• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Úspešná rodičovská výchova. Máte nejaké zásady?

30. decembra 2008 
tak neviem ako to naši dokazali s bratom sme hned po sebe narodeny :grinning: ale my sme po zadku este nedostali,fakt neviem asi zajdem za nimi na vychovnu lekciu :wink: :slight_smile: jak to mohli zvladnuť :grinning:
16. aug 2006 o 14:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
..ja si pamätám,že ako dieťa som len raz mala vyfasovať po zadku ..dokonca varexou.. :sweat_smile: ..nakoniec to skonšilo naháňačkou okolo stola a následným výbuxom smiexu maminy aj mňa..takže žiadna *bitka* sa nakoniec nekonala :grinning: :grinning: :grinning:
16. aug 2006 o 14:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aky mate nazor na telesné tresty? vysvetlovat drobcom vsetko 100x, ze to nemozu, alebo je jedna výchovná pozadku účinnejšia :unamused: Ja sa priznám, už som malému pár krát dala po zadku, lepšie si to potom zapamätal, že to nesmie robiť, ale mne to bolo potom strašne luto :cry: Tiež som len clovek, niekedy sa neovládnem :frowning2:
16. aug 2006 o 14:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
keď sa krpec začne jedovať, nebodaj sa hodí o zem, nechám ho tak a ak sa dá, odídem, alebo sa aspoň otočím chrbtom, jemu to dojde a príde sa líškať, vtedy je už všetko OK

bitka alebo telesné tresty nie sú moc výchovné a nepomôže to, decko si zvykne a potom to už nezaberá, dokonca môže robiť všetko pre to, aby zas dostalo na zadok alebo tak...

