Ubližujem svojmu dvojročnému dieťaťu
Som mama skoro dvojročného dieťatka. Je to vytúžené bábo, dlho sme sa oň snažili. Ako každá mama, svoje dieťa milujem. Hráme sa každý deň, chodíme von, stretávame sa s inými deťmi. Som s ním v podstate 24hodín denne. Napriek tomu, že je to moje slniečko, viackrát som mu ublížila. Malé sa mi dokáže dostať do riadnych hysterických záchvatov, nedokážem ho utíšiť, nepoznám príčinu a vtedy mi rupnú nervy a je to sekunda..plače potom viac, nič tým nevyriešim, ja plačem potom v inej izbe a stále sa zaprisahávam, že to bolo poslednýkrát. Neviem, čo mám robiť. Hľadať psychologa? Pomôže taký rozhovor vôbec k niečomu? Alebo si mám nechať predpísať nejaké lieky? Utlmiť tú agresivitu?
Bojím sa s tým niekou zdôveriť, teda hanbím sa..
@froschka zachvat v jeho podaní znamená vreskot, vypínanie sa a hádzanie do strán (do zadu našťastie nie)..či stojí, alebo sedí v stoličke a tam sa vie aj riadne poudierať. moje slová na neho účinkujú kontraproduktívne, nekričím na neho, len sa mu prihováram a tíšim ho. lenže to v najhorších prípadoch nikdy nezaberie.
@seraa nie som úplne izolovaná od sveta..chodím medzi ľudí, ako sa len dá. aj keď veľa možností nemám, dávam ho dosť aj rodine, nechávam s mužom. len nemôžem im ho dávať neustále, je mi to blbé, stále ich prosiť o pomoc..pre malé by bolo najlepšie, keby som sa vzdialila aj na týždeň dva, ale ako by som to vysvetlila?
@stanislavao druhé ani neplánujem. vidím, že jedno zvládam ťažko. aj toto moje malé by si zaslúžilo lepšiu mamu, ako som ja..
@mrchamama zacnite navstevovat psychologa. verim, ze vam pomoze. dieta si zasluzi dobru mamu a urcite nou viete byt, len sa musite naucit potlacit, ci v tichosti prekonat hnev. nesmiete sa nechat "vytocit". mozno su aj nejake lieky na nervy, aby ste neboli takavybusna. Su mamy, ktore nemaju kam dat dieta a su s nim stale len oni. vy mate moznosti ,ako pisete, tak ten cas, ked ste s nim, kontrolujte sa. snazte sa ovladat. odbornu pomoc vyhladajte cim skor.
@stanislavao ináč, ja som nikdy výbušná nebola, ani hádavá ani nič podobné. s každým dokážem pekne vyjsť a aj keď som sa vytočila, nevybuchla som, vedela som to v sebe držať. preto som z tejto situácie aj tak trocha mimo..
@mrchamama ja si nemyslím, že si až taká zlá mama, keď si dokážeš priznať, že si zlyhala. Samozrejme fackanie dieťaťa nie je správne, no nech zdvihne ruku mama, ktorá nedala svojmu dieťaťu po zadku. Takú výchovnú jednu po riti, ale tým nemyslím takú, že si týždeň nesadne. Skús v čase záchvatu niekam odísť, vedľa do izby, alebo ho ignorovať, nevšímať si, príp. poutierať tvár malému studenou vodou. Raz sme mali prednášku v škole s detskou psychologičkou a tá nám rozprávala, že keď to mala s dcérou takého ťažké, keď dostala záchvat zúrivosti, zobrala ju do kúpeľne a tvár poumývala vodou 😝 Takže ako psychologička asi vedela čo robí 😉
Ešte ma napadlo, čo som aj ja niekedy praktizovala, že zobrať takto histericky vrieskajúce dieťa do náručia a silno držať, oveľa skôr sa upokojí 🙂
@mrchamama tak to je zvlaste. a vidite, aky ten zivot je. a vytoci vas prave osoba najzranitelnejsia a vasmu srdcu najblizsia. je to smutne. dietatko nesmie trpiet, dajte si pozor a nech vam to cim skor prejde. inak este ak mozem, ja som neni psychologicka, ale ked je dieta uz v amoku, tak ho treba nechat tak. odist, nechat ho na zemi, nech ho to prejde, nech sa vyjaci, vyskrieka. samozrejme, aby si ale neublizilo, nerozbilo hlavu alebo pod, ale nic mu nehovorit, nic mu vtedy neponukat, proste nic. alebo ano, silne objatie vraj tiez pomaha, ale z vlastnej skusenosti zas viem, ze to nepomaha na kazde dieta. ale nechat tak, kym to prejde pomaha.
