Ako budovať úctu k rodičom?
Ako sa buduje u deti ucta k rodicom? Co si vsimam v okoli ziadne dieta nema uctu k rodicom. Maju mozno slepu poslusnost,ale ziadna ucta a ten slovnik,co si dovolia stekat po rodicoch a hlavne sa zahanat po nich. Nepisem len o malych,ale aj o dospelych.
@ayanamirei kazde dieta lubi svojho rodica
Hm ako anonym si predstavuješ ty pod pojmom úcta k rodicom
Úcta sa nijako nebuduje, tú si každý musí zaslúžiť.
Hmmm... asi sa pohybujes v inych kruhoch ako ja.
Moje decka nemaju "slepu poslusnost", nepapuluju, vedia, ako sa mozu spravat.
vsetko je to o vychove, ked to maju rodicia takzvano ,, u riti ,, tak to potom aj tak vyzera
ist detom prikladom od malicka, byt slusny k detom a k ostatnym, vsimat si potreby dietata a adekvatne sa k nim postavit, byt laskavy k detom, ale byt aj razny vo svojich nazoroch a rozhodnutiach, vediet povedat "nie", ked treba
Da sa budovat autorita a poslusnost.
Ucta podla mna prichadza az vekom a s dozretim
Kým je dieťa rozmaznávané, ku tomu nemá úctu.
Treba žiť úctyhodný život a ľudia si ťa budú vážiť, aj deti.
Keď tu čítam príbehy mamičiek, ktoré nezvládajú svoje dieťa, že nestíhajú navariť, nestíhajú upratať, nestíhajú nič... O čom to je? Venujeme až príliš veľa pozornosti svojim deťom, u ktorých sa prejavuje nesamostatnosť a rozmaznanosť. Tým sú podporované v tom, že strácajú tzv. úctu. Tá sa ale potom ťažko buduje. Nedá sa s tým seknúť že A DOSŤ!
Mnohý rodičia lipnú na názore druhých a najmä tých, ktorí do toho nemajú čo kecať. Pýtame si názory napr. tu od cudzích žien, ktoré zavše dokážu poriadne občas naložiť kritiky, popri tom, vôbec nevedia, ako daná domácnosť alebo žena funguje. Komunikujeme, no komunikácia zlyháva. Komunikovať treba doma s manželom/partnerom. Nastaviť si pravidlá, lebo výchova dieťaťa je každého rodiča len jeho vecou a jeho nastavením. Nie je učebnicový návod na správnu výchovu. Dá sa však zabrániť rôznym škodám. Faktom je, že dieťa je zrkadlom svojich rodičov.
Ako si získaš úctu ty od druhých ľudí? Je to ale úcta s veľkým U? Vždy sú hranice odtiaľ-potiaľ. Úcta sa buduje tak, že výchova je partnerský vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Nie je to o prikazovaní, zakazovaní, ustupovaní a oddobrovaní. Tak ako zdravý vzťah medzi mužom a ženou. Aká som povaha? Submisívna? Ustúpim a podmaním sa? Alebo som agresívna? Všetko musí byť ako chcem ja? Dieťa to vidí, vníma, odkukáva... Lebo nech je doba akákoľvek, nikdy sa nezmení to, že dieťa robí to, čo vidí od druhých. Skúša či mu to prejde, či je to dobré alebo zlé, rysuje si svoju osobnosť.
Dieťa vie, že maminka je tu tá, ktorá ma ochráni, ktorá pofúka keď to bolí, ktorá ma chráni... Preto si deti volajú maminku keď sa niečo stane. A to môžu byť akékoľvek rozmaznané, "neúctivé", vždy vedia, že mama ma zachráni, už je to len na nás či dovolíme, aby dieťa zneužívalo našu dobrotu a trpezlivosť. Lebo potom sa u dieťaťa buduje tzv. využívanie aj napriek láske. A zlé vlastnosti sa bohužiaľ veľmi ľahko formujú. Takže ak sú aj väčšie deti neúctivé... Základ získali už od plienok.
Bohužiaľ, aj my sme mnohokrát neúctivý, prídeš k doktorovi objednaná, ale čakáš hodinu přezcas, lebo LEBO, prídeš do banky, frfleš, že tam je veľa ľudí a pracovníci sú naprd, nerobia si svoju robotu dobre, keď si skúšame oblečenie v obchode, nechávame bordel v kabínach aj keď vieme, že všade sú stojany na vrátenie oblečenia.... Ale keď k nám ako zamestnancovi príde rovnaký kretén akým byvame my sami... Zrazu nám to vadí.
Zrkadlo!!! Nastaviť si zrkadlo a žiť tak, aby som bol aj ja sám úctivý človek. Nuž... Nie je to vinou doby, v ktorej žijeme, je to vinou nás, kým dovolíme aby sme boli.
dieta vidi ako sa k sebe spravaju rodicia a tak sa sprava k nim. dnes zije mnoho parov v otrasnych vztahoch a deti to nasavaju ako spongia. ked mama nehovori pekne o otcovi, ked sa na otca neusmieva,ked na neho reaguje nahnevane a naopak ak si otec nevazi mamu dietata, nepodakuje, nehladi na jej zaujmy, je sebec, kde sa ma dieta naucit k ucte voci rodicom?
