Zvládanie 2-ročného dieťaťa

@viki128 obdivujem ta za tvoju snahu, a takisto rozumiem, ze mas tie najlepsie umysly ale napriek tomu si len clovek, a viem si predstavit, ze su chvile ked mas vsetkeho plne zuby, ja by som ti
poradila byt prirodzena, nebud umelo privetiva, nesnaz sa nasilu drzat svoje emocie na uzde ked dieta vyvadza a ty uz proste nemas silu riesit jeho vzdor, dieta musi vidiet aj ine emocie, nie len kludik, pohodu, tak ako ma emocie aj syn mas ich aj ty, to neznamena ze budes na neho vrieskat, bit ho, ja ked som uz mala tych scen pri dcere dost aj som bez slova odisla, aj som povedala, ze ked bude kricat idem prec, aj som zahovarala, aj slubovala, podplacala rozpravkou ci dobrotou, a samozrejme aj som skrikla, co ma zarazilo najviac spozornela ked som sa sama rozplakala, ze uz proste nevladzem….vychova je systematicka robota, zlozena z kazdodennych drobnosti, uvidis ze tvoja snaha sa prejavi neskor, treba len vydrzat a preklenut tazsie obdobia, tvoj muz ako reaguje v takych chvilach? mate jednotnu vychovu alebo si ide kazdy svoje?

@nickpick úplne súhlasím,ja aj vybuchnem aj nervacim aj plačem aj sa smejem aj objimem..všetko s mierou,nasilu usiemavnie a áno miláčik,nie miláčik,dobre miláčik,nono miláčik,aké som videla u niektorých mamičiek,mi osobne pride strašne neprirodzene.hlavne ak sa maminka usmieva a na ocko akože hnevá na dietatko a to jej ide vlasy vysklbat a má ju na saláme..je ok dostať von aj emócie..nie dusiť ich a za každú cenu byt Milučký a chrumkavý..možno aj dieta cíti,že to nie je ok. Určite sa drž svojej metódy,ideš na to určite dobre ale deti a aj dospeli sú len ľudia a nie stroje,držím palce,ja ti fandím len možno buď viac prirodzená..úprimne mna by j.blo byt stále kludna,lebo by má emócie prevalcovali.môj názor,dúfam že neradim zle,nie som psychologička.

@viki128 pretoze je to dieta a kazde dieta bude skusat dookola tvoje hranice a trpezlivost 😀
A podotkla by som, ze kazdy rodic (vacsina) sa snazi vychovat svoje dieta najlepsie ako vie. Aj on si mysli, ze pre svoje dieta robi maximum tak, ako ty. Dolezita vec je, aby si sama ty z tolkej pozornosti a snazeniu neskoncila totalne vyflusnuta a vynervovana s ponorkou na svoje vlastne dieta. Nic sa nema prehanat. Nikto nie je dokonaly a aj rodic moze niekedy zlyhat. Kazdopadne je dobre, ze sa snazis a chces byt lepsia mama.

@viki128 Nechaj ho obas vynervacit sa v izbe. Aj to je normalna a prirodzena reakcia. Nie je dobre vzdy a za kazdych okolnosti potlacat frustraciu a hnev.

Uprimne je naozaj obdivuhodne ak ludia dokazu pekne zvladat a spracovat svoje emocie, ale 2 a pol rocny cloviecik sa pokojne moze hadzat o zem a chapu to vsetci, je to obdobie, musi si tym iba prejst a ty mu mozes byt oporou, ale kolko deti tolko roznych foriem tohto obdobia…nesnaz sa tolko, bud svoja, prirodzena, neber materstvo ako projekt, v ktorom musis uspiet, tvoje dieta je snad jediny clovek na planete, ktory ta bude milovat so vsetkymi chybami aj ked sa ty hodis o zem od jedu a nervov a dokonca z neho nemusi nic podobne vyrast🙂decka su od perinky sice emocne a fyzicky nezrele, ale socialne tak dokonale, ze presne citi, kedy si jeho mama a kedy ides podla knih🤭uvolni uzivaj si a neboj sa niekedy aj vypustit paru, nech dvihne rucku mamina, co nikdy nezvysila hlas😉

Veru tak, tiež som sa rozčuľovala, veľakrát zbytočne, potom mi to aj ľúto bolo, dcéru som aj vyobjímala, ospravedlnila som sa a vždy som ju ubezpečila, že aj keď mám nervy, tak na ňu sa nehnevám, to len ja neovládnem svoje emócie, lebo niekedy je to ťažké..teraz je už dospelá a povedala mi, že ona sa nikdy necítila nahnevaná...tvoje dieťa bude mať chyby, tak isto ako všetky ostatné deti na svete, dôležité je, že ho ľúbiš.

