S dieťaťom na pešo je to katastrofa

@selest Ja by som bez mihnutia oka pouzivala ak by som mala viac ako jedno dieta. Ked ide o bezpecnost, je mi uplne jedno ci je nieco extrem alebo co si kto mysli. Pri malych detoch staci fakt len sekunda a je z toho tragedia.

@katulienkax. Kocik je uplna pecka. Vetko ti odvezie, ked sa dieta unavi, nemusis ho niest, alebo mrncajuce tahat za ruku. Mne je uz teraz luto ze pride cas kedy ho nebudem bravat s nami.
@elizabet173 Presne, asi pol roka bol kocik vazenim.

@elizabet173 no ked to dieta nepochopi ani po roku, mas problem ho narvat aj do toho kocika ked chces alebo musis ist von.. A po 10 minutach sa zacne vyvliekat z popruhov, kopat a metat sa ze mas pocit ze dolame kocik a vrieskat ze sa hanbis ist do obchodu a ist takto kamkolvek nema zmysel tak to uz je ciste zufalstvo😅 a pohrat sa pri bytovke znamenalo ze sa rozbehol ku smetiakom kde sa chcel valat v tych sr*ckach, odtial ku autam kde kamenom buchal do aut alebo liezol pod auta na auta, obtrhal znacky. Ked som sa ho snazila dostat odtial metal sa ako besny, potom sa rozbehol a bezal az kym nedobehol k budove oproti kde hlavou zabrzdil o stenu. Atd. Hracky ho nezaujimali,deti ho nezaujimali, nic ho nezaujimalo. Ako odtrhnuty z retaze. Mladsi odkedy vie chodit vezmem za ruku a pekne ide so mnou, sem tam vymysla, zahovorim ho alebo vyjednavame ze pojde pekne alebo do kocika a potom ide. Ked mas zlate dieta tak sa da, ale su deti kt verim ze privadzaju rodicov k zufalstvu. A potom ked mi niekto povedal ze mam byt doslednejsia lebo pri jeho decku fungovalo to a hento, tak som mala chut odovzdat mu dieta a ist prec..

@selest ja ti verim. Moj syn od 12mesiacov uz v kociku sediet nechcel, ale tlacit ho. Nevedel este sam chodit, ale tvrdohlavo isiel za svojim - behat. A objavovat. Samozrejme, v istom veku aj utekat. Bolo ťažké ho ukocirovat, ale napokon sa mi podarilo mu vysvetlit, ze cez cestu mi tu ruku musi dat. Po case to pochopil, ale inak to bol boj. Ak sme nesli jeho smerom, pustil vreskot, ak som zakazala cosi dalsie, zasa vreskot. Potom sme fungovali na dohode: este poslednykrat a uz pojdeme. Zacalo to fungovat, ale vynorili sa dalsie problemy... vycerpavajuce... naozaj. Kto take dieta nezazije, nepochopi. Dnes je z neho ale zdatny turista, ma fakt vydrz 😀

@elizabet173 no ja ho do toho kočika sice dàm ale on sa v ňom myká ,hádže,vrieska proste chce vyliezť nepomôže ani krik ani mile slovo proste nič ,kludne ti ho dàm na skúšku a chcem vidieť aké metody na neho vyskúšaš a či ťa bude poslúchať .Lebo nie všetky deti sú dobré žial

Tak treba dieťaťu dovoliť isť kam chce, napriklad kanál, však to je záhadné, čo to tam je ? A potom zase chytiť za rúčku a previesť niekde inde. Na cestu ukázať, že to nesmie, prizvukovať. A nemusite isť na ihrisko, nechápem a zrejme ani dieťa, prečo stále smeruje vaša cesta na ihrisko ?? Veď všade je to viac zaujimavé ako tam. 😉

Tak ja neviem aj moja sa mykala, raz sa skoro preklopila v obchode, vytiahla som ju, dostala na zadok, a viac to neskusala, zapla spat. ZIAL je to tak, ze co si nechate, to tie deti robit budu. Ked iba "bezpecne prejavovlva nesuhlas" tak proste poviem, ze musi vydrzat, za chviliu sme tam a tam a pojde von a nevsimam si, alebo sme ked uz bola taka vnimavejsia riesili farby aut a co ja viem ake vtaky. Plus zvyk od mala je zelezna kosela, ak prost eine moznosti nie su, takto je to dieta zvyknute, nerobi cirkusy. Nenecham ju a proste nebude to robit. Vybeha sa inde, ja nie som nahanaci pes, chrbat som nevyhrala v lotte a nebudem sa nervovat cele dni. NIekam sa musime dostat, ideme tam, ked sa ideme prechadzat, samozrejme sa ideme prechadzat a neriesim ci ideme pol kilometra hodinu a vsetko poobzerame, ale inak nie.. to nie je, kto nezazije dieta, to je zazit iny pristup a inu vychovu. Lebo nenavysvetluje clovek 1-3rocnemu dietatu NIC, nech su novodobe psychologicke postupy akekolvek cool, ja lutujem, ze som to vobec pocuvala pri vacsom dietati, vidim tu anarchiu co teraz vladne pri tinedzerkach 12rocnych :DDD . Neivem z akeho dovodu si vsetci myslia ze doprosovat sa, vysvetlovat je cesta, kolkokrat mi je az do smiechu sledovat zuriace dieta a mama ho vyprosuje so slzami v ociach... NIE. Vzdy si predstavim, fotku dietata hadzajuceho sa o zem, revajuceho a otec s rukami pod pazuchami sa s usmevom bavi s inych chlapom... TO JE PRISTUP. Vy nie ste kamosky, vy ste mamy, a deti vas maju pocuvat. Ked poviem, ze da ruku, da ruku, ked musi ist v kociku ide v kociku. Cirkus, ide sa domov, nebezpecny cirkus, dostane na rit (nemusi, moze aj v nemocnici skoncit, ked ju nieco prejde a pod). Ja som na to aby moje dieta bolo v bezpeci, vychovane, zabezpecene, bez toho aby som skoncila na psychiatrii a nie na to aby si robili co chce.

