Skúsenosti so vzťahovou výchovou

@opicaskorica zakladateľka píše že máme napísať skúsenosti, zážitky, hocičo..... predpokladám že ak sa niekto zapojí už dávno vie o čom vzťahová výchova je. Tiež sa nebudem zapájať do debaty o jadrovej fyzike ak tomu nerozumiem.......

@vejula ja som nosila poctivo a intenzivne 🙂 ... este aj teraz ponosim obcas v nosici

@zuzanockamt tak "to vsetko" je dost malo 🙂

@marcelatje ja by som sa rada dozvedela nieco o vztahovej vychove (aj o jadrovej fyzike v teme o jadrovej fyzike) 😉 ... ale ako citam, uz zacinaju pisat aj damy, co maju co napisat..

@opicaskorica napis nam svoje skusenosti a postrehy ty 🙂 😉

@zuzanockamt ja nemam, ja som 100 rokov za opicami 😉 ale ako pisem - chcem sa nieco priucit od progresivnej casti populacie 🙂

Este by som dodala jeden bod a to dost podstatny - "pozor na trenerov" a tym sa myslia vsetky tie blbe reci o treningu deti, nechavani vyplakat a pod.

@zuzanockamt myslim, že to všetko začina už pôrodom... Vidim to z vlastnej skusenosti. Pokial je žena pokorená, citi sa po pôrode že to nezvladla, trochu ako neplnohodnotna matka, tuto neistotu prenaša aj do tej vychovy.. Bohužial. Ja som sa vyliečila až po druhom pôrode. KEd ide všetko ako ma, a matka nema vyčitky z toho že zlyhala, či už pri pôrode, alebo popri dojčení, je to omnoho lahšie. Alebo je to tym, že pri druhom sa matka pouči z chyb pri prvom? NEviem Jednoznačne vidim, ako si mala uplatnuje svoje prava, neošalim ju ničim, ked chce mamu, nechce hračku ani hrkalku ani opätok z chleba, všetko šmari na zem až kym zadubena mamina nepochopí, že svoje dieťa neopije rožkom. Alebo je to tym, že nemala dudel, že som jej potreby od malička uspokojovala inak ako nejakym plastom. Niesom idealna a občas sa chcem na chvilku vyvliesť z mojej ulohy, ked potrebujem niečo urobiť, ale chvalabohu mam tak užasne deti, že im cez rozum neprejdem 🙂

@vejula ja som zase nedojcila, mal cumlik, ale snazila som sa mu to dojcenie vynahradit tym, ze som krmila vyhradne v naruci

@opicaskorica citujem: "...Tato tema je o tom, ze vy ste tie co to robite spravne a zvysok je 100 rokov za opicami...." táto téma je o tom ako to robíme my ale nenarazila som na príspevok kde by sa niekto vyjadroval v zmysle že ak to niekto robí inak je to zle.... 😕 😕 😕 😕 úprimne je mi jedno ako to robia iné matky 😉

toto je u nás bežné. Len som nevedela, že je to aj systém výchovy. Nejako som ku tomuto došla úplne sama, lebo mi to tak prosto vyhovovalo, vo všetkých bodoch. Okrem prvého bodu, nakoľko som mala obe sekcie. Ale doniesli mi ich oboch hneď aspoň na akétaké priloženie k prsníku.

Vôbec si neviem predstaviť, že by chlapci spali inde ako so mnou. Takto len vytiahnem prsník - strčím malému a obidvaja chrápeme ďalej. Už sme v takej fáze, že sa v podstate vôbec nezobudím, to sa musí začať veľmi mrviť - a tomu je väčšinou na vine PRD. Volám to prd budivý 😀 .

Napríklad moje bábo práve absolvovalo náš súborový nácvik v šatke 😉 .

@opicaskorica no ja som nepostrehla,ze by sa tu niekto nad niekoho vyvysoval(aspon zatial nie 😀 )
jasne,vychova nie je o kocikovani...ale autorka temy sa opytala konkretne na kocikovanie....a bolojej odpovedane....no a caka sa v teme na dalsie skusenosti...aj ja cakam,co sa dozviem.
nemyslim,ze deti,kt.rodicia sa snazia,aby im vyhoveli prve dni ich zivota su nejaki divni a ze deti budu rozmaznane...kazdy rodic pozna svoje dieta a vie ako na neho....a kazde dieta je ine.
takze nemyslim,ze tejto teme pomoze ironia...co vlastne uz badam pomaly v kazdej temena MK...smutne,MK by mal byt o pomoci a radach

@vejula ano, toto by mal byt este dalsi bod. dokazat si odpustit chyby, ktorich vo vztahu k dietatu dopustim a nezatazovat a deptat sa tym do buducnosti. v novych situaciach nie vzdy intuicia funguje dokonale. moja mala ma teraz ukazkove obdobie vzdoru (a podla toho co citam bude este horsie), no a stalo sa mi uz ze som zareagovala v danej chvili nevhodne....zda sa mi ze niekedy je medzi vytycovanim pevnych hranic pre dieta a umoznenim dietatu realizovat jeho vlastne ja velmi ale velmi jemny a tazko postrehnutelny rozdiel.

