Už ste udreli svoje dieta?

@nadazdi Problém ľudí, ktorí ospravedlňujú bitie detí je často ten, že pre nich existuje len možnosť "áno, dieťa sa môže udrieť" a možnosť "dieťa nemá žiadne hranice". Asi je to výsledok toho, že aj oni v detstve dostávali po zadku a inak sa to nenaučili. Ibaže existuje celá škála rôznych techník na to, aby mal rodič u dieťaťa autoritu. A aj také, keď autorita vychádza z presvedčenia, že rodič je múdry a láskavý a preto si ho dieťa váži. A to je teda zásadne iná autorita, ako že počúvam rodiča, lebo mi dá facku.

Vieš čo je zaujímavé? Žila som vo viacerých krajinách. Aj v jednej, kde sú všetci extrémne slušní, nik autorite neodporuje, deti sa normálne bijú a počúvajú na slovo. Výsledok je ten, že neexistuje, aby odporovali autorite. Ak šéf povie, že budeš makať 12 hodín denne, tak to spravíš. Šéfovi neodporuješ nikdy - ani keď máš pravdu, ani keď ide o život.

Žila som aj v inej krajine, kde nebitie detí sa stalo štandardom už dávnejšie a dnešní dospelí nielenže svoje deti nebijú, ale ani oni sami na sebe nevedia, čo je to dostať na zadok. A vieš čo? Ich spoločnosť je omnoho menej arogantná a slušnejšia ako na Slovensku. Takže bez bitia to ide. Len treba, aby sami rodičia boli v každodennom živote dobrým príkladom a aby deti poznali, aké sú hranice.

Mám 3r a skúsila som ho "udrieť" raz, keď mal okolo 2r a začal sa snažiť capať ma. Samozrejme to nebolo nič platné, keďže ani omylom by som ho nedokázala capnút tak, aby ho to bolelo 😅 Potom som mu pri pokusoch capať chytila ruky, povedala, že ma to bolí, ak nechcel prestať, vstala som a išla preč a bolo po probléme 😃 Ja ťa obdivujem, neviem si ani predstaviť mať 4r nerozprávajúce dieťa, musí to byť pre neho aj pre teba frustrujúce, ale základ je, že si uvedomuješ, že nie je v poriadku dieťa biť. A keď si ho capla tak, že ho to ani nebolelo, nie je čo riešiť, max to bude opakovať a potom mu to budeš musieť vysvetľovať.
Inak nechápem tieto predstavy, že buď rodičia dieťa bijú a to dieťa je poslušné, alebo ho nebijú a dieťa je jak z džungle bez všetkých hraníc. Nič medzi tým. Takto to nefunguje 😅 Ja dieťa nebijem a veľmi dobre vie, kde sú hranice. Občas na verejnosti vidím deti, ktorým rovno predo mnou rodičia dajú na zadok a decko aj tak neposlúcha, pričom moje nebité sa pekne hrá a poslúcha. Tak neviem, kde nastala chyba 😂 A neviem, aké ponaučenie si dieťa z bitky môže zobrať okrem toho, že problémy sa riešia násilím.

@katkati áno pretože dovtedy bola odpoveď na otázku či by to jej bolo príjemné :" áno, no a čo , nevadí " potom už nie pretože vedela čo to obnáša a viac to nespravila ale rada si vypočujem tvoje riešenie .

@annm81@nykkushka po prvé moje dieťa má hračky , plastové , drevené aj látkové a to že má súrodenca nebude predsa dôvod aby sa s nimi nehralo, po druhé nebudem svoje deti separovať v rozdielnych miestnostiach , je predsa logické že keď sme rodina sme v jednej miestnosti spolu a po tretie aj ja mám potreby a keď musím ísť na wc dám dieťa do postieľky a druhé mám priviazať o radiátor nech sa k nemu nepriblíži? Alebo ju zobrať na wc so mnou nech mi robí spoločnosť? Naučila sa že keď neposlúcha dostane po hlave ale že takáto činnosť boli a bohužiaľ že jej to môže niekto vrátiť a to nechce. Tak isto keď capla zviera capla som ju, keď ma pokvakala pokvakala som ju späť . Dieťa nevie bez ukážky pochopiť čo hovoríš to je ako keby chceš aby poznali žltú farbu a nikdy mu ju neukázala. Samozrejme všetko čo som robila bolo s mierou nikdy som jej nerozbila hlavu nikdy nemala jedinú modrinu. Ale ako som už písala rada si vypočujem nie kritiku ale riešenie ;)

@sima1415 Veď porozmýšľaj ty, co by pomohlo okrem bitky. Ty by, si mala poznať svoje dieťa, čo by bola alternatíva. Lebo toto je najjednoduchsie, za sekundu jej vrátiť to čo urobila a bude sa báť, tak si nabudúce nájde niekoho iného, koho buchne, veď súrodenca nemôžem, psa nemôžem, ale možno niekoho iného môžem, keď aj mňa mamka buchne.

