Spanie s novorodencom

So.mnou, resp.s nami spávali všetky deti. Rieisili sme to tak, že sme k manželskej posteli prisunuli ešte jedno jednolôžko....tak sme získali posteľ 2,9m. No a vyspali sme sa všetci. Keď bolo ale bábätko úplne malinké, spávalo vždy iba z mojej strany, nie medzi nami.

Ja naprosto chapu, ze chces spat vedle miminka, je to prirozene pro tebe i pro miminko, ale mela bys pritom brat ohled i na manzela a taky na bezpecnost spanku. Nevim jak stare mas miminko, ale do 4m by melo spat na tvoji strane (ne mezi vami) a ty kolem neho v poloze do C, kdy miminko ma hlavu v urovni tvych prsou. Zadny polstar pro tebe a perinu max do urovne pasu. To ze se manzel boji, ze mimi zalehne je prirozene, on narozenim ditete neziskal “schopnosti” co ty a ma pravdu, pokud ho naucis spat v posteli, horko tezko ho dostanes do postylky (vlastni zkusenost 😅). Takze miminko vedle tebe (prirazit postel ke stene nebo dat zabranu, popr. postylku vedle) a manzel se k tobe klidne muze i pritulit 🙂

Ked boli deti uplne malinke, spali bud na mojej strane a postel prirazena k stene alebo medzi nimi a muzom bola zabrana, mame takeho velkeho plysoveho krokodyla, pripadne spali v hniezde. Jedno dieta ma tri a este stale medzi nami spi a aj spat bude, kym to bude potrebovat. Ale mame relativne siroku postel no...

Ja som vždy bola úplne proti spoločnému spaniu, až kým sa mi nenarodilo druhé dieťa. Ak som chcela spať aspoň trochu, od jeho cca 4-5 mesiacov som ho mala v posteli, obaja sme si zvykli, má 1,5 roka a v posteli ho mám stále a ešte dlho budem 😁 každopádne, názor tvojho muža a jeho potreby sú rovnako dôležité ako tvoje a musíte nájsť kompromis, ktorý bude vyhovovať obom. Môj manžel sa tiež bál spať vedľa neho, tak mám pri mojej strane postele detskú postieľku bez bočnice a na tej strane je dieťa. Čiže je pri mne a keď sa odkotula, odkotula sa len do zamrezovanej postieľky a manžel má svoj priestor 😁

Vzdy som spala s detmi, lebo som dojcila a nezvladala som vstavat 5x za noc a prekladat deti do postielky, z postielky, cakat kym sa nadojcia. Ale my sme prisunuli k manzelskej posteli este jednopostel, ktora bola pri stene a vyspali sme sa vsetci.

rozuiem aj tebe, ale aj mužový obavám. Dieťatku je lepšie, keď má mamu pri sebe. Osobne by som ale volila prisunúť postieľku bez bočnice k vašej posteli, aby bolo bábo hneď vedľa teba, ale zároveň malo aj svoj vlastný priestor.

My sme tak spali s 1.dietatom po tyzdni doma a teraz už má 3 roky a spíme vsetci spolu aj s jeho mladšou sestrou od začiatku. Ani postieľku sme nemali. Prvý týždeň som sa bála, ci ho nepripucim abo neprikryjem cez hlavu, ale potom sme si zvykli a je to už prirodzene. Pre mňa bolo super dojcit v polospanku a niekedy aj spánku 😂 a nebola som tak veľmi unavená. Tiež som sa nebála co mu nie je zima alebo horúci, lebo bol hneď vedľa, takze rýchla kontrola. A podľa výskumov je menšie riziko SIDS lebo sa nedostane až do takého hlbokého spánku, aby prestalo dýchať. Za mňa je to najlepšie rozhodnutie ever 🙂

Za mna razne nie.

Ja by som sa bala, ani nie ze prilahnem dieta, ale SIDS.... takze moje deti su v posteliach svojich

@zmrzlinka2021 chorý názor...vykopnúť radšej z postele bábätko, ktoré bolo 9 mesiacov mojou súčasťou? Naň ohľad netreba brať? Ľutujem tvoje deti.

Rada sa tulim k dieťaťu, no ked sa da, tak prekladam aspon na par hodin do postielky. Jak uz sa zacne pravidelne budit, je pri mne.

@mamamasama Kto si ty, co urcuje, co je chory nazor a co nie?

