Ustráchané dieťa
Ahojte, potrebujem poradiť som už úplne zúfalá. Moje 5 ročné dieťa je s nervami v koncoch a mam pocit ze ja som už na tom podobne. Strašne sa všetkého boji, cele dni preplace stačí ze vonku niekto skrikne alebo u susedou niečo buchne. Keď počuje hlasy na chodbe nepôjde ani na WC-KO. K psychologické chodíme no myslím si ze to vôbec nepomáha. Boji sa susedov, boji sa psou mam pocit ze všetkého. Som s nej už psychicky vyčerpaná a k tomu máme ešte mladšieho súrodenca na ktorého nenormálne žiarli. Neviem co mam robiť, bývame v paneláku a normálne sa už hambim od susedov lebo cely deň je u nás len plač. Ako jej mam pomôcť prekonať to je veľmi citlivá no zároveň aj vybusna. Neviem si s nou rady celé dni jej vysvetľujem že sa nemá čoho báť ale mám pocit že všetko je to zbytočné a stále sa to zhoršuje.
Je to síce čudné, ale ja som bola rovnako bojazlive dieťa. :D Dnes sa mi to zdá čudné, ale pravdou je, že som sa bála dáždnika, nafukovacich hračiek, cudzích ľudí, hlasných zvukov a mnoho "obyčajných veci". Ale myslím si, ze to bolo mozno spôsobené ako povahou - som empatická, citlivá, mám jemnu psychiku (ktorá je do dnes pomerne citlivá)tka možno aj nejakou traumou v detstve. Napríklad ja si pamätám živo, ako má ako dvojročnú priputavali v nemocnici k posteli. Bol to tka traumatický zážitok, ze si to skutočne pamätám a do dnes mám traumu z lekárov. A možno aj preto sa mi potom vyvinuli niektoré ostatné strachy.
Avšak neksor sa to postupne strácalo. Naši sa smiali, že ja nikdy ani neodídem z domu a nakoniec bývam zo súrodencov najďalej na druhej strane republiky. :D Chcelo to asi dlhšie dozretie a veľa veľa lásky a uistenia
od rodičov. U rodičov som cítila vždy podporu a ochranu a to mi potom pomohlo, že som strachy postupne prekonávala. 🙂 Možno to chce len viac času a podpory a dcéra sa z toho čakám dostane. 🙂
to, že sa jej spočiatku v škôlke páčilo a potom keď zistila, že to bude každodenná povinnosť, menej, je bežné. Ale chcela som vedieť, či je aj tam bojazlivá, či tam stále plače, veď tam veľa krát niekto skríkne, možno niečo buchne, čo ti hovoria učiteľky? Ako sa správa napr. u babky? Bola taká aj kým sa jej narodil súrodenec? Mám pocit, že s vami iba cvičí, lebo jej na ten plač stále skáčete. Že je dieťa ustráchané, to sa stáva, ale tá výbušnosť mi k tomu nesedí. Skús na pár dní prestať vysvetľovať, jej plač ignorovať, čo ti navrhla psychologička, ako postupovať?