@canama 100% pravda 🙂

@canama tak veru,suhlasim....a zistujem aka je ta hranica tenucka momentalne kazdy den,lebo moj spunt si uz vydobija svoje miesto tu na svete a dost razantne a tvrdohlavo 😀

@canama tiež mam ten isty pocit. Tiež ma maly vzdor a to su velke plače... Minule som sa rozpravala s jednou mamičkou a napriek tomu ,že je jednym z bodov nenechať vyplakať, mam pocit, že dieťa už okolo tych troch rokov si niekedy jednoducho poplakať musí, musí vedieť, že mamička tu jeho emociu jednoducho zvladne, že bude stať pri nom a aj ked chape, že ma dieťatko hnev, neustupi vždy ako si dieťa zmyslí, lebo dieťatko presne ako pišeš potrebuje vytyčiť hranice. Ale tiež sa mi stalo, že som ten plač a krik a hnev nezvladla, teda hlavne preto, lebo mi tym budí mladšiu dcerku, vtedy sa vo mne biju tie dva pudy alebo ako to nazvať, chraniť mladšie dieťa, poskytnuť mu nerušený spanok podla jeho potreby a potom pravo staršieho prejaviť emocie. Tu sa mi to proste niekedy bije,z toho vo mne vznika napätie a aj nevhodne zareagovanie 😖

@vejula je rozdiel v plači novorodenca a 3 ročného dieťatka tam ide skôr o vzdor a samozrejme určovanie hraníc sa niekedy bez plaču nezaobíde 😒

idem kočky spať už, bruuu

@vejula moj zacina plakat z trucu,ked mu nieco nechcem dovolit...akoze place a jednym okom pozera na mna,co ja na to...alepostupne zistuje,ze mne je to akoze jedno...takze sa z toho snad dostaneme...alebo ked som s nim doma a nie na verejnosti,tak akoze placem aj ja..no a dupocem nohami,tak ako on-tazke sa nakoniec rozosmeje 😀 prip.mi vonku,v meste ci na prechadzke...ked zacne trucovat....pomaha jedna vec tu zMK...rychlo mysel zamestnat niecim inym...a tiez to zabera...ale zase ma len necele dva roky...kto vie,co vymyslim neskor 😀 😀

Je zvláštne, ako mnohých ľudí dráždi, keď sa nejaká skupina ľudí podobne zmýšľajúcich chce podeliť so skúsenosťami. Ja som si myslela, že presne o to je fórum? Či o niečom inom? Povadiť sa, či ako? ;) Ale k téme - pri prvom synátorovi som všeličo robila tak, že ma to teraz mrzí, nuž ale čo už. hvlavne si musím odpustiť a ísť ďalej, robila som vtedy najlepšie ako som vedela a verím tomu, že každá mama to tak robí - jednoducho podľa svojich momentálnych možností a schopností, ale najlepšie ako vie. Preto strašne nerada porovnávam, kto sme aká, čo je správne. No a pri dcérke už na mnohé veci pozerám inak a zisťujem jednu obrovskú pravdu - všetko, čo mi predtým pripadalo akože si tým budem len komplikovať život, je nakoniec to, čo mi ho neskutočne uľahčuje a spríjemňuje. Dovolím si tvrdiť, že mať svoje novorodeniatku väčšinu dňa tesne pri sebe, to vás vynáša do inej dimenzie. je to nepopísateľné a neskutočne krásne, myslím, že kto to tak začne robiť, už to inak nechce ;) A tiež sa divím, že niektoré mamy to pokladajú za samozrejmosti, ja sa stretávam väčšinou s hlbokým nepochopením. Alke veď každý máme svoju cestu...

@canama Veru tak, u nás začala skutočná "zábava" až prichódom súrodenca. Veru, niekedy sa nespoznávam, je mi to potom strašne ľúto, teoreticky viem, čo som mala urobiť, ale veď nie sme stroje a život je aj o neočakávaných situáciách. Verím, že tie naše milované deťúrence naše lapsusy ustoja v zdraví, oni to vedia, že sa veľmi snažíme. prišli sem, aby nás mnohému naučili, ja som sa vážne najviac o sebe dozvedela s príchodom detí. je to fuška...

@basburianka vies,ja mam skor pocit,ze zeny,kt.su a chcu byt s dietatkom,ze sa mu venuju,pekne o nom rozpravaju a co ja viem,co este...no skratka,ze su tieto zeny povazovane za neempacipovane,ze chodia neupravene,ze sa nevenuju manzelovi,ze nechodia do prace,ze...a tych ze je vela....ale zena-matka....dokaze velmi lubit svoje dieta,obetovat sa pre neho...ale zaroven dokaze aj vsetko toto,co som napisala...