@eliska3 no prax by som aj ovládala, ale to svoje telo dáko neviem ovládnuť. ja tiež dieťa nefackám tak, že by sa mu hlava rozkývala.. koľkokrát som si už povedala, nebuď hlúpa, jednoducho ho vezmi do náručia a nech ti ziape do uší. už som to aj veľakrát spravila, ale potom prišli medzi nimi aj tieto situácie, ktoré by nemali.
@stanislavao je to veľmi smutné a preto si vždy tak zo srdca poplačem, že prečo práve jemu ubližujem..keby som radšej na muža skočila, ten by mi to aspoň vrátil. to ma nikdy ani nenapadlo, s ním si to vydiskutujem a mám. dieťa nemôže nič :( nepovie mi, prestaň doparoma, zobuď sa!
viaceré mi to radili, odísť z miestnosti. on sa práve pri tom viac rozlostí, že ho tam nechávam samého. ešte je veľmi malý, aby to pochopil, že sa má ukľudniť sám asi.
@mrchamama a ked zostanete pri mon v izbe, len mu nebudete nic hovorit, nic robit? proste len si sadnite na zem, na postel, alebo niekde a ticho cakajte, kym to prejde. alebo neda sa vam v tej chvili, ked mate zlost spomenut si, ze nesmiete ublizovat bezbrannemu vlastnemu vytuzenemu dietatu? skuste toho psychologa, urcite vam pomoze.
@mrchamama ja mam tiez problemy s trpezlivostou,snazim sa bojovat s tym,ja mam zas problem se hned kricim,dala som kedysi aj na zadok,ale snazim sa s tym bojovat.skus sa v tom hneve nejak uvedomit,proste ho chyt a daj inde do izby,aspon ziskas cas racionalne uvazovat... proste ked vrieska neriesim za horuca.... ja som ich nechavala trochu vyburit a hotovo...
@mrchamama ahoj, nie da mi tu daco nenapisat. Lebo tieto pocity aj ja som mala. Zvlasne je to ze az druhe dietatko mi pomohlo zvladnut celu situaciu. Pre mna velkou pomocou bola kniha Rodicostvo je veda. A potom pouzivala som aj metodu holding time od p Walsh ked sa nemylim. Len je to velmi citliva terapia. Ked sa ju pouziva nespravne mozna aj ublizit. Princip spociva v tom ze ked vidim ze moja dcerka je flustrovana kladiem ju na postel a lezim pri nej tak ze ju az pridrziavam svoim telom. Z Malej potom idu vselijake emocie no mama musi ostat stale milujuca a pokojna. Tazko sa to vysvetluje no u nas to zabralo. Pomohlo aj mne a detickam.
ked sa nam stanie zachvat np v obchode, tiez ju zoberiem do narucia a drzim, prihovaram sa. Mne pohlady inych ze co tak mala revie uz nevadia. Princip ale je ze nesmiem byt nervozna, svoim telom ukludnujem napetia ake ma v tele dieta. O tom zaspocitate v knihe Rodicostvo je veda. Pochopite princip spravania sa dietata. P.S. Inac aj tak sa mi stane ze obcas dam po dupe, ale uz menej a menej. Skor uz je to sedenie na stolicke atd.
@mrchamama ahoj, mozno je problem aj v tom, ze vzsy si ustupovala, naucena mozno vyhoviet kazdemu a vyjst s kazdym zadobre. a zrazu je tu niekto, kto ta vie velmi rozhodit z rovnovahy, a zaroven je evidentne slabsi a v tvojom podvedomi sa zrazu aktivovo nieco, co sa kopnecne nuti vybuchnut, byt dominatna....ako citam, bojis sa tohto, a nevies to sama ovladnut, naozaj avstiv radsej psychologga, mozno ti pomoze najst odpoved preco reagujes na dieta tak. to, ze v kritickej situacii odides na chvilu od dietata nema byt preto aby sa ono samo ukludnilo, ale aby si sa ukludnila ty. bohuzial, ja som si niecim podobnym presla, tiez som sa pristihla, ze reagujem neprimerane na dieta, tiez ma dva roky, a potom som to lutovala a nechapala som ,preco som sa neovladla...po dlhsom premyslani, bolo too vzdy ked som bola v dlhotrvajucom strese, a myslim, ze sa pridalo k tomu aj to, ze v detstve som bola ponizovana a sikanovana v skole....nejako tie pocity teraz vyplavali na povrch, a musela som anjprv toto spracovat a riesit, az potom som sa dokazala inak spravat k svojmu vlastnemu dietatu...prajem ti vela sily a trpezlivost, a hlavne - nie si zla matka, svoje dieta milujes, tiez si len clovek....ale nenechaj si tuto situaciu prerast cez hlavu...
