcovat a zatracovat taku matku. Prajem kazdej jednej,aby to rychlo pominulo a mohla jasne vidiet krasy svojho babatka. Vela zien bolo na tom tak zle,ze ich museli hospitalizovat. Ja by som sa tiez hanbila pred okolim,lebo kazdy len sudi a ohovara. Preto chapem,ze je tazke sa odhodlat vyhladat odbornu pomoc.
Daj ho do kočíka chod na dlhú prechádzku, väčšina detí v kociku pri pohybe spi. Oddýchneš si od placu a možno prídeš na iné myslienky. Dieťa cíti že si nervózna a teba ešte viac znervoznuje to ze stále place. Držím palce az to zvládneš 🙂
@leni3012 sedenia u psychológa prepláca poisťovňa pokiaľ máš od nejakeho kekara stanovenú diagnózu. Píšeš, že k obvodakovi nemôžeš, a co gynekológ? Bežné vypisuje PNky. On by ti mohol napísať diagnózu (po pôrodná depresia) a odporučiť ta k psychológov, hm. Toto treba riešiť určite so psychológom. Odborník ti pomôže. Držím palce
myslim, ze uz je tu toho popisaneho dost, jednoznacne vyhladaj odbornu pomoc. pre svoje dobro aj dobro dietatka. verim,ze si k sebe najdete cestu.
poviem ti tak, mam dieta vysnivane, vymodlene, po troch potratoch, mala je uzasna, place od narodenia malo, ale mala som dni, kedy mi stacilo aj to malo a bola som vytocena, nervozna, zla... nie na nu. proste hormony, unava, nie prilis dobra financna situacia. ono sa to nazbiera. niektore matky sa tvaria ako svatice a bohyne, ale sme len ludia a obcas je toho privela na kazdu. a to myslim zeny, ktore nemaju ziaden psychicky problem. obycajne unavene matky. ak je vsak co len naznak poporodnej alebo inej depresie, netreba vahat ani sa hanbit, treba to riesit. ty sama vidis, ze mas problem, tak naber odvahu a utekaj za odbornikom. zvladnes to. drzim ti velmi palce a posielam aspon virtualne objatie. ak sa ti prave teraz zda, ze nemas chut to urobit pre dieta, tak to urob pre seba. si dolezita aj ako clovek a zena, nielen ako matka.
Ďakujem vám ženy za podporu. Veľmi si cením každú radu, odporúčanie, skúsenosť... zajtra ma čaká ťažký deň - zdvihnúť telefón a objednať sa na psychiatriu 😞 držte mi palce
@leni3012 drzime. Mysli na chlapca. Ak necitis lasku, je to velmi zle. Musi to babenku krasnemu velmi ublizovat 😥. Netvrdim ze to robis naschval ale laska je neskutocne potrebna....najviac. Drzim palce, necuvni a RIES! Zelam aby bolo lepsie. Hlavne bambulko aby vedel ze je moc lubeny a aby naozaj aj bol.
A ked spinka a tak,nepozeras na neho s laskou?
Prepac ja mam stoplika 6m doma a som samostatny rodic ale on je moje vsetko.
Je skvele ze ho tato lubi, urcite podpori aj Teba v liecbe.
Nejdem súdiť..ale ak sa k nemu budeš správať takto aj keď bude dieťa " veľké" dospelé zničis mu život predstavu o rodine ..
Láska je obeta, dieťatko si si nechala, staráš sa, snažíš sa, robíš čo sa dá, každý deň sa preň obetuvas... toto musí byť láska... neverím že z teba môže cítiť niečo iné. dúfam že Ti ju čoskoro začne tiež prejavovať. A urobí Ťa šťastnou mamou.
@leni3012 jednoznačne choď za psychológom.tvoj život sa radikálne zmení k lepšiemu. Mám čerstvú skúsenosť s prácou psychológa. Ak si z Prešova poradím aj ktorý je dobrý. Môj život sa radikálne zmenil k lepšiemu. Každé stretnutie som si však nahrala a doma ešte počúvala aby som lepšie pochopila všetko ako mi radil. Mám síce iný problém ale psychológ vie úžasné pomôcť. A pomôže ti zvládnuť aj pocit že ti vadí že rodičia o tom budú vedieť. Poradí ti ako reagovať na nich ak by ti niečo na to vraveli. Tak choď za obvodnou,dá ti papierik a psychológa más 25 hodín zdarma. Len nezabudni spomenúť aj rodičov aby ti poradil ako reagovať ak ťa budú hodnotiť. Takéto depresie sú vážna vec. Mohla by si materstvo prežívať omnoho krajšie,tak ako iné mamky. Rieš to hneď s odborníkom,"najkrajšie roky materstva" ubiehajú rýchlo. A ty nezazivas to čo by si mohla. Keď bude dieťa väčšie už to bude o inom. Kvôli sebe na tom zapracuj a dieťa to pocíti. Spokojná mamka spokojné dieťa.
@ktochytavzite čiastočne aj dojci, tak aka blbost..tu nejde o hlad, ide o nervozitu u matky a ta sa prenasa aj mliekom, hoc len minimom....tak kto tu pise blbosti...
@zuzkahh ja viem, že sa to ťažko chápe, chcem ho ľúbiť, ale neviem to... ani mne to nikto doma neukázal ako ľúbiť a ja teraz neviem ľúbiť jeho. Myslela som, že láska príde sama ako mi všetci tvrdili, ale miesto toho prišli tieto stavy 😞
Keď spí som rada, že konečne zaspal, nejdem sa na neho pozrieť 😞 teda sledujem cez kameru či je ok v postieľke, ale že by som ho išla obdivovať to nie. Ale keď sa zobudí usmiaty, tak ma to veľmi poteší a aspoň tú chvíľu keď sa smeje som šťastná (a hlavne kľudná)...
@lunka123 aj mne rodina zničila tú predstavu, rada by som to robila inak, ale neviem ako... pár rokov dozadu, keď som videla, že priateľ objal vlastnú mamu alebo mu ona povedala, že ho ľúbi, skoro som odpadla, že toto niekto robí 😱 ja som to nezažila a neviem ako ho mám ľúbiť keď zjape celé dni... neviem ako sa ukľudniť, ako zvládať ten plač, ako mu dať lásku, neviem čo by odo mňa potreboval... 😞
Inak koho to zaujíma, dnes sa máme lepšie, aj ja, aj malý. Síce nemohol zaspať a plakal aj na rukách, ale vydržala som to s ním a nakoniec zaspal v postieľke 🤷🏻♀️ A už mám aj termín u lekára 😞
@leni3012 chce od teba objat, dat pusu, tisice pus, chce od teba vsetko a teba celu. Preto sa ti narodil. Ty si ten najdolezitejsi clovek v jeho zivote, ktory mu ma ukazat lasku.
@leni3012 citala som celu diskusiu, najma tvoje prispevky, nemyslim si ze maleho nenavidis, alebo ho nelubis, videla som matky ktore ozaj dieta nenavideli, nelubili a ty nou urcite niesi, potrebujes len pomoc, zbavit sa depresie, objat a pocut povzbudive slova. Mysli prosim ta pozitivne. Velmi ti drzim palce nech sa cim skor uzdravis. Verim, ze casom napises, ze ti je lepsie a ze si nachadzas cestu k malemu. Zeoam ti vela sil a vela krasnych usmievavych dni
@majulino ďakujem za podporu, dúfam že to vydržím a naozaj to bude časom lepšie... neviem prečo som to neriešila skôr... teraz všetky moje spomienky sú len na to, ako vrieska 😞 dúfam že on si to pamätať nebude...
@kassandra25 objímam ho, bozkávam na čelo, na líčko, mám ho v náručí, stískam ho, hojdám ho... no keď on stále vrieska, kope, udiera pästičkami, odtlaca sa odo mňa, odtlaca sa aj od prsa keď mu chcem dať jesť (prsník vraj ukľudňuje, ale prd makový) a okopáva ma tak silno že už som mala modriny... vtedy už ho neviem vystáť, keď už je toho veľa, proste ho položím a idem sa vydychať preč, lebo by som išla do amoku 😞
@leni3012 drzime ozaj paste. Inak jedna maminka Ti tu dala video a vcera som ho cele pozerala a bolo super.
Kedy mas termin? V tom videu inak bola aj odpoved na to ci mozes ist bez vymennwho listka. Ze mas povedat ze si kratko po porode a je to akutny stav a ze Ta beru aj bez poukazu a na rychly termin.
Pozor bola tam aj maminka herecka co toto mala pri oboch detoch pri jednom musela byt az tri mesiace na psychiatrii v nemocnici hospitalizovana.
@leni3012 inak s tym odtrhavanim a podobne. Ano deti obcas protestuju proste. A dojcenie casto nie je iba med lizat ...
Zqzila som nedavno mala s tym prosblemy, zapaly horucky zimnice a s malym sama.... Tiez dokrmovat a napol dojcit a skoro mi z toho preplo. A vies naco nakoniec prisli? Ze ma moj syn skryty reflux!! A pali ho zaha.... Dalo sa AR mlieko a aj ked stale aj grcka, proste je to ine dieta....
@taskataska aj keby sa dieta malo dostat do pestunskej rodiny,stale dostalo sancu zit,kdezto potrat uz nikto nevrati.
@zuzkahh termín mám až o 2 týždne ale bola to jediná možnosť kedy môžem malého nechať mužovi a oni majú voľno. Vydržím dovtedy.
@eliska13 chystám sa aj k tej pediatričke, či predsa niečo... lebo niekedy si grgne aj 2 hodiny po jedle 🤷🏻♀️ ale Dr ma tento týždeň dovolenku a budúci týždeň idem na očkovanie tak už počkám do štvrtku - až vtedy je objednaný, lebo mal posunuté očkovania trochu 🙂
Je mi naozaj luto co citis, nestastna maminka...emocie sa nedaju rozkazom ovplyvnit, postupne sa vsak menia,vyvijaju. Moj muz po narodeni dcery nemal k nej ziadny vztah, hoci si vemi prial dieta, prakticky ma k tehotenstvu dotlacil. Necitil prvy rok k dcere lasku a velmi si to vycital- no pomalicky, postupne sa do nej zamiloval a dnes je zmyslom jeho zivota. Aj ty sa zamilujes, je to vztah ako kazdy iny, buduje sa postupne - ked sa ti trochu upravia hladiny hormonov a najdes system a poriadne sa v noci vyspis. Urcite sa treba poradit s odbornikom, ci neprestat s dojcenim atd a nie tajit tento stav. Ak sa neodhodlas vyhladat odbornika, skus najst v sebe energiu a ist kazdy den povinne polhodinu behat von a vydrz aspon tyzden, kym zavrhnes vysledok (znizi to nepokoj a agresivitu v tebe a vyplavi hormony stastia) - moj kamarat psychiater tvrdi, ze niekedy to funguje lepsie ako farmaceutika, a hlavne bez vedlajsich ucinkov. Aj to, ze pises sem, ti pomoze trochu zbavit sa negativnych pocitov. Treba si neustale hovorit, ze TOTO je docasny stav, nie trvaly.
Ku psychologovi keby si chodila, neplatis. Sedenia preplaca poistovna.
@leni3012 nevšímaj si takéto komentáre. Tím ženám chyba empatia. Ja som mala tiež náročné uplatnené deti. Obe boli chcené a plánované. Na obe som sa tešila a ľúbila ich a ľúbim stále. Ale, keď bol zlý deň a dieťa stále bezdôvodne revalo, mala som chuť hodiť ho do postielky a ujsť. Kamarátka sa mi priznala, za mala chuť hodiť syna do potoka. To pochopí len žena, ktorá si tým prešla. Neznamená to, že sme zlé matke, ale, že každý má aj slabé chvíľky. A to sme nemali pôrodnú depresiu, čo je možno tvoj prípad. Ja som si prešla úzkostnými stavmi, keď som odstavila dcéru a ešte sa mi do toho pridružila skorá menopauza. Hormóny majú veľký vplyv na psychiku ženy. Mne veľmi pomohla tá psychologička, o ktorej som ti písala. Teraz sú to pre mňa len nepríjemné spomienky, ale vtedy som preplakala pol dňa. Treba to riešiť a budeš aj ty spokojná mama. Prajem, nech je to, čím skôr.