Vadia mi cudzie deti

Je to isty sposob obranneho mechanizmu. Vidis ako sa vsade naokolo naplna tvoja tuzba, len Tebe nie je dopriate. Ja ked som nemohla otehotniet a nejaka kamoska mi oznamila, ze je tehotna, nedokazala som sa v prvom momente tesit. Nie, ze by som im to nepriala, ale ako prvy ma prevalcoval pocit "a preco sa otehoniet nedari mne!?!"
Mam sesternicu, ktora sa s partnerom roky snazila o dieta, absolvovala niekolko neuspesnych ivf a nikdy sa nestala mamou. Na niekolko rokov, v obdobi ked vsetky sesternice okolo rodili ako jablone a mali male deti, sa od rodiny odseparovala. Chodila len na akcie, kde bola starsia generacia. U nas v rodine to chapali a akceptovali, ze spolocnost deti je pre nu ako jatrenie rany, ale poznam dost ludi co to pochopit nevie.
Nebud na seba prisna a nenut sa do niecoho, co ti ublizuje, len aby si naplnila ocakavania okolia. Mozno by nebolo zle, keby si muz vzal svojich rodicov bokom a hodil s nimi uprimny pokec, ako tym, ze sa Vam nedari, nedokazete sa uplne tesit z inych deti.

@deti95060810 asi to bude naozaj tým len sa mi zdá, že to beriem čoraz horšie keďže už 2 rok sa nedarí
Jedine asi naozaj len čas a to svoje 🙂 ďakujem

@titla teraz si takmer vystihla moju situáciu a to ako sa cítim
Je to naozaj ťažké hlavne vnútorné niesť ten pocit je to pre mňa už takmer ako nesplnitelne aj keď viem že niekto sa snaží aj dlhšie preto nechápem že to beriem až takto a pomaly asi spadám aj do takej časti že posledné mesiace sa aj ja separujem ako tvoja sestra ako sa dá od všetkých návštev nerobí mi to dobre hlavne keď mi dávajú do rúk najmenších
Svokrovci vedia že chceme malé a aj napriek tomu hlavne svokra mi veľmi vtlača najmenšieho a všetci na mňa pozerajú ako sa k nemu chovám cítim sa nemožne

Nebuď na seba prísna, nie je povinnosť tešiť sa z cudzích detí 😘 Napíšem to možno trochu vecnejsie čím sa nechcem nikoho dotknúť len ti poskytnúť rovnováhu k tomu čo prežívaš. Ak majú vedci pravdu ľudia sú na zemi asi 100 tisíc rokov. Koľko detí sa za tie roky narodilo. Napriek tomu majú niektorí ľudia pocit, že tým že splodili dieťa dokázali niečo výnimočné a každý má psiu povinnosť z ich potomka padnúť na zadok.
Je prirodzené že keď po niečom veľmi túžiš a nemáš to a zdá sa ti že všetci ostatní okolo áno, dostaví sa smútok, frustrácia a možno i trochu závisť.
Nič si z nich nerob a ak treba v záujme svojej duševnej pohody načas obmedz kontakt.
Z okolia poznám ženy ktorým sa bábätko 'podarilo' keď sa prestali snažiť a venovali sa svojim záujmom a sami sebe. Možno psychicka naozaj vplýva na oveľa viac vecí ako si myslíme 😊

Mne vadia cudzie deti aj teraz a to mám tri vlastne a dve priateľove. 😃

Mám dieťa,ale cudzie mi vadia. Ak idem niekde bez dieťaťa, tak sa zásadne vyhýbam miestam,kde by mali byť deti,resp. aj v reštaurácii si sadám čo najďalej od nich. K cudzím deťom nemám vzťah a pokiaľ je to možné vyhýbam sa im.

@katka700 ďakujem za aj takýto pohľad na vec určite mi to trošku pomohlo vidieť to aj z takejto stránky 🙂
Máš pravdu 🙂
Asi musím dať aj ja bokom určite myšlienky a vypnúť trochu možno to práve vtedy príde, keď sa od toho trochu "odviažem" a nebudem na to tlačiť

Och moja, práve v tejto chvíli mi extrémne vadí aj vlastné dieťa. Už pol hodinu trucuje v kúpeľni a mám mu okamžite doniesť vodu, či som nepočula. Už mám naliate víno a počúvam ten vreskot z obývačky. Dnes má chlapec fakt že smolu, mám pms, nech si v tej kúpeľni kvasí aj do rána. A ja mám ešte takmer celú fľašu pred sebou... A áno, cudzie deti nemusím, ale tvárim sa milo, lebo tak sa to má. Držím palce nech sa ti podarí čoskoro otehotnieť a táto téma začne byť pre teba nepodstatná

vies co? ja som nikdy nemala vztah k cudzim detom, len k sestrinej dcere. mam uz svoje vlastne dve deti a stale nemam tak extremne silny blizky vztah k inym detom