@katkati povedz mi čo zaberá na tvoje dieťa skúsim to aj ja ;)

@sima1415 Ale kdeže, môže mať hračky akéhokoľvek materiálu, ale keď jednou hračkou udrie, už ju nemá. Až udrie druhou, nemá možnosť sa hrať ani s ňou. A až udrie treťou, už sa nemôže s hračkami hrať vôbec.

Pochopiteľne, že ste rodina, ale keď sa nevie pekne hrať, nech je sama. Ja sa tu hrám s poslušnými deťmi a tie, čo chcú byť zlé, môžu byť v inom kúte samé. Odoprieť dieťaťu pozornosť je všeobecne jedna z najúčinnejších vecí.

Na rôzne deti zaberajú rôzne tresty. Treba skúšať, treba byť trocha kreatívny a v zásade sa držať len pravidla, že trest musí malé dieťa pocítiť okamžite (teda nie trest štýlu zajtra nedostaneš dezert, ale štýlu od teraz až do zajtrajšieho rána nedostaneš túto hračku).

Ono niekedy proste uz rupnu nervy, zvlast ak to dieta vnima len ako srandu a robi este aj napriek. Potom je jasne, ze to len graduje a graduje

@annm81 ver mi že som skúšala všetko , zobrala som hračky ona zobrala vankúš , dala som do kúta tak chytila také hysaky že ju iba studená voda upokojila , skúsila som trest že nedostane mňamku , bola dva týždne bez sladkého ale nič , skúsili sme trest že bude zatvorená v izbe sama to pomohlo len kým bola sama potom zase robila zle . Tak isto sme skúsili klacanie na knihách , ísť spať skôr bez čítania knihy, zákaz ísť sa kúpať do bazéna atď... Nič nezaberalo . Jednoducho veľmi zle znášala že je tu ešte iné dieťa , teraz viem že ich môžem nechať samých a nic sa nestane , keď malý grcka pekne mu utrieť ústa , keď sa pokaka hneď na mňa kričí že ho treba prebaliť 🙂 na

@annm81 ja ti všetko toto beriem, vôbec to neodsudzujem, nehádam sa s tebou, naopak súhlasím s tebou v mnohých veciach čo píšeš, veľký palec hore pre teba, si dobrá mama a verím, že tvoje deti naučíš ucte a rešpektu aj takýmto spôsobom, ALE ja svoje deti neberiem za rovnocenných partnerov, lebo nie sú, sú to deti, takže sa ja ako dospela nemôžem porovnávať s nimi akože sme jeden subjekt 🙂 ja som staršej už dala párkrát po riti, uplne som s tým v pohode, lebo mna tie deti obrazne fackaju odkedy sa narodili.. fackaju ma svojou nespavosťou, kolikami.. fackali moje brucho celé tehotenstva, fackali moje cicky kojenim.. fackaju ma svojimi chorobami, kvôli ktorým nespím celé dni a noci, kedy ich kontrolujem, hojdam, dycham, žijem za ne.. tie deti ma miluju, lebo vedia, že keď sa hocičo stane, tak som tu.. s vreckovkou keď zatečie sopel, s objatím keď spadnú, nonstop a takto to bude dokonca života bez ohľadu na nejaký výprask.. keby teraz dostanem horúčky, tie deti mi nenavaria, neoperu, nezavezu ma k doktorovi, nedajú mi lieky, čo by moji partneri ako manžel alebo kamoši spravili.. a vieš kto ešte? Moji rodičia 😁 hocikedy.. aj o polnoci.. a ja s mojimi rodičmi nie som žiadna kamoska, fungujú mi stále ako vzor, stále sa od nich učím.. nezanadavam pred nimi a to mám skoro 30, lebo som dostala neraz po hube za take správanie.. aj keď teraz mi nič nehrozí, nedajú mi po papuli, nedajú mi zaracha, ale aj tak to proste neurobím, lebo tak ma učili a je jedno ako.. moji rodičia mi nikdy nechceli zle, vždy ma milovali a navždy aj budú, ja mám aj napriek bitkám úplne zdravý vzorec čo sa vzťahov týka, mám rešpekt a úctu pred ľudmi, vždy som mala aj napriek tomu, že nie sme s našimi najlepsi kamaráti