My sme mali to isté ... Rovnaký vek,tiež dievčatko ,už je to lepšie,ale akonáhle som s ňou bola doma sama nedajbože večer,tak som ju mala zavesenú na nohe ako koalu celý cas. U nás bol problém odmalička, je veľmi citlivá na zvuky ,ako netopier 🙈🙉,celkovo veľmi vnímava ,chodili sme k psychologicke,lebo mala také isté črty,čo sa mi nepozdávali a tam zase nemohla byť,lebo počula z vedľajšej miestnosti tikat hodiny 😵 ale skôr sa to uzavrelo s tým,že jednoducho je extra vnímava,introvertna, ak nerozozná známy zvuk,proste hneď zastresuje ...ja som to prestala riešiť,tvárim sa ,že ok, ak napríklad zvládne ísť na wc sama,tak ju vychvalim do nebies a nejako pomaly to samo prechádza ,začína si veriť,sem-tam má ešte také pokusy o paniku ako som písala,že keď sme samé doma,ale paradoxne v situáciách kedy si myslím,že by sa mohla báť začína byť suverénna...každopádne určite to súviselo u nás aj s tým,že nebol v danú chvíľu prítomný aj muž hlavne keď bol v robote, berie ho ako ochrancu a ma v ňom istotu 🙂 verím,že aj u vás sa to zlepší 🙏
@motolica presne to iste mi povedala aj psychologička, že je veľmi citlivá na zvuky. Lenže ona keď sa bojí alebo sa niečo zlakne začne strašne kričať na plné pľúca a plakať tak ze nevie prestať, niekedy sa až bojím aby sa jej niečo nestalo nemôžem ju utíšiť začne sa triasť a nevládze s dychom. Strašne mi je za ňou keď ju tak vidím a neviem jej nijako pomôcť.
Len zo zaujímavosti: psychológ ani jednej z vás nepovedal, že ide o poruchu/autizmus? Lebo aj môj syn je čoraz viac pokakaný z chrobákov, zapálenej sviečky atď., ale keby to bolo až takéto zlé, ako niektoré opisujete, tak mám dojem, že ide o autizmus.
Na zlepšenie akutneho stavu môžete skúsiť Bachove esenciálne kvapky krizove, a veľa pochopenia, lásky, rozhovorov.
Viem ze si povedala ze nie je lahke sa stahovat a verim ze to lahke nie je. Ale nie si uz nahodou v takej situacii ze by bolo lepsie sa prestahovat a mat klud? Asi sa obavas, ze by tie problemy neprestali aj keby ste sa odstahovali. Co ak by ste sa odstahovali na skusku... prenajat si niekde byt na 1-2 mesiace a ak sa to naozaj zmeni, odstahovat sa naostro.
Viem je to velmi radikalne riesenie, ale zarazilo ma ako sama dcera navrhuje aby ste sa prestahovali a mimo bytu nie je taka ustrachana... myslim ze 5 rocne dieta by len tak nenapadlo sa prestahovat... myslim ze pre male deti je stahovanie skor zla skusenost a kedze to ona sama chce, asi to musi byt pre nu v tomto byte dost desive.
kks mam 30 rokov a keby mi zomrie sused v byte a pocujem krik a plac, tak by som sa chcela odstahovat...fakt...nebyvala by som tam viac...nedivim sa tvojej dcere. Skus byt trochu viac empaticka k nej, naozaj to na nu zjavne zle zaposobilo a nevie sa s tym vyrovnat. A na tvojom mieste by som naozaj hladala ine byvanie. Nie je to take tazke ako si nahovaras.
o tej traume si ale nepísala v úvodnom príspevku. To dieťa určite poznačí, treba jej to citlivo vysvetliť, že ľudia aj zomierajú a blízkym je za nimi smutno a viac sa k tomu nevracať. Daj jej najavo, že chápeš jej strach, že tu budeš vždy pre ňu, ale zase si jej reakcie až tak veľmi nevšímaj, lebo sa ona bude v tom stále točiť. Iba poznamenaj - to nič nemusíš sa báť a pokračuj v tom, či si robila.
@katulastraka určite by som sa nesťahovala, ak v novom bydlisku tiež niekto zomrie a bude tam krik a plač alebo príde sused na mol a bude robiť vo vchode rodeo, zase sa budú sťahovať? Dieťaťu treba pomôcť sa z prehnaného strachu dostať, zvládať na primeranej úrovni svoje emócie, sťahovaním sa určite nie.