Moj muz to tak mal. Dlhsie sa mu nedarilo vo vztahoch, kamarati sa uz zenili, mali deti a on nic. Ked sme sa spoznali, vyjadroval sa hanlivo o zenach na materskej, nechcel nic pocuvat o akychkolvek detoch. Tak sme tuto temu uplne obchadzali. Ja som na detoch nejako vyslovene netrvala, takze sme sa dali dokopy aj tak a proste som si myslela, ze bud mat nebudeme, alebo ho mozno niekedy nahovorim. Ake bolo moje prekvapenie, ked velmi rychlo zacal tie deti so mnou chciet. Jednoducho bol zatrpknuty, tuzil po detoch v skutocnosti ovela viac ako ja, no myslel si, ze mu to nebude sudene a tak na to zanevrel. Teraz je z neho svely, velmi angazovany otec. Drzim palce, aby to vyslo aj vam. My sme cakali dlho, otehotnela som sice hned, ale prve tehotenstvo nevyslo, potom som mala velke zdravotne problemy a nejake 2 roky sme ani neskusali. Potom to uz vyslo.

Treba ratat potom aj s alternativou, ked sa zadari vlastne a bude pre teba stredobod vesmiru, ze nevesta od svokrovcov sa o ten tvoj poklad nebude dostatocne zaujimat.
Inak ja som tiez ten typ, ze ma cudzie deti velmi nezaujimaju, ja som si detsky vek odzila so svojimi detmi a stacilo mi. Mozno raz ked budu vnucata, pride iny postoj, uvidime

Správne som to pochopila že to plynie z toho že sa snažíš otehotnieť ale neúspešne? Alebo si to myslela tak vo všeobecnosti? Lebo ak to je tým prvým tak to je prirodzene, máš v sebe silnú túhu mat dieťa ale zatiaľ sa nedarí a keď vidíš iné ženy ze tlačia kocik alebo ti niekto povie z okolia o narodení dietata tak prirodzene to tu ženu depta, no ale mala by si nastaviť myšlienky na iné veci, vtedy sa to zvykne podariť. Lebo takto budeš žiť ty zbytocne v nervoch, strese a v negativizme a tým si aj privolávaš rozne veci. TY sa nastav v hlave tak, ze keď uvidis malé dieta, tak si pomysli ze aj ty take budeš mat a tešíš sa na to. Prečo sa nastavovať negatívne keď to môžeš zobrať z iného konca? Ale chápem ťa. Moja sesternica sa s týmto dlho trápila a poviem ti len takú vec, začala s mužom cestovať, prestala riešiť stále len dieta, tehotenské testy, vyplakávať kto další z okolia má dieta alebo je nejaká kamarátka tehotná, nastavila sa úplne na inú vlnu, úplne iná zena z nej, no a zadarilo sa…a ona sa trápila naozaj ze dosť rokov, aj rodila po 35ke, lebo sa im nedarilo

ja napriklad nechapem zeny co ochkaju nad druhymy detmi. Nikdy ani pred tym ako som mala vlastne deti, ani teraz co mam vlastne deti ma nejak extra nezaujimaju cudzie babatka, ako kuknem sa a to je asi vsetko ... Ani nad sestrinimi som neochkala a uz su vacsie chvalabohu, uz to netreba 😉

Ahoj, aj tvoje pocity aj to ze ti "vadia" cudzie deti je normálne nedarí sa Vám a tvoje povedomie to spracováva a buduje si niečo aby to bolelo menej. Mne zase extrémne vadili také tie "rozpístane" deti, čokoľvek a kdekoľvek hovorili tak fistulkou, a mne to trhalo a stále trhá uši. Nepomôžem si. 😀

Ked som bola bezdetna a nahodne som si vypocula rozhovor matiek o tom, kolko toho ich deti vypili, ze moj vypil 200 ml a ten moj vydrulal celu flasu, tiez ma z toho slak triafal. Som si vtedy hovorila, ze ked ja raz budem matkou a budem viest taketo reci, dam si facku🤕

Aj mne vadia cudzie deti, a vlastne som chcela. Teda skor mi vadia deti ludi, ktorych nemam rada 😀😀 a potom uplne cudzie, hlavne, ked maju divnych rodicov.

A keď sa dva roky nedarí .už ste navštívili nejaké reprodukčné centrum?aký máte vek?

Nemas povinnost mat rada deti. Dnes sa uz da prezit kvalitny a plnohodnotny zivot aj bez deti. Ja som mala a mam rada iba svoje dieta a k cudzim detom tiez nemam vztah. Dokonca ani k tym v rodine ani k partnerovym. Vsetci to vedia a akceptuju. Nikdy som sa nepretvarovala a vzdy som hrala cistu hru takze kazdy vie do coho so mnou ide. Uprimnost a autentickost je najdolezitejsia. Odmietat deti je v poriadku rovnako je v poriadku mat ich rad.

