6 mesačná dcérka ma ignoruje
Svokra prišla na týždeň ku nám, v Tom momente som prestala pre ňu akoby existovať, ani namna nepozrie keď na ňu volám, už mi je do plaču z toho lebo je to otrasný pocit...usmievam sa už tak že ma bolia kútiky, už neviem ako sa sklabit a skerit a mojkat ale stále nula bodov..v noci keď ma s muzom nevidia tak plačem lebo som to ešte nezažila a nechápem to.. je toto normálne aj u vás?
Skús sa cez to preniesť. Babka odíde a zase budeš ty stred vesmíru. Uzivaj si voľný čas, ktorý si príchodom babky získala a venuj sa sebe.
Možno z teba cíti, že si nesvoja a cíti z Teba nepokoj. Vôbec by som to nedramatizovala, mama si Ty a jedine Ty
som cely den s dietatom, vecer pride muz z roboty a vita ho akoby ho rok nevidel a preplazi cely byt rychlostou svetla, aby siel za tatom a od tej chvile ma ignoruje 🙂 ved to je uplne normalne, nova osoba, venuje sa jej na 100%, netreba z toho robit dramu
Daj tomu dieťatku trocha dýchať🙂veď babka je nová tvár, nové hry ty si oddychni miesto plakania.Cely život budeš pre ňu najdolezitejsia🙂
Ďakujem, takže vidím že je to asi normalne.. neostáva mi nič len to prežiť a tešiť sa keď budeme samé, dúfam že sa to vráti do pôvodného stavu 🙂 lebo naozaj je to hrozný pocit, akoby som bola vzduch, snažím sa, prebalujem ju krmim ju stále ja, babka sa len hra a nosí ale pri nej sa teší a vysmiata je ako mesiacik na hnoji. Muž to isté, tiež večer príde a bum.. začínala som si myslieť že to už takto bude stále a to dieťa má nemá rado alebo čo
Také malé deti ešte nevedia, že maminka je samostatná osoba, oni celý svet vnímajú tak globálne a napr v 3 mes sa usmievajú na každého, okolo 6 mesiaca začínajú chápať, že tie osoby sú rôzne a usmievajú sa už len na známe tváre. Ale je veľmi pravdepodobné, že babka je známa a predsa novinka, ale dieťa teba a seba vníma ako jednu a tú istú bytosť, si tam stále s nim, uspokojíš každú potrebu, on sa cíti pri tebe v bezpeci a si preňho veľmi dôležitá, neboj sa, ibaže keďže si preňho ta istá osoba ako on sám, tak si menej zaujímavá, ako babka.
Je to uplne normalne. Moj priatel ked pride po mesiaci domov, prestavam existovat, nikto ma nepotrebuje, nikto si ma nevsima. S nim idu spat, s nim jedia, on ich moze prebalit okupat, ist vonku. Akonahle zabuchne dvere, uz mamičkujú. Zase som nenahraditelna 😆😆