@vejula Píšeš mi z duše - toto skĺbiť, akože nobelovu cenu by som udelila tomu, kto mi povie AKO! A trojročné dieťa určite občas potrebuje dať zo seba von všetky nahromadené emócie, len by sme ho nemali nechávať samotné a hlavne mu dať najavo, že má právo byť občas smutné a rozzúrené. len ako píšeš, prečo to chce robiť zrovna keď drobec spí?! No do porazenia!

@terezka1947 čo ti budem - moja diplomovka bola o rodových stereotypoch (v podstate feministická) a teraz som sa celkom oddala deťom - podľa mňa sa to nebije, názory som od VŠ nezmenila. Ja som a napr. cez nosenie zoznámila s niekoľkými úžasnými ženami, všetky sú krásne a inteligentné. Ja som prišla na to, že mať bábätko neustále pri sebe (do istého veku, momentálne 13-mesačná zvláda už byť pár hodín bezo mňa) mi dáva neskutočnú slobodu. Môžem ísť takmer kamkoľvek a mám istotu, že môj drobec je OK, spokojnučký, lebo veď bábätku stačí strááááášne málo k spokojnosti - plné bruško, suchá plienka a blízkosť.

@vejula plac z hnevu, lebo dieta nemoze mat to co chce (a je to objektivne ze to mat nemoze) tak ten sa medzi vyplakanie urcite nerata. moja dcerka chce zakazdym ked ju priputavam do autesedacky kluce od auta, ked niekam ideme. proste jej dokola kazdy jeden raz vysvetlujem, pokojne a jednoducho ze auticko bez klucov nebude robit brm brm. niekedy s placom prestane, inokedy este fnuka pocas jazdy. ak fnuka nadalej tak sa snazim odputat jej pozornost trebars tym ze spievam pesnicku ktoru pozna a ona ma na konci doplnit vzdy slovo. horsie su tie situacie kedy jej musim obmedzovat pohyb, napriklad v obchode, lebo najvacsia zabava je porozhadzovat vylozeny tovar, alebo ked sa jej v obchode zapaci detsky kutik, ale jednoducho musime ist. ked ju zoberiem na ruky tak zacne jacat a kopat...ale najhorsie na tom je to ze mne to pride vzdy tak komicke ze sa zacnem smiat a mam teda co robit aby to nebolo nahlas. snazim sa si ju vzdy pritisnut k telu, aby mi nevidela tvar, nechcem aby mala dojem ze su mi jej potreby ukradnute, vobec netusim preco mi je to smiesne ked iny rodicia su v tej chvili v strese a cerveni od hanby az za usami...coz zase za toto by sa nikto nemal hanbit, ze ano.

@basburianka @terezka1947 to sa tak dobre cita baby. ano, to ze je zena emancipovana este neznamena ze nemoze byt vnimava matka, alebo ze by mala svoje materske instinkty potlacat. jedno s druhym sa vobec nevylucuje. odcitujem zo SATC: "we can have it all." 😀

@basburianka veru...presne moj nazor....uplne suhalsim....nooo-okrem temy diplomovky-tu som mala inu 😀 😀 😀 😀

caute kocky, trosku sa podelim aj ja - malu som vylucne nosila do jej 6m, ptom, som to, zial s chrbticou uz nevladal dalej, takze sme striedali s kocikom, dojcila som kym som opat neotehotnela na poziadanie, teraz to uz regulujem (mala ma 26m), ale ked sa udrie alebo je fakt v nepohode- prsnik dodnes "carovne" funguje. sa niekedy smejem, ze v tom mlieku je snad nejake analgetikum, anxiolitkum a sedativum dokopy 😀 😀 , mala s nami spi v posteli - v zasade kolmo na mna, idelane by chcela mat halvicku vrastenu do mojich rebier. 😎 , uz sa tesim az ju prestanem dojcit (ked to pride) a bude vediet zaspavat bez prsnika, ale viem aj, ze mi to v niecom bude chybat.
co ale u nas nefungovalo- hoci mala bola do 6m nosena, spava dodnes s nami a dojcila som na pozaidanie, prvy rok bol doslova horor. lebo ho v podstate preplakala a cez den nevedela zaspat inak ako v nosici/satke vetikalne a este musela citit pohyb. takze som padala od unavy, ked sa dalo sme sa striedali s mm 😒 , takze u nas nepatilo, ze nosene, dojcene atd.. dieta je menej placlive, viac spokojne a tak. ani sa mi nezda, ze by bola nejako viac sebavedoma, skor je uzkostnejsia a aj motoricky - museli sme cvicit, lebo trosku zaostavala. ale to nie je to podstatne. mne sa takyto sposob vtahu s dietatkom vlemi paci a ak mi to zdravei dovoli, planujem to iste so syncekom, ked a narodi. len ako sa narveme stryia do postele, mi je trochu zahada..

@canama Presne ako hovoríš ;)