v jednom múdrom dokumente ( kde sledovali správanie a vývoj detí z rôznych sociálnych skupín, boli tam rôzne vekové skupiny rodičov, boli tam samostatné matky, samostatní otcovia, postihnutí rodičia, veľa súrodencov, jedináčikovia a pod., bol to super seriál, chodilo to na spektre, chcela by som to niekde zohnať, boli tam dobré postrehy) no tam hovorili, že zlé správanie si nevšímame a dobré odmeňujeme...
16. aug 2006 o 14:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no ja neviem,nam fofino-apino-ocino-taťko-pinočio-ujo haluška :grinning: :grinning: :grinning: raz nieco vysvetlil poriadne a bolo,ked sme niečo vyviedli on nam to tak kludnym hlasom vysvetloval,ze nam to čo sme vyviedli prišlo luto- l
16. aug 2006 o 14:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
hm,neviem,ked si nebudem všimať zle spravanie,nepride mu to ako že normalka?ako pridena to potom,že je to zle?ja fakt neviem ako sa nam podari vychovavať prcka,ale ked na to pride necham si poradiť od Bel,a Ex a Zuzky..ked tu ešte budu,a bude tu tato stranka :grinning: :grinning: ale asi zaleži od každeho dieťaťa,prostredia,toho čo vidi,ved to vsetko vnima-nasáva,no nenecham sa prekvapiť,ako to dopadne,budem hladať nejake cestičky a rady a tááák :wink:
16. aug 2006 o 15:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
..pri rozvoji osobnosti dieťaťa je potrebné prihliadať aj na genetiku,soc.prostredie v ktorom dieťa vyrastá a v neposlednom rade aj na výxovu :wink: ..a priznajme si,že genetika je nevyspytaľný faktor...to čo sme si *urobili* to máme :grinning:
..ja som minule bola v obxode svedkom *scény* jedného dieťaťa,ktoré xcelo nejaké cukríky..mamina mu ox nekúpila a tak plakalo,hádzalo sa o zem...za pokladňou ku nim prišla pani,ktorá mu tie cukríky kúpila :angry: ..mňa by roztrhlo od jedu :angry:
..aj odborníci odporúčajú ignorovať takéto *hysterické záxvaty*..jednoduxo zobrať dieťa pod pazuxu a odkráčať von..kým sa dieťa neukľudní :wink:
..pri malej som nikdy nepoužívala karhanie typu..:"..si zlá!"...ale skôr "..nepáči sa mi Tvoje správanie!"...ak dieťaťu budeme neustále *vtĺkať* do hlavy,že je zlé..ono sa ním aj stane...a nakoniec to bude brať ako určitý druh *zaškatuľkovania*..aj mama stále tvrdí,že som zlé..tak načo sa meniť???
16. aug 2006 o 15:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no to hej,my mame takeho znameho,rodičia ho cely zivot mali za zleho dlhy pribeh,skoncil u cvokara a ked mu da niekto nejaky kompliment este sa tak cuka,neveri a berie to v zlom,ale frajerka,ho dava postupne do laty,,uz je lepsie,ale tych problemov co mal,hm,a len kvoli blbej vychove,jeho sestra je tiez zamindrakovana,ta ma pred sebou este zial dlhy beh,,,ta ma aj taku povahu,ze si vsetko pripušťa,takže ked jej niekto povedal,ze ma asi vacsi zadok,tak skoncila s anorexiou atd,no des,,, :unamused:
16. aug 2006 o 15:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ex... možno si videla v tom obchode aj nás :slight_smile: ale asi nie, malého už tieto hádzania o zem začínajú prechádzať, ked to spravil prvý krát, ostala som v šoku aťahala ho von z obchodu... :pensive: Asi to chce vela odvahy a hlavne ostať chladná, ked decko reve ako keby som ho z kože drala, babky sa na mna dívajú ako na sadistku, co chudiatku-dietatku nedopraje cukrík :angry: v poradí už asi ôsmy za jeden deň. Tiež ma skoro porazilo ked mu pani za mnou kupila lizatko, nechape ze mu ho nekupim z principu a nie preto ze na to nemam? Naš anjelik sa totiž vie zatvariť tak, akože cukrík v živote nemal a tá hrozná mama mu ho nikdy nekupi. Lízatko sme vrátili...z princípu.Tiež sa malému snažíme vysvetliť, že sa nám jeho správanie nepáči, ale niekedy ho neprekričíme, tak ho ignorujeme...pokiaľ práve nestojí uprostred cesty a nechce na chodník :grinning: to som sa zas rozpísala :pensive:
16. aug 2006 o 16:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
..ukana..bodaj by tak reagovala každá mamina ako ty :wink:
16. aug 2006 o 17:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
telesné tresty? neuznáva, lebo je to kontraproduktívne a absolútne nič to nerieši. Raz v živote som synovi dala na zadok, lebo robil naschvál a išlo o život (spomímaná hojdačka). Efekt to malo asi taký, že sa mi začal príšerne rehotať do ksichtu a považoval to za hru.
Ak robí to čo nemá, riešim to vzatím za ruku a odvedením na iné miesto, je prirodzené že protestuje proti tomu. Snažím sa moje dôrazné a jasné NIE vždy zdôvodniť.
16. aug 2006 o 20:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
...belleza... tak ti želám aby Tomáškove obdobie vzdoru ( vo veku 2-3 roky) prešlo u vás s kludom a v harmónii. A aby si si potom na mna nespomínala, ked budes malému loptošovi cápať po zadočku... :wink:
17. aug 2006 o 08:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ukana ved kazdy nemusi cápať po zadočku,detičky su predsa rozne aj ten vzdor prebieha u kazdeho inak :wink: inak a tiez kazde dieta sa neplieska v obchode o zem a nerobi automaticky kazde dieta cirkus,akurat vcera to rozoberal aj drahy so sefom,ze sefino si nepamata ze by im holky niekedy robili nieco take,alebo inak trucovali,vcera preto,lebo to videli na pumpe,tak uz mali velke rodicovske debaty :grinning: :wink:
17. aug 2006 o 08:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ervotoc, ved ja viem, aj my ideme na malého kadejako, vzsvetlujeme, motivujeme atak, len cakám, ci je tu nejaká mamina s podobne starým capartom a rieši podobné problems. a tak.... :unamused:
17. aug 2006 o 08:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:wink: určite tu su :slight_smile: a uz ti pojde do školky? :wink:
17. aug 2006 o 08:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
už chodil maj, jun, najprv na pol dna, potom tam aj spinkal, len teraz su prazdniny a skolky su zavrete. Bol 3 dni aj v takej nahradnej skolke, ale nechcem mu robit stresy z ineho prostredia, tak to látame ako sa dá ( švagriná, ocko, starká....)V septembri štartujeme znova :wink:
17. aug 2006 o 08:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja sa na to obdobie celkom tesim,na jednej strane je mi luto že už tu neni to mimčo v perinočke,tak rychlo beži ten čas,ach,jo potom sa tešim z jeho novych kuskov čo stvara :slight_smile: na strane druhej ked vidim skolkarov si hovorim,ake to je...aky bude maly skolkar,to uz decka stracaju tie svoje buclate lička..už su to velky huncuti,vymyselnici,ktorych treba mať stale na očiach :slight_smile:
17. aug 2006 o 08:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
neboj dočkáš sa, ani nebudeš vedieť ako, strašne to letí.. Len teraz lutujem že som na materskej nemala doma internet, vela vecí sa tu dá vyriešiť, ušetrila by som si veľa starostí a asi by som sa necítila tak odlúčená od sveta :frowning2: vy to máte super, takýto pokec o všetkom.. :slight_smile:vlastne teraz už aj ja!!! :wink:
17. aug 2006 o 09:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
17. aug 2006 o 09:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
..ukana...na tie letné zátvory MŠ si pamätám veĺmi dobre...6t. zátvor :astonished: ..a ty rodič sa staraj ako vieš....no už vidím šéfa,ktorý vám dá 6t. dovolenku :unamused: ...prinajhoršom mohlo dieťa kolovať po *X* ďalšíx škôlkax..zmena prostredia,učiteliek,kolektívu..všade iný režim..no hrúza :confused:
17. aug 2006 o 09:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ukana, u neho to už teraz začína to obdobie vzdoru. A aj to je individuálne, záležitosť povahy.
No môže byť vzdorovitý, ale keď zistí, že mu je to prd platné, tak ho to moc dlho baviť nebude.
17. aug 2006 o 11:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
. o tom ako vychovavat dieta tu moralizovat nemozem, nakolko sa sama este niekedy pozabudnem , ze uz som mala 18nast :slight_smile: :wink: :grinning: :stuck_out_tongue_closed_eyes: ,..
.. a este som nikoho uspesne nevychovala.. pracujem na mojom manzelovi :grinning: :wink: :grinning: :grinning: .. vysledok sa nedostavuje.. :unamused: :stuck_out_tongue_closed_eyes:

ale odkukavam od inych a mam taku fajnu knihu od dr.Miriam Stoppardovej, vydavatelstvo Ikar *otestujte svoje dieta, alebo ako objavit a rozvijat schopnosti dietata*.. aj ked ten nazov znie tutorsky, je to mila, prakticka a velmi pekna a v praxi lahko realizovatelna prirucka ako vytvorit dietatu vhodne stimulujuce prostredie pre jeho spravny vyvin po vs. strankach.. fyzickej,emoc, socialnej, intelekt. ..tabulky dla veku od 0 mes. do cca nastupu do skoly..
mame spustu knih, ale tuto si oblubil aj moj manzel a to moze byt aj pre vas inspirujuce
:wink: :grinning:
19. aug 2006 o 00:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Chi to zvládnout tak jako moje rodiče! Aby taky jednou mohli říct tuhle větu!
21. sep 2006 o 10:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Baby, ja sa snazim vychovavat deti, aby boli tolerantne, empaticke a nesebecke. Ked pozriem spatne na to ako vychovali mna, som spokojna. Veci, ktore sa mi nepacia, som zmenila. Zatial sa nam v tejto oblasti vcelku dari :sunglasses: Hlavne u nas sa hovori o vsetko na rovinu- dostanem otazk, priamo odpoviem.
Mam za sebou sex. vychovu. Zacali sa pytat ako sa dostalo babo dnu do bruska aj von. Teraz to vedia, sice si to nevedia predstavit, ale info maju. Rozpravala som im o porodoch (hned sa ma spytali, ci to boli atd). Pre mna je dolezite, aby dostavali prvotne a pravdive info od nas. Potom nam budu verit, nebudu mat problem dojst za nami s hocicim
Jezisko ku nam tiez chodil, ale iba kym deti chodia do skolky. ajke sme to vysvetlili, aby pochopila symboliku a preco sa to robi. Nebola sklamana a ani sa necitila oklamana. Teraz cakam, kedy sa ma opyta Risko. Ak sa naspyta, tak po vianociach mu to poviem. Chcem aby do skoly isel uz pouceny.
Za velmi dolezite povazujem bavit sa aj o netolerancii, rasizme, drogach.
U nas su to velmi putave debaty a ja vzdy zasnem aki su uz mudri. Samozrejme vsetko je prisposobene ich veku.
Davam im velku slobodu, mozu sa rozhodovat, diskutujeme o mojich pokynoch(aby nadobudli pocit, ze je to ok), ale zase nesu si aj nasldeky svojho spravania.
Telesne tresty neuplatnujem (i ked sa mi stane, ze mi rupnu nervy a dam po zadku, no nic to neriesi)
Krpci su nauceni od malicka chodit so mnou po obchodoch, uradoch atd. Takze tam su na 90%poslusny a pekne idu pri mne. Casto ich netitulujem v obchode menami (lebo sa vzdy zakokcem) ale len jeden, dva tri a urcim kde sa maju chytit :grinning: Vyzera to dost smiesne
Boze, trosku som sa rozpisala, snad to nevadi :wink:
22. sep 2006 o 11:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
"Čo je vlastne výchova?To,čo robíme celý deň,od rána do večera,pretože najlepšia výchova je príklad."Pozorujme svoje deti vo všetkom,čo robia,často v ich myšlienkach,slovách,skutkoch i činoch nájdeme seba.Hovoríme svojim deťom,aby nerobili to,či ono a my spravíme opak...To,čo vložíme do svojich detí,je tá najlepšia investícia,ale nerobme to s vidinou,že nám to raz vrátia.Kľudne to môže dopadnúť inak.
16. okt 2006 o 08:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
..po roku male oprasenie kazdodennym /pravdivnym/ pribehom :wink:

Z ulice bolo počuť krik a plač. Otvorila som balkónové dvere, aby som zistila čo sa deje. Plakalo malé dieťa, ktoré som v diaľke ani nevidela, ale podľa jeho silného hlasu bolo možné určiť, odkiaľ nárek prichádza. O chvíľu som zbadala, ako po chodníku pred našim panelákom kráča mladá mamička, na pleci má vyložené asi troj-štvorročné chlapča, ktoré sa vzpiera, vzdorovito trepe vo vzduchu nohami a krikom sa domáha naplnenia svojich detských práv.

Mamička, navonok ešte stále kľudná, ho pevne držala, aby nespadol, ale bolo vidieť, že jej trpezlivosť pomaly dochádza. Chlapec bol ťažký, potrebovala si oddýchnuť. Sadla si spolu s nim na lavičku, ale drobec, vytrvalý vo svojom odhodlaní tento verejný súboj vyhrať, pokračoval v plači. Vlastne už ani neplakal, ale v pravidelných intervaloch zlostne kričal a buchnátoval matku do chrbta. V návale zlosti si strhol z hlavy čiapku a hodil ju do mokrého snehu. Vtedy krčah maminej trpezlivosti pretiekol a... Veď viete, aj vy ste boli malí a aj ten váš zadok si všeličo pamätá. Stará dobrá výchovná klasika však v tomto prípade úplne zlyhala. Chlapec, zovretý v matkinom objatí, neprestajne plakal ďalej a jeho krik sa rozliehal sídliskom ešte dlho po tom, čo som ich obidvoch stratila z dohľadu.

Nemohla som ostať ľahostajná. Vnímala som ten zlostný plač ako protest presadzujúcej sa osobnosti, ktorá sa dôrazne dožaduje toho, čo mu dospelí odopierajú – robiť si podľa vlastného uváženia to, čo sa jej zachce. Ale chápala som aj matku, ktorá mala svoju pravdu a svoje dôvody, prečo teraz nemohla vlastnému dieťaťu vyhovieť. Nedokázala som povedať „ Bože, to je ale neposlušné dieťa ! “ alebo „ Ach, aká bezcitná matka ! “. Každý z nich mal v tej vyhrotenej chvíli svoju pravdu, pravdu najpravdivejšiu, jedinú a absolútnu...

Veľmi by som si priala, aby chlapča, unavené krikom, po ceste domov zaspalo a po zobudení by sa vôbec na nič nepamätalo. Ani na vlastný plač ani na výprask, ktorý mu uštedrila mama. Ale nabudúce, by vedelo, že takáto forma protestu sa nevypláca. A mama ? Tá by medzitým mohla porozmýšľať, prečo k hádke vôbec došlo. Čo stojí v pozadí záchvatu detského vzdoru ? Akú má jej dieťa povahu a ako ho vychováva ? Dáva mu dosť priestoru na prejavenie vlastnej individuality alebo je ona sama príliš autoritatívna ? Ak áno, tak prečo ? Ako ju vychovávali jej rodičia ? Ako teraz prežíva materstvo ? Je šťastná v partnerskom vzťahu ? Čo jej samej najviac chýba ? ... Tieto otázky by ju donútili popremýšľať o tom, či je ona sama šťastná. Či si ako matka verí a či vie odmietnuť detskú naliehavú prosbu, bez toho, aby protest chápala ako útok proti vlastnej osobe.