@mrchamama ahoj stala si sa mamičkou všetko sa učíš za pochodu....ak si viac nervóznejšia záleží to od psychiky a hlavne povahy.....sú mamičky ktoré si doslova dajú skákať po hlave od svojích detičiek a nikdy opakujem nikdy ani len nezvýšia na nich hlas nieto po zadku.....ja k nim tiež nepatrím a dovolím si povedať že som tiež ovplyvniteľná svojou násladou mám už väščie deti ale viem ako ma "vytáčal" môj starší syn....skúšala som rôzne metódy najviac sa mi osvedčila rátacia metódka.....do 20 narátať a už som ináč pozerala na svoje dieťa.......všetky sa tu učíme ......vieš ja si vždy poviem ako to zvládli moje babky po 6 detí rozostup bol 2 ročný......a ešte robota.....to nie že boli doma.......kozmetička, welnes, obchodné centrá.....ak máš ho na čas niekomu dať povarovať tak už máš výhodu.......treba si uvedomiť že dieťa je dar.....či je dobré alebo šinter.....tiež nemá svoje dni....a ako ho mi ovplyvníme ak nerozumie čo od neho vyžadujeme.....pozerám že máš malé dieťa.......obdobie vzdoru už prebieha....ak môžeš tak skús sa neako vyhroteným situáciám vyhnúť........toto psychológ veľmi neporieši.....pretože nikde sa nenájde správny recept na výchovu dieťaťa.....stále máš ty tú voľbu.....ako to bude.....prvý krok si už urobila priznanie že ťa to veľmi mrzí......druhý krok je ten že si o tom napísala.....a hádam sa ti troška uľavilo......sú to naše detičky......čoskoro pôjde do kolektívu ty si nájdeš aktivity a troška pookreješ.........skús ho viac mojkať....šalieť sa s ním......upratovanie a varenie počkajú.....stojí to za to............ináč moja spolužiačka máme 13r. synov minule spomínala ako trpela žalúdočnou nervozitou zo svojho syna .......a málo chýbalo aby brala tabletky na ukľudenie......tak sme sa nasmiali a vieš že na to obdobie spomíname s veľkou radosťou 🙂 🙂 🙂 🙂
@mrchamama odporúčam knihu od J.Prekopovej: Aj rodičia mi mali robiť chyby, je tam take stručne zhrnutie trestania a výčitiek rodičov nad chybami vo výchove... Je zaujímavé že táto autorka veľmi odmieta trest separáciou -t.j. zatvoriť do izby osamote kým sa dieťa neukľudní.... Myslím, že si fakt odvážna, keď si sa /síce anonymne/ priznala k niečomu podobnému na tomto fóre. Veľa ľudí trestá deti neprimerane a hrubo a pritom hrá formu tip top rodiča. Držím ti palce a neboj sa, veľa veľa lásky dokáže veľa napraviť. Hlavne si to zrovnaj v myšlienkach ty....Nájdi si možno niečo čo ťa v agresii zastaví..Predstav si ako si dieťa držala prvýkrát na rukách, ako si sa naň tešila. hladila si bruško, ako sa oňho bojíš, keď je chorý.... Poteš sa myšlienkou, že je zdravý a prechádza prirodzeným vývojom a objavovaním sveta - predstav si deti na onkológii a poodobne. Možno ťa tieto myšlienky jednoducho stopnú.... Neviem, možno ti radím niečo čo si už počula a nezabralo alebo niečo čo považuješ za hlúposť ale ver mi že je to s mojim najlepším úmyslom pomocť. drž sa!!!!