Ja som svojim detom dal par krat na zadok ked boli mensie a nic nepomohlo a kludne ma ukamenujte, capnutie na zadok v spravnom momente moze mat lepsi efekt ako nekonecne vysvetlovanie...Na ZS uz sa dalo s detmi vsetko predebatit a vysvetlit si co je spravne a co nie. Dnes uz mam deti v puberte a som na ne hrdy...chvalili ich za spravanie v jasliach, aj na ZS dostali vyznamenanie za spravanie...a to co pocuvam od mladsieho ako sa spravaju jeho rovesnici v triede...tak mam niekedy pocit ze je v polepsovni. Asi tiez vychova za ziadnu cenu nedat na zadok? mozno nie, neviem....uvidime, snad to tym mojim ostane

@viki128 Tak vyvoj deti nie je linearny, je to normalne, ze raz hore raz dole. Urcite kazda mama ma tuto skusenost v nejakej oblasti - napr. pri odplienkovani sa casto stava, ze po par bezproblemovych mesiacoch su zrazu zase nehody, mamy nejedakov vedia, ze ked sa im deti uz aj celkom rozjedia, tak niekedy sa zase prepadnu k 5 vybranym jedlam, so spankom ani nehovorim, to sa casto stane, ze uz krasne spi a zrazu zase zaspava hodinu dve...Alebo dieta uz dlhsie v skolke neplace a zrazu zase zacne...A s tym zvladanim emocii to bude podobne. Niekedy moze byt ze je dieta unavene, napr. ze boli nejake aktivnejsie dni, alebo par horsich noci a trochu ho to rozhodi. Alebo robi nejaky vyvojovy skok, u mojho niekedy vidim, ze po takychto akoby prepadoch zrazu zase lepsie rozprava, alebo z nicoho nic vie nakreslit nieco co predtym nevedel a ani medzitym nekreslil...a podobne. Nenechaj sa odradit, dobra vychova sa v dlhodobom horizonte urcite prejavi. Ja mam s tym tiez niekedy problem, ze ostanem demotivovana, ja som od prirody taky clovek zamerany na ciel - pustim sa do niecoho, postupne sa blizim k vysledku a dokoncim to, dovtedy akoby nemam pokoj. S dietatom to ale takto nefunguje, to nikdy nie je dokoncene, co ma niekedy demotivuje 🙂 Takze sa snazim inspirovat mojim manzelom, ktory je v tomto uplny opak, on funguje stylom "aj cesta je ciel."

@viki128 chceš od neho príliš veľa, zvolni trosku. Je to živá bytosť, jedinečný človiečik so svojou vlastnou povahou. Je fajn čítať knihy o výchove s ktorými súhlasíš, ale su to len rady, len nápovedy, žiadne zázračné zaklínadla ze spravím "toto" a dieta bude "takéto".

Niesom za bitie, ale vysvetli mi prečo ho nemôžeš proste nechať revat? Niekedy naozaj platí kde niesu diváci nieje ani divadlo. Jasne treba najskôr skúsiť ci nezaberie niečo iné, pomenovávat jeho emócie, odviesť pozornosť, niekedy pomôže objatie ale niekedy fakt len nechať ho tak.

Ja som nikdy nepochopila tuto metódu,fakt🤷‍♀️akoze nie je normálne že nahnevaný človek sa “vyjeduje”? Nehovorim plieskaj vecami,ale ja keď som nahnevaná kricim,somrem… ja budem rada keď dá to dieta emócie von a nie ich bude v sebe dusiť. Dnes mi napríklad syn rozprával najedovany že bol v skolke sklamaný lebo chvel ešte nacvičovať ale dve deti už vymýšľali tak nemohli pokracovat. Podľa mna je to normalnejsie akoby mi to hovoril s usmevom. Že to čo citi by malo v nejakej miere zodpovedať aj tej mimike a nie že ja v koncoch lebo má skúša a budem sa na neho usmievať. Dobre,tento starší má 5 rokov a mladší 1,5 ale aj ten už začína chapat,kedy má nahnevá a samozrejme sa tesi keď potesi mna. Prečo by sa mali deti chovať bezemocne??? Vysvetlite mi prosím niekto. Ano,emócie zvládať ale adekvátne a nie preboha s vecným usmevom na perách

@viki128 tak čítaj ďalej... čítaj. Alebo, začni používať zdravý rozum. Neriad sa prosím ta knihami, ktoré napísali nejakí,,odbirnici". To co platilo na ich deti, nemusí platiť na tvoje dieta. To večne dohovaranie majú také 2r deti hlboko v zadku. A bude to mať čím ďalej, tým viac až sa ti to totálne vymkne z podkontroly. Takže moja rada, prestaň mu donekonecna dohovarat a začni sa k nemu správať ako jeho matka. Nekazem ti vrieskat a bit ho, ale jednoducho odtial-potial. Obzvlášť, keď je taky trucovity.
Skus napísať konkrétne príklady, prečo sa nervaci a ako reagujes ty?

@viki128 je super že nás je stále viac a viac s iným štýlom výchovy 🤗 je to jeho prirodzený postoj keď narazil na hranice a skúša aké sú silné. Možno "problém" nie je v ňom ale v tvojich očakávaniach . Sama na sebe vidím že jednotlivé fázy v mesiaci sa viem lepšie napojiť na dieťa a všetko funguje a zrazu bum a ide to z kopca. Skúsiť možno sa zamerať aj na seba a dať seba na prvé miesto a možno keď budeš sama v pohode sa dieťa pridá a nie naopak sa strhnes ty jeho hnevom a hlavne nemať očakávania 😉

@marianarem keď až teraz čítam komentáre tak máš pravdu že aj u nás keď bol veľký skok vo vývoji tak sa to odrazilo na spánku a aj plač bol pre všetko hoci dovtedy sa dalo dohovoriť na všetkom. Ako prišlo tak aj odišlo 🤗