Tvoj postoj je chory - nerespektovat rozhodnutia inych ludi, lebo ty si myslis, ze mas jedinu pravdu, si lepsia a hodnotensjia a potrebujes si tu honit ego..

A presne toto ucim dieta- spravat sa slusne, respektovat ine nazory a pohlady na tu istu vec a vediet spravne komunikovat.

Tiez sme to vyriešili ze postielka bez bočnice, ja, muž, postel pre staršieho, stena…vsetci v bezpečí, spokojni… muž ako lahne tak rano vstane aj keby spal cez prietos jemu je jedno…velka výhoda😁

manzel ti dietatko nevyhadzuje ale uloz ho tak aby nebolo medzi vami. Ak tvoj muz tvrdo zaspi je namieste sa obavat aby dietatu neublizil. btw k dvojickam som onakdy vstavala kazdu hodinu jeden cely rok. tiez som tvrdila ze deti nech si zvykaju vo svojich postielkach, och tolko zbytocneho vstavania. tretie som mala v hniezde pri sebe a bolo to prakticke a veru nadherne prenadherne mat ho pri sebe. znova by som to tak spravila

SIDS - nastudovat, ako bezpecne s novorodencom spat.
2. vec. Vztah z manzelom. Vyjasnit. Lebo raz deti odrastu, odidu a vy dvaja nechcete byt ako dvaja cudzinci.

Bola som proti, tiež som sa bála, že bábu nechtiac ublížim. Prvé dieťa ok. Pekne sa nacuckala, zaspala, preložila som ju do svojej postieľky a 3h bol kľud. Potom sa narodila druhá a všetky moje predstavy išli do hája zeleného. Týždeň som vydržala ju vyťahovať a dávať každú polhodinu hore dolu. Po týždni som myslela, že už asi umriem od vyčerpania a únavy. Odvtedy spala pri mne 😄. Muž sa tiež bál, ako aj tvoj, takže sa odsťahoval do obývačky. Potom sme sa my s dcérou presťahovali do obývačky, lebo som sa bála, že mi spadne z manželskej postele. A muž sa vrátil do spálne. Potom začala mať staršia strach z tmy, tak sa muž presťahoval do detskej a spálňa bola prázdna 😄. Takže tak. Je to na vás. Ja som hlavne riešila, aby sme sa všetci čo najlepšie vyspali, bolo mi úplne jedno, kde spím ja či muž. Na manželské povinnosti sa voľná miestnosť a lehno, našťastie vždy našli 😁. Ak sa muž boji, nech sa dočasne vysťahuje. Ak mu nebudeš odopierať manželské radovánky (po šestonedelí) a citlivo mu vysvetlíš, že hlavne nech sa dobre vyspí, že jedného dňa sa všetko vráti naspäť do starých koľají, tak snáď nájdete spolu kompromis. Lebo môj muž nevedel dobre zaspať, keď tam bolo bábo. Mal z toho podvedome strach, že dcérke ublíži, a zobudil sa na každé šuchnutie. A ráno bol ako mátoha a mal celý pracovný deň pred sebou...

ja som s mojou spala-som zena mam instinkt bolo to pre mna jednoduhsie a pohodlnejsie-ale som sama nemam muza .. keby ano tak tam dieta nieje -muzi su iny spia tvrdo... prisunuta postielka k postely by bolatiez riesenie ... ale nejeden x sa staloz e aj matka tak silno z unavy zaspala ze si zalahla vlastne dieta a nejedn x to dopadlo tragicky z amna nie

@mikadooo presne, ja som presunula dieta ku mne po tom, co som zaspavala pri tom, ako som posediacky dojcila. Skoro mi z ruk vypadol, tak to bol posledny impulz. Konecne som sa vyspala, ked pri mne spal. A spal aj pokojnejsie on.

Moje 2 dcery spali s nami v posteli.Po par prebdenych nociach,kedy som ich nosila hore dole, mi viac vyhovovalo mat ich pri sebe.
Ked boli malinke mala som medzi nimi a manzelom taky dlhy kojaci vankus ako zabranu.Tiez sa bal.A abbsolutne nemali problem sa okolo 2 roku presunut do svojej postele a izbicky.