Ak sem tam capnes dieta po zadku nemyslim ze mu tým dajak extra ublzis teda neviem ako ho to ovplivni ale pravdepodobne nijako, no ak ho buchnes po hlave to nie je priliz dobre tým mu uz mozes aj ublizit hlavne ak sa v zachvate zurivosti neovladnes a buchnes silnejsie. Podla mna ak to nevies kontrolovat tak mas problem a urcite chod ku dakomu. Nasa krajina je co sa terapeutov týka strasne konzervatívna hlavne ze ku lekarom behame z kazdou hlupostou, no ak mame dusevný problem tak robime ze o com nehovorime neexistuje. Nemyslim si ze ti tu dakto pomoze jedine si kazdeho vystrasila ze chuda dieta co s ním stvaras, vies aku maju ludia fantaziu. Nechcem ta sudit, ako som uz raz napisala, dat jednu po zadku a najmä ak si to to dieta zasluzi mozno nie az take strasne ale fackat 2 rocne dieta podla mna nie je dobre asi mas problemi ja neviem so zurivostou ci co nie som psycholog a psychicky narusana asi tiez nebudes lebo tvoje okolie by si to vsimlo, par posedení s nejakým fajným terapetuom by ti urcite pomohlo ak nic ine aspon sa vyrozprávas.
ja tiez neuznavam reci, ako nedat dietatu po zadku atd. ja som tiez par krat dala malemu po zadku, alebo po ruke, ale nikdy by som mu nedokazala dat facku!!! to som nikdy nedala ani manzelovi a to aj vtedy, ked uz som mala riadne nervy ... a dat 2 rocnemu facku uz fakt vyzaduje podla mna pomoc, to normalne neni, ved v tom veku ani vela veciam nerozumie, neuvedomuje si pricinu a nasledok ... ak sa nevies ovladat, tak smer psycholog
@mrchamama ano, k psycholovi urcite. poradi. ALE kym tam pojdes (to je par dni, nie hned teraz) skus to ratanie do 10 - 20, kym ten najvacsi "hnev" prejde, kym predychas. Pisem v uvodzovkach, lebo hnev to nie je, skor podrazdenie a pod. A silne objatie, pusinkovanie. Nechod od neho prec, moze si ublizit, ked sa hadze na zem.
A chcem sa opytat na dovod zachvatov. Vznikaju len tak? Alebo z nudy? Alebo nieco nevie? Skus ho zamestnat, zmenit aktivitu...Citaj mu...Nemam skusensti, ale takto by som to riesila ja. Poznam sa, niekedy som vybusna. A tiez neviem ako by som reagovala. Facku mozno nie, ale po zadku asi ano. Zalezi od okolnosti.
Drzim palce 😉
A nie si mrcha mama! Mrchy mamy su horsie, ovela horsie...
@mrchamama take stavy poznam, moja ich ma od narodenia...je uplne normalne ze ti rupnu nervy, vies kolko razy by som najradsej svoju vyhodila von oknom, ked ma taketo stavy? Ja ju vtedy radsej necham muzovi a vzdialim sa od nej kym nepredycham... alebo odid z izby, aspon na 5 minut, daj si cokoladu /pozor ja som tak schytala +20kg, ale zabera na nervy :D/ viem o com pises, mozes byt supermama aka chces, ked ti niekto vresti pisklavy hlasom pozausi cely bozi den, pride okamih, ked rupnu nervy...ale bitka nepomoze, moja tiez dostala parkrat po riti, aj som s nou zatriasla, zacala plakat este viac, ja som mala vycitky, revali sme obe, zistila som ze tudy cesta nevede..teraz ked chyti svoj afekt skusam ju nasmerovat inym smerom- jeeej kacicka...a ja vidim zirafku... dat jej do ruky nieco co ju zabavi inym smerom
Mozno to nie je az take zle ako to vyzera. Kazdej mame raz rupnu nervy a vybuchne, samozrejme fackanie by v tom byt nemalo, ale ja osobne mam z teba ten pocit ze chces byt az tak dokonalou matkou ze kazde zakopnutie si beries az prilis k srdcu (tym nechcem povedat ze suhlasim s tym co robis). Psycholog ti urcite pomoze a zatial kym ho navstivis tak si skus opakovat ze nemusis byt dokonala, nikto dokonaly nie je a to ze nevies ako sa mas pri vybuchu svojho dietata zachovat este neznamena ze si zlyhala. A skus si svoju nedokonalost priznat aj pred ostatnymi. Nie tu na fore ale v realnom zivote. Neboj nikto ta za to neodsudi.