@simca06022011 trošku si tu mýliš výchovu a nevýchovu. Matky chcú mať pokoj, tak kašlú na decko a nechajú ich nech si robia čo chcu, hlavne, nech si ony sadnú s mobilom a kávičkou a decko sa venči, nech nemusi zasahovať, čo najmenej, to ti potom pride ako výchova benevolentná, akože nech si to dieťa urči samo čo chce, moderná výchova. Lenže to nemá s výchovou nič spoločné. To je totálny nezáujem o dieťa ako také. Ja som vychovávala metódou demokratickou, dieťa malo svoje želanie, nie všetko sa splnilo, ale dieťa sa rešpektovalo, vysvetlila som mu. Lenže ono to trva doteraz. To vysvetlenie, to prijatie. Nikdy som ho nepotrebovala trieskať po zadku. Vždy sa našlo riešenie.

Kvôli komu idete na prechádzku? Kvôli tebe alebo kvôli dieťaťu? Prečo musíte ísť na ihrisko? My bývame pri hlavnej ceste a istý čas boli naše prechádzky len hore dole po chodníku okolo cesty. Pred prechádzkou som sa opýtala dieťaťa kam chce ísť a išli sme jeho smerom. Keď poobjavoval všetko čo chcel tak sme sa dostali aj na ihrisko. Ale tam ho to tak nebavilo ako to pozeranie na autá. Bezpečnosť som mu vysvetlila, pochopil že sa ma musí držať za ruku a nemôžeme ísť po kraji cesty. Ale ja mu vysvetľujem všetko. Takže my sa na všetkom vieme dohodnúť a chápe aj že niektoré situácie sú nebezpečné a že sa o neho bojím preto chcem aby išiel za ruku. Rovnako vysvetlím keď musíme ísť do obchodu, na poštu alebo sa ponáhľame. A ide so mnou v pohode, žiadne revy, hádzanie sa o zem. To sme nikdy nemali.

@simca06022011 základ rešpektujúcej výchovy je rešpektovať dieťa a jeho potreby a pocity. Ono bude potom rešpektovať rodičov aj iné deti a iných ľudí. To čo ty popisuješ sú 2 extrémy. Jedným je nezáujem o správanie dieťaťa, kedy rodič nevychovava dieťa a druhým je výchova strachom, násilím a zastrašovaním. Rodičovi vtedy vôbec nejde o pocity dieťaťa, chce mať z neho za každú cenu poslúchajúce dieťa. Aj za cenu toho že dieťa sa mu odcudzi a robí všetko čo rodič chce iba zo strachu.

@selest presne toto mam aj ja, nie a každým dieťaťom sa dá krásne dohodnúť, a niektore aj ženy tu, si myslia ze možnože si aj oodaem ruku s dieťaťom, ze áno, pôjdeš pekne somnou za ručičku, dohoda? A dieťa-dohoda 😂😭😭 kto nemá take dieťa ako si ty presne opisala, ale ma dobrého submisivneho kludasa, tak nevie nič o tomto. Potom fakt aj ja, radšej sedím doma medzi 4 stenami akoby so msa mala ísť nervovat von s takýmto dietatom, alebo si ist robiť hanbu niekde do obchodu

Toto nie je o dieťati ale o rodičovi. Ja mám tiež také dieťa ako píšeš. Starí rodičia povedali, že on bude ako ich dcéra proste svojský a tvrdohlavý. Taký bol spočiatku. Hovorili mi nikde s ním nechoď, počkaj kým bude väčší, potom dáš po zadku a pôjde kde ty budeš chcieť. Pre mňa nepredstaviteľné. Kvôli nemu som začala hľadať iné spôsoby výchovy ako krik a bitka. A funguje to. Ale musela som najprv prevychovat seba. A kontrolovať sa v každej jednej maličkosti. Zo začiatku to bolo ťažké pre mňa vyjsť zo zaužívanej výchovy a rešpektom a dôverou si získať dieťa. A s mladším som začala hneď s rešpektujúcou výchovou. Je to veľký rozdiel. Má rok a už sa vieme na všetkom dohodnúť. Dokonca sme zvládli aj pobyt v nemocnici a pri žiadnom úkone ho nemuseli sestričky držať na silu. Stačilo že ja som mu rúčku podržala a nechal si pichnúť ihlu.
Len treba dávať pozor aby z rešpektujúcej výchovy nebola jednostranne rešpektujúca. Že iba rodič rešpektuje dieťa vo všetkom. Rodič si musí nastaviť svoje hranice a láskavo a dôsledne trvať na ich dodržiavaní.