@sima1415 ja som mala veľmi podobnú situáciu, nie dieťa a dieťa, ale dieťa a pes. Malý ho začal capať, ale fakt silno. Nedalo sa ich veľmi oddeliť, lebo obaja musia byť pri mne. On ho ale necapal, lebo mu chcel ublížiť, skôr mal také "veľké pocity" voči nemu a capal ho "od lásky". V tejto situácii to tiež vo mne absolútne vrie, lebo neznášam agresiu voči zvieratám. Chytila som mu ruku a dôrazne mu povedala, že ho capať nemôže. Ak nemopohlo, už som fakt zvýšila hlas a zobrala na ruky buď psa, alebo dieťa. Keď na dieťa kričím, tak je v strese a aj tak nevníma, čo hovorím, takže som to predýchala a v kľude mu vysvetlila, že to psa bolí, že on je náš kamarát a nemôžeme ho tak silno udierať, že ani on by nechcel, aby sme ho tak silno capli a ak to bude robiť, pes ho môže uhryznúť, lebo sa bude chcieť brániť. Čo potom naňho ten pes raz aj zavrčal naozaj, tak mu už bolo úplne jasné, že fakt to robiť nemá. Do pár dní s tým prestal a teraz psa pekne hladká.
Inak keď máš malé dieťa, staršie môže žiarliť. Možno ho búcha stále preto, lebo vie, že potom jej budeš venovať pozornosť, aj keď negatívnu. Ale to je len teória.

Jasne a nie raz..a tiez mam 4 rocneho a ma narusenu kom.schopnost...ale uz po rukach dostal aj 1.5 rocny

@sima1415 Ešte aj studená voda? ja by som svoje dieťa nikdy takto netýrala.

@katkati stále hovoríš čo by si neurobila ale ani raz si nepovedala čo by si urobila ;)

@canis_lupus tak ten môj by ťažko na ňu zavrčal jedine čo by jej urobil by bolo že by jej nagrckal do tváre :D u nás to bolo nie z lásky , bola to číra závisť , lebo rok som s ňou bola doma zatvorená keďže som bola na rizikovom a zrazu mal niekto iný moju pozornosť našťastie to prešlo , ona je jednoducho taká že potrebuje veci skúsiť a cítiť nie len počuť 🙂

@sima1415 Odpovedala som ti, že každá matka by mala vedieť, aká alternatíva platí pre jej dieťa.

@katkati ja som o tomto spôsobe trestu, alebo ako to nazvať už viackrát čítala či už tu alebo na FB a fakt si neviem predstaviť ako sa musí cítiť dieťa, celkovo človek, ktorého v zápale emócií osprchuju studenou vodou.
Predstava, že mna naštve manžel alebo je hádka v práci a niekto príde a obleje ma vedrom studenej vody so slovami "ukludni sa"... No neviem asi by som sa asi viac nasrala, dostala infarkt a cítila ponížene/trapne🙁🤦🏼‍♀️ smutné, že toto niekto ešte fakt používa...

@katkati a ja som ťa požiadala aby si mi povedala čo platí na tvoje dieťa , ja som nezjedla všetku múdrosť sveta a rada sa naučím niečo nové

@nykkushka nie sprcha ale opláchnuť tvár vodou ako keď sa ráno umývaš , sprcha je príliš brutálna

@sima1415 ale aj tak, vieš si predstaviť, že to niekto spraví tebe? Ideálne niekto nadriadený alebo niekto komu dôveruješ, na koho sa spoliehas ti za prejav tvojich emócií opláchne tvár vodou? 🤦🏼‍♀️🤷‍♀️Prepáč, pre mňa je to už moc

@nykkushka Je to hnusné. Videla som dokument o tom ako starých ľudí "neposlusnych" v nejakom domove trestali tak, že na nich liali studenú vodu. Je to pár rokov dozadu a tento obraz mám často pred očami.

@katkati tooto už spoločnosť berie ako týranie, ubližovanie. Ale keď to niekto spraví dieťaťu, tak je to výchovná metóda, tolerovana a doporučovana 🤦🏼‍♀️🤷‍♀️ šialené

@nykkushka a ako by si ukončila amok u dieťaťa ktoré pod prívalom emócií nepočúva ? Buchneš radšej do silno do stola až sa zľakne ? Je rozdiel komunikovať s emočne dospelým jedincom a rozdiel s dieťaťom ktoré ešte nevie ovládať svoje emócie , dieťa veľakrát nevie samé od seba ukončiť amok a objatia častokrát nepomáhajú .

@sima1415 vieš ako to riešim ja? My máme skoro 2r šuhaja, vie byť neskutočne zlatý ale aj na zabitie a presne vtedy mu poviem, že nech sa ukludni buď niekde sám (väčšinou na gauči) alebo príde za mnou a obijmem ho, keď spravím krik alebo nedajbože mi vyletí ruka, je to bez efektu a vidím že sa ma bojí a to vo mne vyvoláva úzkosť, takže sa snažím riešiť veci s chladnou hlavou. Ale tiež sa to iba učím, som len človek a niekedy zlyhám- krik, capnutie po zadku. Ale nikdy, nikdy by som to neriešila, že mu to vrátim - keď ma nedajbože buchne hračkou, nevrátim mu to späť, nech vie aké to je a už vôbec nie sprcha, voda studená...