sa smejem na rečiach typu nikdy som neudrela po zadku a podobne :D poviem realistický prípad:
mamička od ,,vedla" takto vychovávala dieťa - ohrádka je väzenie, dieťa treba nechať nech robí čo chce lebo ked mu zakážeš tak ho obmedzuješ a pod. - dnes má decko 3 roky a zo škôlky ho slušne vyhodili lebo bila a robila zle ostatným deťom a mamička je ešte urazena že jej dcérku slušne vyradili 😉 druhé deti sa báli chodiť do škôlky lebo tam bude ona...
TYMTO NEPODPORUJEM BITIE DETI LEN KONSTATUJEM ZE NIE VZDY SA VYPLACA ,, NEOBMEDZOVAT" DIETA 😉
@mrchamama bili ta Tvoji rodicia? Vacsinou, ked su deti takto zneuzivane, tak to potom robia v dospelosti svojim detom. Je za tym nieco viac, preco mu to robis, ale to vies len Ty sama.
je to moja téma, asi podobne problemy......ja som si to prekonzultovala s psychiatrom a dala si u lekara predpisat liek na kontrolu emocnych vykyvov. Je aj to pravda, ze prave som prezivala velmi tazke obdobie, maminku som mala velmi choru, manzel stale robil a ja som naraz zostala uplne sama s malym , ktory bol akurat vo vzdorovom obdobi....nic ale nie je dovod ublizovat synovi, uvedomila som si to aj ja - podobne ako ty-, a po roku mozem povedat, ze som to zvladla. Moj syn je velmi sikovny a bystry, je ale nadalej velky sibal, takze nervy nadalej musim drzat na uzde. Ale daj si pozor aj preto, lebo ked sa ti maly nauci, ze problemy sa riesia fyzicky, bitkou, tak vychovas agresivneho bitkara, kedze mali kopiruju spravanie sa rodicov. Prajem ti vsetko dobre.
@mrchamama ahoj.tiez mi sem-tam vyleti ruka...ako kazdej mame,nie kazdy to prizna,ale to uz musi byt..nas maly mal tiez taketo zachvaty pred druhym rokom,tam sa mi osvedcilo nechat ho vyrevat.potom medzi 2-3rokom mal strasne rad auticka,a zakazdym ako dostal amok,ze reval jak tur som mu jedno zobrala a vystavila na skrinu.a vysvetlila som mu preco,lebo reval. a za kazdy taky vystup auticka pomaly mizli,az mu to nakoniec doslo..potom je dobre aj zavriet do izby,alebo sa milým hlaskom prihovarat a rozpravat(to mi dokonca dr. poradila):juj ale si ty krasny,ako vies pekne plackat,a este plackaj,plackaj...a nas povedal:nie nebudem! a ja: tak nerev. a boo ticho 😀 aj to umytie tvare studenou vodou sem-tam zabralo.a u nas sa neosvedcilo objatie,to ma akurat dobre dokopal 😀 kazde dieta je ine treba skusat,a hlavne pri hisaku vypnut,zachovat chladnu hlavu...drzim palce 😉
@mima4 bolo by dobré moja,keby v takýchto chvíľach bola pri tebe tvoja polovička.My nemáme nikoho,kto by nám pomohol a tiež som s dieťaťom viac menej sama, manžel mi pomáha tak veľmi ako vie a vládze,ale večer sa prichytím tiež že strácam nervy.A to isté aj v noci keď maličká vyvádza.Vždy si poviem,ja som dospelý človek,ja som tá,ktorá má zvládať každú situáciu.Ja dieťatko nebijem,ale dokážem niekedy zvýšiť hlas a mrzí ma aj to.Vtedy je pri mne môj dobrý manžel a vždy mi vysvetluje,že ona za to nemôže a že sa mám upokojiť,že sa nič nedeje.Vtedy preberie situáciu on ,ide k maličkej a ja si môžem robiť v pokoji veci,ktoré mám rozrobené.Mne to pomáha a začíam to do toho mozgu akosi vtĺkať že sa musím najskôr upokojiť a že prvoradé je pre mňa dieťa a nie ožehlené veci,alebo umytý riad ,tak vraví môj manžel a ja ho neskutočne milujem za takúto podporu.