Tvoj je este primaly na dohodu alebo cokolvek. Musi najskor pochopit pricinu a nasledok a az potom mozes s nim skusat dohody typu, pojdes za ruku, alebo do kocika. To az niekedy v 18 mesiacoch deti zacnu chapat.
Vobec ti tu neradia matky kludnych deti. Nas syn nebol vobec kludas. Sama som sem davala diskusiu, kde sa pytam co robit s dietatom ktore je v obchode ako odtrhnute z retaze, ale za 3 mesiace sa dokazal naucit jednoduchemu pravidlu, ze ak pojde na cestu, pojde za trest na urcity cas do kocika. Ak mi neda ruku pri prechode, dalej nejdeme. Ak mal proste den, kedy musel odporovat vo vsetkom, dostal na vyber bud spolupracovat, alebo ideme dnu.
A je trochu ine ist do obchodu a ine ist na prechadzku. Na tej prechadzke ide o zivot, v tom obchode vacsinou nie. Vonku kludne necham dieta vrieskat na plne pecky a metat sa v kociku par minut. A ak idem smerom domov, tak aj viac. Urcite by som ho v kociku nenechala viac ako par minut a uz urcite nie 10, alebo kym sa ukludni. To je tyranie. Dietatu staci aj par minutovy trest aby pochopilo. V obchode by mi bolo neprijemne pristupit k takejto vychovnej metode a s kludom anglicana pokracovat v nakupe. V obchode dam dieta do kocika a ideme vrieskajuc domov.
Ja som velky zastanca respektujucej vychovy a robime dohodu pri velmi vela veciach, kedy ja bez problemov zlavujem zo svojich poziadaviek aby sme sa dopracovali ku kompromisu, ale co sa bezpecnosti tyka, tak tam som neoblomna. Tam nie je miesto pre kompromis.

@linki90 Ale jasne ze sa z toho kocika bude snazit dostat... ved je tam za trest. Staci ho tam nechat len par minut. Potom vypusti so slovami: Ak pojdes na cestu, budem ta musiet dat spat do kocika. Proste mu urci pravidla hry Pricina a Nasledok. Aj ked v tvojom pripade uz moze byt na kocik privelky. Uz budes mat co robit aby si ho tam priputala. Na tvojom mieste by som za trest prechadzku okamzite stopla a isla domov aj za cenu ze budete vonku 5 minut.
1. Vzdy ked vysvetlujes pricinu a nasledok musis byt kludna a nad vecou. Proste iba vysvetlujes pravidla vesmiru a nie ze na neho vrieskas nejake svoje direktiva.
2. Nasledok musi by relevatny k prehresku. Ak ide na cestu, musis ho stopnut v tej cinnosti, lebo inac moze umriet a stopnes ho tak ze ho priputas do kocika, alebo idete domov. Nema zmysel zakazat rozpravku ak uteka na cestu.
3. Nasledok musi byt vysvetleny dopredu. Hned ako vyjdete z domupovedz: Potrebujem aby si nesiel na cestu. Ak pojdes, budeme musiet ist domov, lebo je to pre mna prilis stresujuce ta nahanat.
4. Ak vie rozpravat, dbaj na to aby dieta zopakovalo pravidlo aby bolo jasne ze mu rozumie a akceptuje ho.

Tymto pristupom si dieta same rozhoduje o svojom zivote. Ono vie co bude nasledovat ak pojde na cestu. Je len na nom ako sa rozhodne.
Zase netreba ocakavat ze 3 rocny sa vzdy rozhodne spravne. Velakrat je ta tuzba odporovat proste privelka a nemoze si pomoct.

Bolo obdobie, keď som si cieľ vychádzky poväčšine neplánovala a išli sme v zásade, kam chcel.drobec..kedze prechádzka bola hlavne o ňom. Keď bolo treba niekam ísť na určený čas, nasadila som ho do kočíka alebo sme išli s časovým predstihom, aby som zvládla prip. Zdrzovacky.
Kočík mal svoje výhody, ale pre mňa aj veľké nevýhody, lebo kým nebol ešte dosť istý v chodeni, nebolo ľahké kočík rýchlo pustiť a bežať za ním, keďže bývame v kopci. Teraz už je velkac, von chodíme peši a MHD.
V zásade však u nás platila bezpečnosť - musel sa držať za ruku alebo sedieť v kočíku pri ceste a nebezpečných miestach. Keď nechcel spolupracovať, sedel v kočíku nasilu, nech už jacal koľko chcel. Riskovať jeho bezpečnosť neprichádzalo do úvahy.