Tiez sme zazivali to ist so synom,moze to byt aj obdobie.ja som sa musela hlboko zamysliet na sebou lebo sme zili v zhone,musela som spomalit,venovat sa vela len synovi samostatne bez surodenca,viacej ho pocuvat co hovori, co chce,po com tuzi. Teraz ma 7zlepsilo sa to velmi.chce to len trpezlivost a hlavne to riesit aby to nepreslo do uzkosti... boli sme u psychologicky raz a stacilo mi proste blba skusenost.
Hlavne ty bud kludna a vyrovnana,hovor pomaly pokojne,trpezlivo vysvetluj.
@katulastraka nie som si istá tým sťahovaním, čo ak taka situácia nastane aj inde to sa budeme sťahovať s miesta na miesto a to by pre ňu tiež nebolo dobre.
aha, škoda, že si nenapísala všetko v prvom príspevku, takto to stále mení situáciu.
Bol to pre ňu stres a teraz každé buchnutie, krik jej to pripomína.Su take deti uzkostlivejsie, ale netreba z toho robiť vedu a celý deň riešiť a rozprávať o tom....Nepises aký má dôvod celé dni plakať...určite tam zohráva roku aj menší súrodenec je neistá...ja si pamätám ako 10 r v paneláku kde sme bývali bola bitka, rozbité skla, policajti krik a pamätám si ten pocit strachu, búšenie srdca a pán, ktorého hľadali zliezol dole po hromozvode okolo mojej izby kde som mala otvorené okno odvtedy som ho nerada mala dokoran.Mala si to ešte nevie vyhodnotiť len ju podporuj, vysvetli, že keď je s tebou je v bezpečí a pod....má obrovský strach
Nuž ... Tvoja dcéra potrebuje hlavne uistenie, podporu a cíti pokoj z tvojej strany. Nie si náhodou aj ty v strese, alebo nemáte nejaký nepokoj doma? Autizmus to podľa mňa určite nie je, práve naopak, vyzerá to tak, že ona je príliš vnimavá -jednoducho je to jej osobnosť a povahové črtá, no chce to vyzriet. Ja to mám rovnako. Od malička som bola vnimavá na ľudské emócie a veľmi rýchlo som z ľudí vedela "vycítiť" emóciu a všetko tým pádom na mňa viac pôsobilo. Možno podobne to ma tvoja dcéra a ak doma cíti nepokoj a nestabilitu, tka to na ňu veľmi vplýva. Možno sa v skutočnosti neschce sťahovať preč z konkrétneho miesta, len sa snaží vyriešiť svoj pocit, že tma kde je, sa necíti pohodlne a bezpečne a preto jej napadlo, že zmenou prostredia "domova" to bude lepsie. Lenže také bezpečie a pocit domova jej musíte vytvoriť vy. Skús ju uistiť, z roku ľúbiš rovnako ako súrodenca, že obaja sú rovnako dôležití pre teba. Takisto ju skús viac povzbudzovať a povzbudiť ju, že napríklad pobyt na wc môže skúsiť absolvovať sama, že to určite zvladne, ale ak by jej, tak si tma pre ňu. A ak sa jej to podarí prekonať, pochval ju. A takto postupne jej skús pomáhať. Chce to trpezlivosť, ale aj tvoje vlastné presvedčenie, z eto zvládne. Z teba tiež musí cíti pokoj.
@marianna_peskova autizmus ako taký v tej neviem ako to povedať laicky klasickej forme určite nie,to je iná "káva", ja som mala podozrenie na aspergera (sama mám psychologické vzdelanie) a chcela som nestranný pohľad iného psychológa a vylúčili to a akonáhle som to prestala riešiť a trošku vyrástla,pominuli z veľkej miery všetky tieto stavy...každopádne je to dieťa veľmi vnímavé a inteligentne, ktoré úplne v pohode dokáže "prešťať" aj odborníka a hrať jeho hru 🙈🙉

neupozorňuje týmto na seba, keďže je tam aj žiarlivosť na mladšieho? Ak psychológ nepomáha, zmenila by som ho. Chodí do škôlky? Ako sa správa tam?