Ako ďalej na uplakané 14m dieťa.?
Ahojte. Po vyše roku je dnešok tým dňom, kedy potrebujem radu.
Sme z našej dcéry bezradní. Od narodenia bola uplakanejšia ako iné deti, dokonca niekedy preplakala celé dni, iba tak. Chcela sedieť, chcela stáť, chcela chodiť, za všetko za rozčuľovala a zúrila. Nik z rodiny na ňu nemal trpezlivosť hádam iba ja (inak nervák), no už to prechádza aj mňa.
Keď vyrástla, tá hrôza sa znásobila. Hádže sa o zem, za všetko trucuje, dokáže chytiť záchvat, keď jej niečo nebezpečné vezmem, nonstop behá, kričí na nás, dokonca ak neurobíme po jej vôli tak podíde k nám a snaží sa nám dať facku.
14 mesačné dieťa 🙄 príde mi to až neuveriteľné a nečakala by som, že takéto maniere nastanú tak skoro. Každopádne neviem ako sa v takejto situácii zachovať. Na niektoré deti platí silné objatie, ale ona dostáva ešte väčší záchvat, kričí, piští, už aj bez sĺz, iba vrieska.
Ako by ste riešili takúto situáciu? Snažím sa byť kľudná, nekričím. Neviem či je to úplne normálne, ale pohnúť sa s ňou niekde z domu je horor. Minulý týždeň ležala v strede kaviarne 🤦
Naša má 16 mesiacov a to iste. Doma si trieska hlavu o zem, tak som ju začala ignorovať, lebo vysvetľovanie nepomohlo. Najhoršie záchvaty má, keď som s nou sama. Keď sme u rodicov alebo vonku, tak je to relatívne Ok. Ja razim teóriu nebiť deti, ale keď 300x spravi to, čo nemá, tak ju schmatnem a začnem násilnický bozkávať, čo neznáša a div sa svet, zabera to.
U nas pomaha autorita manzela. Na mna si trufa viac. Muz nema problem byt prisny aj dat prilezitostne po zadku a velmi dobre to zabera. My ale mame pokojne dieta, vymysla len občas. Tak tazko povedat ako reaguje na muza? A date aj po zadku ci ani to nezaberie? Ja nemam to srdce capnut takze si to syn chodieva "rozmysliet" do postielky
@evkamotka
Aj ona viac reaguje na otca. Možno je to tým, že chodí domov neskoro večer a keď sa na ňu prísnejšie pozrie, rešpektuje to. Kdežto mňa vôbec. A to si nemyslím, že som také masielko, ktoré sa hneď roztopí a robí paniku. Keď leží na zemi, nevšímam si ju a neobmäkčí ma ani jej intenzívnejšie kričanie. Na čo jedine dá, keď sme niekde vonku, uteká odo mňa, nechce mi dať ruku, piští. Idem druhým smerom, dám jej papa a v momente sa otočí, ide za mnou.
Inak vyvádza nonstop. Inak ju nebijeme, ani ja, ani partner. Keď sa snažím zvýšiť hlas, tak sa mi vysmieva, nechcem to stupňovať, tak zostávam neutrálna ale stále vážna. Vieš, občas mi hlavou beží kadečo.....ale najmä to, aby mi niekto ukázal smer. Robím niečo zlé? Príjmem každú pomoc, ak to povedie k zlepšeniu
Milé mamičky, mám dve deti a sú skvelé ale sestra keď mala malú dcérku dialo sa presne toto čo opisujete ba ešte horšie, ak nedostala čo chcela, začala vrieskať až tak že sa zašla (odpadla)... skúšali čokoľvek, chodili s ňou po lekároch, robili jej vyšetrenia mozgu a pod až kým nešla k jednej psychologičke, ktorá zložila okuliare a povedala jej toto: Milá mamička, viem, že Vás to bude bolieť ale pre svoju dcéru spravíte najlepšie ak ju poriadne vybijete, radím Vám to ako žena matka, nie ako lekárka. Skôr ako sa dostane do toho ošialu zúrivosti, upozornite ju ak sa rozreve, výprask..." ženy sestra to skúsila, plakala spolu s malou ale veru pomohlo, zopakovalo sa to párkrát a bolo dobre. Vraj tie nervové amoky môžu narobiť väčšiu škodu pre dieťa resp.môžu mať násleky ako párkrát bitka. Fakt bez výčitiek. Ak ste skúsili všetko nemáte čo stratiť :-/ viem, znie to drasticky ale pevná ruka je základ aby nám deti neprerástli cez hlavu. Ja len opisujem jej skúsenosť, lebo vidieť xkrát denne vlastné dieťa odkvecnuté na rukách, musela ju triasť dolu hlavou a dávať hlavu pod ladovú vodu aby sa prebrala bolo strašnéééé :-/ držím palce
@julianadrx ono je teraz fakt taká doba že mamičky ak majú dať po zadku, tak z toho robia tragédiu.....ale stále platí: ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko....🙂ak nič nepomáha treba skúsiť po zadku🙂na každé dieťa platí niečo iné🙂
Ide o to, že tvoje dieťa ťa psychicky vydiera, vie čo môže, lebo vie, že nič nebude nasledovať. Tak ju prekvap a ukáž jej že sa mýli, urči jej hranice lebo to sa to bude zhoršovať. Ja svojej dcére 4 ročnej tiež vždy vravím, na všetko sa dá pozerať z dvoch strán, vždy máš na výber, čo spravíš, buď sa rozplač a budeme smutné obidve a aj tak nedosiahneš čo chceš, alebo povedz dobre mamička a nájdeme kompromis. Učí sa to (ale to ide trebárs o maškrtku pred obedom, TV dlhšie ako má povolené a pod).... nemám rada krik a bitky ale pýtala si si názor. Nechcem sa hanbiť za svoje deti, lebo sa rozplačú za malichernosti, chcem byť a teda ja aj som na ne pyšná :-*
