icon

Som veľmi prísna na deti

4. sep 2022

Poraďte mi ako byť menej prísna?Stačí keď sa len pozriem na deti,alebo poviem vetu ešte raz a už robia všetko čo treba.Manzel je na nich až moc mäkký.Preto večer uspavam ja,ja chodím s nimi k dr a robím činnosti pri ktorých viem že budú vymýšľať.Priklad večer nechce jesť večeru,manžel povie dobre nech neje.Chce byť hore do polnoci,manžel dovoli.Ja som tá prísna a vraj nič nedovolím.No ani to není dobré.Ako byť menej prísna?

Strana
z2
avatar
matildam
7. sep 2022

@nika23t Presne tak👍

avatar
19daniela90
7. sep 2022

Ahoj. Nečítala som celú diskusiu, len pár tvojich odpovedí. A u nás je takmer rovnaká výchova. Papá sa pri stole a sedí sa pri Tom. Pohár na pitie má každý svoj a je na tácke na jednom mieste, nie každé dieťa 5 pohárov po celom byte. Ja na upratanie hračiek používam: ,, idem po vysávač?" Sladkosti tiež majú povolené v určitom množstve. Topánky majú svoje miesto, bundy zavesia, nie hodia na zem atď. Pred spaním máme rituál, wc, umyť zuby, napiť sa čistej vody. Keď si ľahneme do postele, už nepobehujú po byte. V posteli si ešte zrekapitulujeme deň kto aký mal, čo sa naučili, nahnevalo ich atď, pomojkáme sa, povieme si rozprávku a odchádzam. Nie som pri nich až do zaspania. Pre mňa je to také samozrejmé, také určenie hraníc, udržanie poriadku. Neprídem si, že je to prísna výchova. Deti rastú a už teraz vidím, že moja výchova má zmysel. Napríklad keď namrvia, tak idu po metličku, nedá im chodiť po tom. Ráno paplóny zasunú do odkladacieho priestoru. Alebo prístup k sladkostiam majú neobmedzený, každý má svoj košík a tam si ukladajú sladkosti. Deti si samé cez deň vydelia, napríklad kukuričné trubičky sú 2 ks v balení. 1 trubičku spapá a druhú s obalom odloží na zajtra. Alebo sa podelia s jedným balím a druhý deň trubičky otvorí dcéra a podelí sa. Obal automaticky dajú do plastu. Cez prázdniny som neriešila rozsypané hračky cez deň. Keď sme šli cez deň vonku, tak sme upratali len chodbu, obývačku. V detskej mohli byť hračky rozsypané. Prišli sme raz domov a deti prišli samé za mnou, že aký neporiadok majú. Od toho dňa si úplne samé odkladali hračky pred odchodom z domu. Hračky majú v boxoch. Nie som žiadny Monk, nevrieskam po nich, nestresujem ich s poriadkom. Iba od malička ich zapájam do domácich prác, nechám ich upratovať spolu so mnou. Neupratujem, keď spia, nech vidia koľko času to trvá. A 1x za týždeň keď ostaneme doma a upraceme, tak sa svet nezrúti. Teraz už chodia do škôlky, ja som doma, som pred pôrodom, takže samozrejme upracem, keď budú v škôlke, aby sme si poobede mohli užiť spoločne. Deti sú veľmi vnímavé, ja naozaj nevidím v tom nič zlé, že majú pevné hranice.

Strana
z2