Pomooc- je to s deťmi a rozbíjaním len u nás??
Zdravím maminky chcem sa spýtať co vsetko sa podarilo vašim detickam v domácností znicit/rozbiť/znehodnotit.. My mame totiž velmi živú 3 rocnu dcerku a museli sme uz kupovať novy televízor (sponkou doskriabana obrazovka) novy konferecny stolik do obyvacky....dvakrát sme uz maľovali spálňu a najnovšie sa jej podarilo dostať k manželovej zdravotnej karte a celu ju pocmarat fixkou o inych mensich vylomeninach ani nejdem písať lebo by som tu pisala do leta .. Proste chvíľočku ju človek necha samu a uz je katastrofa na svete je to nase prve a zatiaľ jedine dieťa.. Tak neviem ci aj vy to takto mate alebo len my ju nezvládame
@maminuska ale tak rozbitie vázy a telky, či vylomenie linky, a dvierok práčky, je hádam rozdiel. Plus ja som písala skôr o tom, že ako zážitky ma s rodičmi viac zblizili, teda spoločný strávený čas vytvorí vzťah dieťa rodič. Nie rozbíjanie zariadenia, aké krásne vzťahy to vytvorí? 🙂
syn klepol ocelovym kladivom po podlahe terasy ktora bola z pochodzneho skla. cela tabula skla prsakla. To bolo u mojich rodicov ked mal cca 3 roky. museli vymenit komplet podlahu na terase. Vtedy som si aj pooplakala kvoli tak velkej skode... Ale nasi boli v pohode 🙂 To oco nechal to kladivo len tak na zemi. Okrem toho mi syn zlomil 2 okuliare, ostriekal vodou televízor, a vela inych veci. Mladsia dcera nic. Ma 4 roky a skôr dáva veci do poriadku po bratovi 🙂
@jaskolka rozdiel možno , moje deti rozbili aj telku a nie úmyslene , jednoducho ju rozbili keď a naháňali . Takéto veci sa stávajú . Stavať krásne vzťahy na návštevy hradov a zámkov , jaskýň , na to ti drvivá väčšina zdravých detí dlabe, alebo ťahať deti na nekonečné túry ..deti spomínajú na niečo výnimočné čo s rodičmi zažili , kde bola sranda , aj sa niečo udialo to im zostáva v pamäti a to ich s tými rodičmi zbližuje. Vtedy ak sa rodič dokáže znížiť na ich mentálnu úroveň a nie aby ich rodič staval na svoju mentálnu úroveň .
Drvivá väčšina poškodení v domácnosti deťmi sa stáva nedopatrením a nie je hlavným cieľom tých detí ale vedľajším produktom . Asi je veľmi výnimočné aby deti išli a vylomili dvere na práčke len tak z roztopaše, zväčša sa to stáva keď nad tou pračkou niečo je a to treba preskúmať... prečo ? no lebo zvedavé dieťa. Alebo decko stojí s hračkou v ruke a úmyselne ju s celou silou šmarí do televízora ..tak takto sa to zrejme nestáva , ale jednoducho sa deti pobijú a v rámci toho jeden hodí po druhom niečo a trafí televízor , alebo do druhého sotí a ten so sebou stiahne nejakú vec ako padá .
Vzťahy sú budované inak ako ty opisuješ a to ďaleko prozaickejšie, jednoducho sa zúčastňuješ na živote detí a nie že oni sa zúčastňujú na tvojom .
Jojoj, vieš, koľko smiešnych veci sa stane pri takých návštevách a výletoch? A trapasov, nehôd, na aké sa potom so smiechom spomína? Neviem, ale ja v rodine aj okolí ozaj počúvam len také príhody, skutočne som nepočula, že by deti so smiechom spomínali, ze niečo doma porozbijali, a zdevastovali... Život deti sa deje spolu s rodičmi a rodinou, teda vzájomne sa na ňom zúčastňujú....staršie deti sa už vedia aj prispôsobiť, nie len rodičia im, ako je to u celkom malých deticiek
@jaskolka neviem koľko smiiešných vecí , lebo ani jednu si ja zo svojho detstva nepamätám a to sme teda pochodili kopec toho . Ale zato si pamätám ako sme sa unudene vliekli za svojpou tetou a mamou . Pamätám stanovačky , kde nás vytopilo , opekačky kde sme spálili zemiaky , splav po rieke, naháňačky s bratom po byte , mixovanie rajčín v socialistickom mixere bez veka , tá spúšť čo bola ... a ano ja s bratrancami a sestrenicami a že je nás veľa spomíname na to ako sme čo zdevastovali pri svojich hrách, čo nám padlo za obeť, ako sme rodičov prekábátili ... normálne decké lotroviny .
@maminuska a to presne aj mne napr ked beru dieta co ja viem niekde do jaskyne tak ci si pamata na to napr. A na vilomeniny na tie si spominam aj ja 😀 co sme sa navystrajali 🤭
@maminuska je mi ľúto, že také len pamätáš, že to bolo nudné a otravné. Skúsim príklad, ako to myslím ja z budovaním vzťahu, teda co viac prospeje. Dieťa je doma, nudí sa, tak vezme pastelky, popise ale stenu v izbe, ide do kuchyne, chce vyliezt na skrinku, ale bohužiaľ odtrhne dvierka. Nasleduje krik, trest, plač dieťaťa, zlosť rodiča. Samozrejme ze o 10 rokov si môžu spomenúť na to, ale bude to spomienka až tak zábavná? Mozno, neviem.. Alebo potom to isté dieťa, ale otec vidí, syn sa nudí, má čas, vezme ho vonku, a po chvíli už sa spolu blaznia v kope lístia, syn vyska, smeje sa, ocko sa s ním hra, ohadzuju sa. A potom je nedeľa, idú spolu na výlet, wow, objavia "tajnú jaskyňu" je to len stara pivnica, ale 6 ročnemu matka vymysli celý príbeh, aky drak sa tam schovával, a ako ho spolu "hľadaju". Po 10 rokoch na to spomínajú so smiechom, bol to pekný čas. To sa snažím vysvetliť, že čo vytvorilo vzťah? Rozbitá linka, alebo také "príhody"?
@jaskolka lenže svet nie je ideálny a deti sa aj nudia , lebo rodičia nie sú všadeprítomní a vždy majú čas. A deti sa majú aj nudiť aj sa naučiť byť frustrované , patrí to k životu . Majú si vytvárať aj vlastný program , že to občas obrátia nesprávnym smerom nie je zlyhaním výchovy rodičov. Ak by sme to tak zobrali tak ročníky od 70-80 , čo som aj ja , tak u nás by výchova zlyhávala nonstop . Filmy z ťažkého socializmu , boli o lapajstvách detí , nemusí ísť práve o poškodení domácnosti. Rozbité okná loptou , prakom , zhodené čisté prádlo na zem zo sušiakov pri naháňaní .
No a čo sa týka tých spomienok či bude spomienka zábavná , po rokoch určite ano . Aj na ten prípadný výprask sa bude pozerať inak . Ja som kedysi babke keď varila zemiaky zajacom na plyne , tak som ho dala len tak na plné pecky lebo som bola zvedavá čo to urobí , však urobilo , zhoreli na spodku , smrad neskutočný ..babka ma po celom dvore naháňala s mokrou utierkou a aj ma sňou párkrát šľahla .. spomínam na to pekne , so smiechom hoci som pár utŕžila . Potom robila koláče a ja som si to vykysnuté cesto zavesila na krk akože som pricezná so šálom a prechádzala som sa po dvore, cesto mi však spadlo , ešte som naň aj skočila , ale šľahla som ho do misy kde bolo, len keď babka začala robiť buchty ak kamienky v ňom . To sú pre mňa spomienky na pekné detstvo a nie nekonečné výlety s mojou mamou .
alebo si pamätám že sme so sesternicou išli kúpiť 10 rožkov a aby sme zistili či sú upečené , tak sme im pekne poodrýzali konce aj z jednej aj z druhej strany . Takže domov sme doniesli 10 torz . Mali sme 6 rokov ale pamätám si akoby to bolo dnes.
@maminuska ale to sú také normálne vecičky. Ja okrem toho stále len vravím, že čo sa týka "pestovania vzájomného vzťahu" ako tu bolo niekde uvedené, že rozbíjanie veci zlepší vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Tak o o ide, že ak rodič chce pestovať vzťah, tak určite sa ten nevytvorí nejakým demolovanim domu a následne mávnutím ruky nad tym. Lebo niektoré deti tu opísané ozaj pôsobia, že nemajú nijaké hranice, prakticky všetko im je dovolené, "lebo deti".dieťa proste nemôže všetko, lebo je dieťa. O tom je celá moja debata.

@jaskolka no poviem ti my skôr spomíname so smiechom čo sme vyviedli , ako som babke rozstrihala obliečky lebo tam mala pekné kvetinky a ja som potrebovala na šaty mojej bábiky , alebo ako sme sa s bratom naháňali a rozbili sme mamininu obľubenú vázu a tak sme spolupracovali , pozametali a mlčali ako indiáni . Až nedávno sme mame prezradili . určite nespomíname na hrady a zámky a jaskyne , ešte tak zologické záhrady a na cukrovú vatu tam .. pre deti to je taká nuda že až . Zas si to neprifarbujem do ružova.
Ani na stretávke nespomíname na exkurzie , ale kde sme čo spravili a vyviedli .