Ja som to mala takto s bratom....narodil sa keď som bola už dospelá ..všetci sa tešili to som chápala ale ja som mala iné záujmy....síce mi to nikdy nepovedali ale keď som mala potom svoje deti, tak som bola podľa toho posudzovaná ....že sa nedokážem postarať... Mne je to smiešne... Za to že som sa nerozplyvala nad nevlastným bratom má niekto posudzuje .... Treba si važit samu seba. Takéto veci ma nikdy nerozhadzali. Netreba sa nechať manipulovať a hlavne myslieť pozitívne. Teš sa z veci ktoré v živote máš, manžela, psa, záľub, priateľov....nekaz si štastie z toho čo nemaš ...tužit je správne. Ale tuž po niečom tak aby si nebola neštastna že to nemaš.

@autorka ja som začala mať vzťah k cudzím deťom až keď moje druhé dieťa odrastlo z bábätka.. už ďalšie nechceme a teší ma vyslovene prítomnosť všetkých mini deti,rada sa im prihováram akoby som si nahradzala to,že ja už také mini bábo nikdy nebudem mat... Ja viem,ty deti ešte nemáš tak je to iné.. možno sa im skús viac otvoriť a uvoľní ta to,keď sa dokážeš vyžiť aspoň v druhých deťoch.. ak nie,vyhybaj sa im radšej,nech máš pokoj aj od blbych komentárov..

My sme sa snazili o dieta 15 rokov. Bolo to extremne narocne na psychiku. V urcitej faze som nemohla deti ani vystat. Napr. na dovolenke som si vyberala hotel bez deti. Nechodila na detske akcie ... Pritom som deti vzdy milovala a ich pritomnost mi nikdy predtym neprekazala. Ciastocne sa to zmenilo po narodeni synovca a uplne to odznelo az ked som sa zmierila s tym, ze biologicke deti mat nebudeme a zacali sme proces adopcie. Za tie pocity sa necit vinna. Je to obranny mechanizmus. Akysi distanc od niecoho, co ta zranuje.

Je to sposob tvojej obrany ubolenek duse.. verím ti to,nie je nic zle na tom sa vyrozprávat z toho

Nam sa nedarilo otehotniet 10 rokov a citila som to ako obrovsku nespravodlivost. A ked sa nad tym zamyslis, nie je to len moj pocit. Je to fakt.
Ja robim pre to maximum, napomaham tomu cez IVF a je mi to odprete a niekto kto to vobec nechce, (lebo este aj ochranu pouziva) to dostane. Kde je tam spravodlivost. Je to vsetko sprosta nahoda a ja som tahala znovu a znovu kratku slamku.
Ak vedia svokrovci o vasom trapeni, tak by som ich poziadala o pochopenie. Ak to nechcete vesat na nos inym ludom, tak na tie reci kasli a len sa stran spolocnosti kde su deti. Zmeni sa to ked sa vam podari.
2 roky marneho snazenia je velmi dlho. Neuvazujete nad IVF?

Je to faza,ktorou musis prejst. A je uplne prirodzene,ze ked sa vam nedari,tak nebudes nadsene ochkat nad cudzimi detmi. Je super,ze si uvedomujes svoje pocity a skus s tym popracovat,ze budes akceptovat to,ze inym bolo dopriate.

My sme sa snažili 11 rokov a potom, keď sme to už vzdali, tak sa nám narodil syn a teraz ma 4 mesiace. Tak som si uvedomila, aká som bola hlúpa že som celé tie roky sa len trápila, že sa nám nedarí, neužívali si poriadne a k tým cudzím deťom som tiež nemala bohvieaky vzťah, skôr som sa im stranila. Teraz ked som mama, tak som vyčerpaná, nemám na seba čas, na manzela uz voooobec nie a na to aby som niekam šla ani nehovorim. Takže ja som tak skonštatovala, že treba si užívať a netrapit sa lebo keď to príde, tak uz všetko pôjde bokom. Aspoň u mňa.

Je to ťažké, ale skús otočiť. Skús naopak sa tešiť z ostatných detí. Áno v duchu si povieš,,ach aj ja chcem" ale použiť slovo
,, nenávisť" nie je dobré pre tvoje vnútro.
Dopraj a bude ti dopriate.

Milá autorka, ja nesúhlasím že je to závisť. Ja osobne chcem svoje a čakáme, ale tiež ako to nazvať "nepotrebujem ku šťastiu" počúvať nekonečný krik iných. zverila som sa s tým kamarátne ktorá má sama dve deti a potvrdila mi že no a ja mám tiež rada svoje a keď mám chvílku kludu nechce sa mi ísť medzi iné deti ale medzi dospelých. my s priatalom napr vyhládavame aj teraz cez dovolenku len hotely pre dospelých. deti mi nechýbajú na ranajkách, večerách a chvílach ked chcem byť raz za rok s partnerom na večeri a rozpráva sa napríklad. Skrátka nie každý si predstavuje od veku po 25 tráviť svoj čas výhradne medzi mamičkami a detskými kaviarnami a škôlkami a detmi v rodine 😉 Máš moje plné pochopenie a hlavu hore.