Do 6 mesiacov spala vo svojej postielke vedla nasej, potom jej zacali rast zuby a bola casto hore, takze zacala spavat s nami, aby som ju hocikedy mohla nakojit a ked bola pri nas lepsie to znasala. Teraz ma 2,5 roka a niekedy spi s nami niekedy vo svojej postielke prirazenej k nasej postely. Ja nevidim nic zle na tom, ked babatko aj od narodenia spinka s rodicmi. Babatka su kludnejsoe a aj spinkaju lepsie, ked citia mamu.

Spime spolu od narodenia do teraz a fantazia, spokojna cela rodina.

Prve 2 mesiace spavala s nami v posteli v hniezde, moj manzel sa zo zaciatku bal toho isteho co tvoj a zbytocne. Po 2 mesiacoch spinka stale s nami do dnes bez hniezda. V posteli nemame ziadne hracky ani vreckovky, skratka nic ked zaspi. Aj vankuse a periny mame inde. Pribudli postelne zabrany aby nespadla a pod nu davame podlozku proti precikaniu a na podlozku velku plienkovu osusku. Vsetko v naprostom poriadku.

Mame vyrovnane pokojne usmievave 6 mes.babatko ktore nema strach, ma v nas doveru a miluje novych ludi, hracky atd.

Ako radia baby, daj si ho len z tvojej strany. Ja som pri prvej 8 mesiacov bojovala s postielkou. Ked sli zuby, bolo to neunosne, 10-15x hore, na kazde prelozenie sa zobudila, potom ma hladala, nenasla, plakala, postavila sa a uplne sa rozbabrala a znovu ten isty kolotoc… druhy je so mnou od momentu narodenia. To sa neda ani porovnat ten spanok. Manzel spi so starsou. Vecery travime spolu v inych miesnostiach bytu - odcudzenie nehrozi 😉

Mam tri deti a všetky spali s nami od začiatku aj sme síce pre každého mali postieľku ale vôbec tam nechceli byt a tým ze som kojila bolo pre nás toto lepšie hlavne som sa aj vyspala a nebola cez den unavená pri deťoch muz tiež išiel do toho s obavami ale v pohode hned si zvykol

My sme pri tretom uz ani nekupovali postielku. Mne to takto vyhovuje, detickam tiez.

My sme mali postieľku pri našej posteli kvôli kojeniu obaja sme sa vyspali mali sme priestor keď sa malý začal hmyrit zobrala som si ho k sebe nakrmila a dala späť do postieľky 😊 od roka už spal vo svojej izbe vo veľkej posteli

@mamamasama a potom tu vyplakavaju autorky prispevkov, ze manzel si nasiel inu 🙂 lebo ved kaslat na neho, jeho potreby, jeho obavy, ved hlavne, ze dieta spi s nami, ked bolo 9 mesiacov mojou sucastou, netreba vobec hladat kompromis, ktory by vyhovoval obom resp. neskor trom

My doteraz spime s detmi, maju 3 a 5 rokov 😀 a je to uzasne...sem tam bolestive, ale krasne, ked sa vecer tulia, rano tulia, rozpravame sa, ked sme sa dojcili, bolo to velmi pohodlne. Ale v priestore sa neobmedzujeme. 270 cm styria. Aj my sme sa bali pri prvom zapucenia, pomohlo ze babo bolo vyssie ako my, ze sme mali hlavy cca na urovni s jeho bruskom. Spolocne spanie upevnuje puto a dava detom pocit bezpecia. Jedneho dna hadam odidu, nam starsi povedal, ze sa este na to neciti, zeby sa bal. Respektujeme 🙂

Ja som za... Ale dala som babo vedla seba z opacnej strany... Istila ho postielka. Chapem, ze manzel sa boji, ze ho prilahne, aj moj sa bal. Ale nic sa neboj, nas sa hned ozval, ked som ho trosku potlacila.

Ja som z toho neustáleho vyťahovanie a vracania do postieľky bola tak neskutočne hotová,že som raz malú v spánku tak vybrala a začala kojit že si na to nepamätám.. zobudila som sa až na jej plac ked mi padla z postele... Vyskočila som úplne zmätená čo sa deje a len o chlp som na ňu neskocila.. mala 4mesiace.. odvtedy sme posteľ prirazili a spala s nami.. mladšia detto.. takže za mňa: áno... Keď už ale začali byť viac pohyblivé a stavať sa,bolo v noci nebezpečné všetko.. raz ma preliezla a šla na spacir dole hlavou z postele.. mladšia zas chcela preliezť postieľku a v poslednej chvíli som sa precitla a nestihla dopadnúť na zem..