Neviem o žiadnej škole, kde by nás naučili, ako správne vychovávať naše deti. Ak by aj existovala, určite by sa v nej vyučovali také predmety, ako rodičovská láska, trpezlivosť, intuícia a schopnosť vcítiť sa do detskej duše. A tak nám nezostáva nič iné len zmobilizovať vlastný zdravý rozum, počúvať hlas svojo srdca a veriť, že aj napriek omylom, ktorým sa určite nevyhneme, sa nám predsa podarí vychovať spokojné a šťastné deti.
5. nov 2007 o 12:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
hmmm..taky jsem si kladla takové otázky když jsem viděla takle vyvádějící dítě...a říkala jsem si proč něco maminka neudělá...proč mu jí jednu nepleskne..proč prostě nějak nezásáhne, ale řekla jsem si že už to dělat nebudu.....znám maminkou která má něco podobnýho na denním pořádku a nemůže s tím vůůůůbec nic udělat a to prosto že má obě dvě děti autistické...takže výlevy vzteku jsou na denním pořádku jak doma tak na ulici..a maminka se trápí, nejen tím že naní maminky koukají jak má "nevychované" dítě..ale tím že s tím prostě nejde nic udělat...takže nachápavé pohledy na matky vztekajících dětí už nevrhám..teřba s tím postě nemůžou nic dělat... :frowning2:
5. nov 2007 o 13:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
...abrakadabra...ozivujem po roku....par skvelymi postrehmi tykajucimi sa URV :wink:

Päť zásad správneho usmernenia dieťaťa:

1. Získaj a udržuj si rešpekt.
Rešpekt je obojsmernou cestou. Ak matka znižuje dieťa pred priateľmi a otecko má uštipačné poznámky, nemali by spätne od dieťaťa očakávať prejavy úcty. Rodičia, ktorým sa podarí získať si úctu dieťaťa už v rannom veku, zvyčajne si ju udržia i v období puberty.

2. Stanov hranice.
Tam, kde sa stretávajú dva životy, je potrebné vymedziť hranice pre udržanie priateľských vzťahov. Dieťa potrebuje vedieť, čo mu dovolíš a čo je zakázané. Zníž počet obmedzení a zákazov na únosnú mieru, aby ich dieťa mohlo chápať ako rozumné. Akonáhle dieťa dospeje, uprav alebo zruš obmedzenia, ktoré už neplnia svoj účel.

3. Vysvetli dieťaťu, prečo sa má riadiť danými zásadami.
Dlhodobým cieľom rodičov je, aby naučili dieťa ovládať svoje chovanie, robiť uvážené rozhodnutia, zvažovať dôsledky skôr než volí, samostatne riešiť osobné problémy a dopredu plánovať. Akonáhle dieťa pochopí, že jeho jednanie prináša dôsledky, dokáže sa lepšie rozhodovať i bez rodičov. Rodičia by mali naučiť dieťa, aby uvažovalo o dôsledkoch vlastného konania.

4. Prikáž raz a jasne – potom konaj.
Keď dieťa príde k stolu so špinavými rukami, nemusíš opakovať starú pesničku: „Koľkokrát ti mám hovoriť, aby si si najprv umyl ruky!“ Vezmi jednoducho zo stola jeho tanier a príbor a nedaj mu žiadne jedlo, pokiaľ nepríde s čistými rukami. Druhýkrát už mama nebude musieť vysvetľovať, prečo na stole niektoré taniere chýbajú. Dosahovať vyžadované obyčajnými vyhrážkami, to je úbohé jednanie. Narušuje rodičovsko-detské vzťahy. Čin navodí poslušnosť oveľa rýchlejšie než slová – s menšou námahou rodičov a s menej slzami zo strany detí.

5. Vyváž disciplínu láskou.
Extrémy sú zriedkakedy dobré, zvlášť v oblasti výchovy detí. Prehnane autoritatívny, alebo povoľný, tvrdý či nedôsledný, to všetko sú krajnosti, ktorým sa treba vyhnúť. Dieťa sa rýchlo naučí reagovať na požiadavky každého z rodičov a podľa nich sa potom chová.
30. dec 2008 o 18:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok