Strach o dieťa

Ahojte mamičky, už dlhšie som rozmýšľala, či napísať, ale potom čo som dnes videla v správach / 2 ročný chlapček padol do šachty a zomrel 😞 / som sa rozhodla napísať. Mám strach o svoje dieťa, neustále ma prenasledujú myšlienky, že čo ak mi zomrie, čo keď príde do puberty a niečo sa mu stane.. Alebo pri takýchto veciach v správach si furt pomyslím, čo ak sa to stane aj nám.. Už som jak šialená, furt ma napadnú takéto sprosté myšlienky, napr. keď sa svokra hrá s malým a ukazuje mu veci po dome, tak mu minule zahlásila, keď sa naučíš chodiť, tieto poháriky môžeš porozbíjať. A mne hneď preletela hlavou myšlienka, že čo ak sa nedožije.. Ja som už z toho na nervy, poraďte mi ako sa tých myšlienok zbaviť a naprogramovať si hlavu presne naopak, nemyslieť na najhoršie, ale na najlepšie, napr. z : čo keď zomrie na: čo keď z neho bude miliardár..
Však toto je choré, aj už normálne zvažujem psychológa, lebo sa už fakt bojím, aby som si toľkými obavami niečo neprivolala a zas nechcem byť taká matka, že ho chúďa do 20tky ani na ulicu nepustím, lebo sa budem báť.. Šibe mi už??? Pomôžte...poraďte.. :-|
Neviem či je na toto diskusia, tak som to zaradila sem..
danim
19. okt 2013
tento rok ked sme prisli po 11 dnoch z letnej dovolenky zo zahranicia... sme zapli doma telku.. a to po takej pauze ( od telky, internetu- lebo to mame taku zasadu, ze na dovci ani internet neriesime ale venujeme sa len sebe navzajom ) si clovek uvedomi- akym doslova odpadom nas ta telka krmi... boli uputavky na reflex, vyvoleni, farma, politicke problemy.... a my sme boli neskutocne zrelaxovani, stastni, ze sme si tych 11 dni naplno rodinka uzili... - sme sa na sebe pozreli.. ze o nic sme neprisli- a ovela bohatsie zaztitky mame, lebo telka nam nedava ziadnu dolezitu podstatu info. asi to zavediem aj ked som doma, ze telu na par dni vypnem 🙂)
kuwait
19. okt 2013
@seemani vies co na toto radia lekari?Maj dalsie dieta,tvoje reakcie su absolutne bezne u matky jedinacika,mas len to jedno upala si sa nanho tak sa onho velmi bojis.Je to prirodzena reakcia,.
palomka
19. okt 2013
od vcera ako som si precitala ten clanok o tom malickom chlapcekovi mam fakt tazko na srdci..., ze pre hlupost, totalnu hlupost zomrel 😞 je to velmi smutne...ale k teme...aj ja mam niekedy take myslienky. nie vzdy, niekedy ma to prepadne. mam len dve take fobie alebo ako to nazvat a to: ze sa mi niekde stratia a ich nenajdem (uz sa nam stalo na nakupe ked dcera odbehla za regal a uz jej nebolo, 15min.sme ju v hypermarkete hladali) a potom, ze mi ich niekto ukradne, ci uz na dovolenke alebo, ze zastavi auto a nalozia ich...ja ich na viac ako 10m od seba nepustam 😃 pripadam si ako debil, ale asi to k rodicovstvu patri, ved su to nase deti, nase vsetko a sme za nich zodpovední. Myslim, ze to aj tak ma byt, ved kto sa o svoje dieta neboji ?!
hameeda
19. okt 2013
@seemani : skús veriť, v niečo veriť, veriť v Boha, alebo v osud, čo sa má stať tak sa stane a s tým nič neurobíš, ani keby si sa roztrhla, osud proste nezmeníš, pozri ja som prežila smrť svojho dieťatka, prežila som vojnu, mám deti, jasné že sa o nich bojím, ale v žiadnom prípade nie tak aby som ich kôli tomu obmedzovala, proste verím, čo sa ma stať sa stane, ži normálne, obmedz rizika na minimum a ostatné nechaj na osud, alebo na Boha, alebo na čo chceš, ak budeš deprimovaná, čo za dieťa vychováš? Niekedy si sa nad tým zamislela že ak sa budeš ustavične báť tak to prenesieš aj na svoje dieťa, bude z neho bojko, ktorý sa nebude vedieť ani pohnúť, a to by si predsa nechcela, v živote sa stávajú zlé veci ale stávajú sa aj dobré....
willy_wonka
19. okt 2013
tak predsa nie som sama blazniva...
@seemani ako keby si opisovala moje pocity.....
lucia006
19. okt 2013
Ja som mala taketo myslienky ked sa arodil ,dnes uz nastastie nie,pretoze sa drzim toho o com stale premyslas ,to si privolas!!!takze radsej cim skor sa preorientuj inou stranou :-|
anatalia77
19. okt 2013
@lucia006 tiež som tohto názoru,že netreba s tými myšlienkami prehánať,lebo nám to vesmír dodá...je to ako želanie :-|
lucia006
19. okt 2013
@anatalia77 no mne sa prihodilo to co som si vmysli stale predstavovala aj zle aj dobre ,cize preto si to myslim ,ze to takto funguje ...
anatalia77
19. okt 2013
@lucia006 funguje to..preto sa snažím mať myšlienky čisté-nuž,ale vieme,že občas sa nedá :-p
lucia006
19. okt 2013
@anatalia77 no ocas nie to sa fakt neda,ale nie takto vkuse intezivne na nieco mysliet ako autorka tejto diskusie ,potom vazne treba vyhladat pomoc 😢
seemaniautor
20. okt 2013
@hameeda prežila si vojnu? kde?
seemaniautor
20. okt 2013
@willy_wonka aj ja mám samka, má 3 mesaice 🙂
hameeda
20. okt 2013
@seemani : ano prežila som vojnu v Syrii, rok a tri mesiace denného odstreľovania, prežila som útok na 12-poschodovú bytovku, kde sme boli na siedmom poschodí a do bytovky vpálila armáda 7 rakiet, prežila som dookola mňa popadané bytovky a mrtvoly, a prežili sme...........kto také niečo nezažil tak to nepochopí, nedá sa to opísať, no nemala som strach, ani o seba a ani o deti, prosila som Boha len o jedno, ak máme umrieť nech umrieme všetci spolu, videla som ľudí ktorým odtrhlo končatiny, alebo ktorým umreli blízsky, bolo to horšie ako smrť, no aj tak viem, a verím že čo sa má stať tak sa stane, strach obmedzuje, ja nehovorím, tiež sa snažím pri deťoch obmedziť riziko na minimum, jedno oko na nich ale to nie je strach, to je normálny materinský pud, nemôžem ich predsa držať ako vo vate, stávajú sa zlé veci, a niektorým nezabránite aj keby ste robili neviem čo, ľudia umierajú, a tiež sa stávajú iné nešťastia, choroba, invalidita a to tak u detí ako aj u dospelých, preto treba žijem pre každý deň, nie pre budúcnosť, pre prítomnosť...........
briketa
20. okt 2013
@seemani tak uzkostne a prehnane sa strachovat a ofukovat dieta kazdu minutu, na to je nalepsi surodenec... vo vela uzkostnych veciach polavis 😉
seemaniautor
20. okt 2013
@hameeda preboha až ma mrazí, keď to čítam, ja by som asi skončila na psychiatrii.. KKs to je strašné.. A to si tam žila alebo? .. dobre, že sa vám nič nestalo, to je obrovské šťastie, prežiť toto...

Inak odkedy som založial túto tému sa mi nejak ľahšie dýcha 🙂 . Napríklad dnes ráno sme pozerali nejaké parcely, ideme stavať doma hľadáme pozemok aspoň pol hektárový a jak sme tak kukali katastrálnu mapu, našli sme jeden za mestom v takej kľudnej oblati.. A priateľ hovorí : je to dobrý pozemok, len je ďaleko, malý bude mať ďaleko do školi. A mne hneď preletela hlavou predsatva, ako môj malý má už 12 a dusí si to po hrádzi pekného jarného dňa do školy a frfle pritom, že jak to má ďaleko.. A hneď nato som zahlásila, že ho budeme voziť autom a keď bude väčší, pojde na bycikli.. Žiadne myšlienky typu: čo ak sa nedožije...
Takže asi o tom musím rozprávať a dostať to zo seba von a bude to ok..

@kuwait @briketa plánujeme, ale až o také dva tri roky 🙂
anatalia77
20. okt 2013
@briketa miesto jedného sa budeš báť o dve,alebo tri...to nie je správna cesta
seemaniautor
20. okt 2013
@anatalia77 😃 nie preto chcem ďalšie dieťa, aby som sa tak veľmi nebála o to prvé, ale preto, že chcem mať dve deti .. to so strachom nesúvisí, báť sa budem tak či tak. Možno je to tím, že som ešte čerstvá mamička, časom sa to podľa mňa ukludní
briketa
20. okt 2013
@anatalia77 nie je to to iste. bat sa a bat sa. pri viac detoch sa na mnohe veci pozeras inac, regujes inac, musis sa inak zariadit, musis toho viac stihnut a menej premyslat nad nesmrtelnostou chrusta. o deti sa vsetci bojime, ale treba zachovavat zdravy rozum a chladnu hlavu.
nikusssik
20. okt 2013
ja som na tom veľmi podobne..mne sa dcérka narodila v 34tt a odvtedy som ako blázon...keď má soplík, som zúfalá, sledujem všetky končatiny a mám strach, či bude vedieť všetko tak ako ostatné deti...má 7 mesiacov, žiadny lekár nám nepovedal, že by jej niečo vážne bolo, ale stále mám pred očami, ako zle môže byť...a viem, že potrebujem odborníka...ako keby som neverila, že mám zdravé dieťa, pretože je viac sledované, musíme chodiť tam, kde normálne narodené deti nemusia aj celý život...a to nehovorím o modrom z neba a reflexe, kde je téma predčasne narodených chorých detí veľmi obľúbená a ja aj ke'd nechcem, tak sa to akosi ku mne dostane a potom mám problém zaspať...a plačem...akoby zdravé predčasne narodené deti neexistovali...tak to prezentuje televízia...naozaj si dakedy hovorím, či som vôbec mala byť matkou, keď to nezvládam s pozitívnym prístupom...a určite by mi to 'dalšie dieťa pomohlo k odvráteniu myšlienok od mojej lásky malej ale ešte nemôžem 🙂
anatalia77
20. okt 2013
nuž povedala by som ,že v tomto prípade sa strach nedelí,ale násobí 🙂 ,ale viem ako to myslíte 😉
willy_wonka
20. okt 2013
@seemani jej 🙂 moj Samko bude mat 5 mesiacov 🙂 zatial jedine dieta. Ten moj strach si uz aj svokra vsimla, tak mi povedala, ze si mame cim skor spravit druhe... to sa potom budem mat dva krat tak 😃
h2
20. okt 2013
@danim Ja už telku VôBEC nepozerám (teda, ak nerátam večerníčky 🙂 ) a nijako mi to nechýba. Pri malom na to nie je čas a keď zaspí, mám zase kopu roboty. Ale aj keď mám niekedy čas, tak si radšej čítam. Voľakedy som strašne rada pozerala práve spomínané Modré z neba, ale už si nepozriem ani to, práve minule som si hovorila, keď v stredu malý pekne zaspal, že aj tak potrebujem žehliť, tak si to k tomu pustím, no a nakoniec som si nepustila, vôbec som na to nemala náladu. Fakt až s odstupom času človek zistí, aké strašné kraviny pozeral. (Bývala som závislá aj na všetkých Superstar a Talentoch, teraz ani neviem, či také niečo ide aj tento rok.) 🙂
manzanillaa
20. okt 2013
@nefertitka Aj náš malý mal nejaké pády-dokonca si pri páde z GAUČA zlomil kľúčnu kosť, aj hlavu si už rozbil...odvtedy som naňho prehnane citlivá..všade mu chodím za zadkom, len vykrikujem pomaly, nebež, keď ide po vonku na odrážadle, tak ma ide poraziť-to už ozaj len vykrikujem-pomaly, brzdi, stoj, nakraj atď...a takisto, keď vidím deti na šmykľavke, kolotoči či hojdačke bez dozoru, až mi je zle😞radšej sa otočím chrbtom k nim...
didi19
20. okt 2013
Ahoj pridam sa aj ja ale nechcem ťa lakať. Môj príbeh sa začal ked mal sym asi 3.mes.stále ma prenasledovali myšlienky že sa dusí 2-3 večere a potom mesiac nič a potom z ničoho nič zasa. Dávala som pozor aby niečo nezhltol a tak-odstranila som z dosahu malé veci,a pod.Nijako som ho neobmedzovala nebola so paranoidná ale musela som prose davať pozor-mať všetko pod kontrolou
😞
No a to je prosím moje DRUHE dieťa.Takéto stavy bývajú pri prvorodených.
Bývame na dedine tak sme chodievali aj do lesa-bála som sa od včiel,že ho pichne nejaka a bude sa dusiť.
Došlo to až do takého štádia že som si naštudovala tracheotomiu -čo už bolo privela a už už som sa chystala vyhladať psychologa,ked sa to stalo. 😢

Mala som pred tým dva dni predtuchy-vydela som sanitku s majákmi,v ten deň bola zablatena -ináč vždy čistá cesta,a nad domom svokrovcov s kadial sme išli krúžili vrany-to nieje nikdy nič dobré.
Môj malí jazdil už na bycikli-bolo to toto leto,prilba nam zostala pri mojich rodičoch v garaži a ked sa púšťal dole strmím kopcom(už nespočetne krať) od svokrovcou tak na tej blatnej ceste dostal balanc-vyhodilo ho z bycikla,urobyl salto vpred cez plece buchol si hlavu a ked dopadol na chrbát tak si vyrazil dych-nič z toho som nevidela len dedukujem zo zranení.

Zrazu bolo ticho ani som si neuvedomila že niečo na ceste chýba-iba zrazu som ho videla na zemi a NEHYBAL SA
Strašné nekonečné minúty
Volala som na neho a nič ked som k nemu dobehla už mal v krči polovicu tela-strašne som sa zlakla, nespanikarila som tak dlho ma na toto niečo pripravovalo,že som mu rýchlo dala umelé dýchanie s masážou srdca a po 4 zatlačení začal dýchať.V nemocnici sme stavili 4 dni na pozorovanie

Chystala som sa ináč odbočiť ku kamarátke do dvora,keby som tak urobila môj syn by bol dnes môžno mrtvy alebo postihnutý s nedostatku prisunu kyslíka,ale me sa to dialo len s tým že sa dusí-nema kyslík.
A je po mojích zlých myšlienkach.
Niekedy to matky proste cítia

Pritom spravy nepozeram ani nič podobne lebo vtedy idú malému rozprávky.
Nechcem tým povedať aby si sa od neho teraz nepohla ale len davaj pozor-neobmedzuj ho -ozaj ja som v tomto období stale vyletela na jeho otca že nedava dosť pozor.Nechal ho totiž saého sa tam byciklovať -po tomto zažitku mi dal za pravdu a dava si na syna väčší pozor 😃
Pokial je to tvoje prvé nieje to nič neobvykle.
Momentalne pracujem v nemecku na mesačne turnusy a žiadne zlé sny
Pokial sa cítiš naozaj na figu a prerasta ti to cez hlavu navštív psychologa. 😎
didi19
20. okt 2013
Chcem ešte dodať,že deti proste s úrazmi rastú tomu nik nezabráni ani my sme neboli iný -no mama je vždy nablísku. 🙂
Ked ím budeme braniť žiadnu bibi si neuriobia a nepoučia sa 😃
didi19
20. okt 2013
Ahoj pridam sa aj ja ale nechcem ťa lakať. Môj príbeh sa začal ked mal sym asi 3.mes.stále ma prenasledovali myšlienky že sa dusí 2-3 večere a potom mesiac nič a potom z ničoho nič zasa. Dávala som pozor aby niečo nezhltol a tak-odstranila som z dosahu malé veci,a pod.Nijako som ho neobmedzovala nebola so paranoidná ale musela som prose davať pozor-mať všetko pod kontrolou
😞
No a to je prosím moje DRUHE dieťa.Takéto stavy bývajú pri prvorodených.
Bývame na dedine tak sme chodievali aj do lesa-bála som sa od včiel,že ho pichne nejaka a bude sa dusiť.
Došlo to až do takého štádia že som si naštudovala tracheotomiu -čo už bolo privela a už už som sa chystala vyhladať psychologa,ked sa to stalo. 😢

Mala som pred tým dva dni predtuchy-vydela som sanitku s majákmi,v ten deň bola zablatena -ináč vždy čistá cesta,a nad domom svokrovcov s kadial sme išli krúžili vrany-to nieje nikdy nič dobré.
Môj malí jazdil už na bycikli-bolo to toto leto,prilba nam zostala pri mojich rodičoch v garaži a ked sa púšťal dole strmím kopcom(už nespočetne krať) od svokrovcou tak na tej blatnej ceste dostal balanc-vyhodilo ho z bycikla,urobyl salto vpred cez plece buchol si hlavu a ked dopadol na chrbát tak si vyrazil dych-nič z toho som nevidela len dedukujem zo zranení.

Zrazu bolo ticho ani som si neuvedomila že niečo na ceste chýba-iba zrazu som ho videla na zemi a NEHYBAL SA
Strašné nekonečné minúty
Volala som na neho a nič ked som k nemu dobehla už mal v krči polovicu tela-strašne som sa zlakla, nespanikarila som tak dlho ma na toto niečo pripravovalo,že som mu rýchlo dala umelé dýchanie s masážou srdca a po 4 zatlačení začal dýchať.V nemocnici sme stavili 4 dni na pozorovanie

Chystala som sa ináč odbočiť ku kamarátke do dvora,keby som tak urobila môj syn by bol dnes môžno mrtvy alebo postihnutý s nedostatku prisunu kyslíka,ale me sa to dialo len s tým že sa dusí-nema kyslík.
A je po mojích zlých myšlienkach.
Niekedy to matky proste cítia

Pritom spravy nepozeram ani nič podobne lebo vtedy idú malému rozprávky.
Nechcem tým povedať aby si sa od neho teraz nepohla ale len davaj pozor-neobmedzuj ho -ozaj ja som v tomto období stale vyletela na jeho otca že nedava dosť pozor.Nechal ho totiž saého sa tam byciklovať -po tomto zažitku mi dal za pravdu a dava si na syna väčší pozor 😃
Pokial je to tvoje prvé nieje to nič neobvykle.
Momentalne pracujem v nemecku na mesačne turnusy a žiadne zlé sny
Pokial sa cítiš naozaj na figu a prerasta ti to cez hlavu navštív psychologa. 😎
nefertitka
20. okt 2013
@manzanillaa presne ako ja...

a viete z coho mam este neskutocny strach? Odvsadial na mna istu dobu blikala reklama na meningitidu, ako je to nebezpecne a ako sa to da chytit v podstate lahko...teda reklama na ockovanie, ja sa ockovani bojim, urcite ju zaockovat proti tomu nedam, ale v jednom kuse to mam v hlave, chodieva s tatom na hokej, kde je milion ludi a vselikde, normalne ma to mata, ze to moze chytit😢
manzanillaa
20. okt 2013
@nefertitka Najlepšie je chodiť s klapkami na očiach a ušiach, ako koník🙂 aby sme nič nevideli, nič nepočuli a teda nás nič nemátalo 😉 ale bohužiaľ to takto nejde...
nefertitka
20. okt 2013
@manzanillaa no ved...nejde...to je ten problem :-p
shazia12
30. nov 2013
Preco , mam strach o s voju dcerku . Bojim , sa o nu ako kebi mi niekto vrvel v mojom srdci chran si ju a davaj si pozor nanu . Ale preco bojim sa ze ju stratim ona je proste premna tim vsetkim . je premna vsetkim co ma drzi este . Dufam ze mi niekto poradi stim to ze preco mam strach.

Začni písať odpoveď...

Odošli