@mogaa
@julianadrx baby, ja za bitky nie som. Všetky Maminy, čo bijú deti, tak tie potom bijú deti na ihrisku, lebo sa doma naucili, že keď niečo chcem dosiahnut(podriadenie, poslušnosť), tak to docielim len bitkou a agresivitou. Podľa mna to v poriadku nie je.. mám kamaratku, ktorej už ročný syn všetkých bil na ihrisku. Moju dcerku 2x chcel uhryznúť, keď mu nechcela pustit hracku, s ktorou sa hrala. Kamoska ho bez výsledku bije, kričí po ňom a ešte sa čuduje, že prečo taký je a čo z neho vyrastie.🙈 a deti sú vraj najhoršie pri mame, lebo len pri nej môžu vypustit paru, dat volny chod emóciám a u nás to tiež tak je
@lula313 ja tiež nie som zástanca bitiek, veď som to aj napísala, sem tam som svojim po zadku dala ale to zrátam na jednej ruke a to má dcérka za chvílku 4 roky a syn 1,5 roka. Krik a bitky nie sú riešením ale písala som skúsenosť s neterkou, ktorá odpadávala xkrát denne a jej to fakt pomohlo, dostala párkrát výprask a bolo dobre (na radu skúsenej staršej lekárky), viac ju sestra neudrela, teraz má dievča 16 rokov a je to to najlepšie stvorenie s obrovským srdcom, ... mamičky si veľakrát vybíjajú nervy, zlosť, únavu či frustráciu na deťoch pričom zabúdajú, že sú to len deti. Deti, ktoré na šantenie majú právo. Usmerňovať a vychovávať, či vysvetlovať im však musíme, inak budú ako samorasty. Chcem byť pre svoje deti mamou priateľkou, nie mamou gestapáčkou a nerváčkou. Aby mali pekné detstvo a krásne spomienky na chvíle so mnou či manželom.
Udrie? Vrat ... neexist aby take male decko zatacalo s dospelymi.
zasnem aku dokazu mat zeny trpezlivost , nechat sa bit od decka a trpiet hulakanie od rana do vecera za vsetko hmm tak to uz hej :D moj syn toto nerobil, nevrieskal, nehadzal sa o zem na ulici, nerobil druhym detom zle na ihrisku a preco? no pretoze ked prekrocil veskere hranice tak mu pristala jedna mierena na prdel. minule som sa dobre pobavila na ulici ked taka krpata chytila zachvat nervov a este si to odniesla mamicka ktora sa jej dohovarala ,prosila, utesovala a krpata ju za to pekne treskla po hlave no ludia len cumeli a ja s nimi..toto neexist
Raz sme boli s detmi na treningu a prisla tam mamicka s takou cca 3rocnou dcerou. Malá si s tou mamou robila, co chcela. Uplne. Necvicila, vymyslala, hluposticky... matka nemala absolutne ziadnu autoritu. Ale snazila sa velmi - za tu hodinu vyskusala na dcéru snad vsetky finticky, o akych som pocula. Ale... bola absolutne nekonzistnenta, nepresvedciva, nebola razna... Takze ak by si sem takato mamina napisala o radu - tak jedine, co by jej podla mna pomohlo, je konzultacia s psychologom, skusenou maminou, ktora by ju videla v interakcii s dietatom a ukazala jej, ako sa správať. Lebo toto dievcatko muselo privadzat do sialenstva svojich rodicov, okolie... a pokial ju napr v sk0lke nenaucia normalne sa spravat a prenesie si to do dalsieho zivota, dospelosti, tak chuda dieta. Absolutne nebude vediet vychadzat s ludmi a ani nebude vediet preco!!!
Takze niekedy nepomoze, ked si precitas x rad, ktore aj inym ludom funguju a tebe nie, lebo ich "nespravne uplatnujes v praxi". Nehovorim, ze je to tvoj pripad. Iba, ze ak ti nic nezabera a dieta si s tebou robi co chce (co tak u vas vyznieva), tak mozno by stalo za to zvazit konzultaciu. Vacsina problemov je hlbsie zakorenena,neda sa vyriesit len povrchne kozmetickou upravou.
@nika3136 Skusala si citat nejake knihy o vychove? Ak nie, daj tomu sancu, je tam celostnejsi pristup ako na fore ci len v nejakom clanku. Pomozu ti pochopit preco sa dieta sprava tak ako sa sprava, ci ponuknu celu metodiku rieseni. Ja som sa toho stranila lebo ved naco, ale kazdu jednu knihu co som precitala, mi bolo luto, ze som necitala uz skor. Odporucam Moje vymodlene dieta ma privadza do zufalstva.
@yolandi
Pozriem sa na to.
Problém začal už od narodenia a pretrváva dodnes. Riešili sme to a pediatričkou, ktorá tvrdila, že je to normálne, neuvedomuje si svoje správanie.... Nenápadné to však prešlo za hranice toho, že si to uvedomuje veľmi dobre, priam to zneužíva. Potrebovala by pevnejšiu ruku? Ráznejšiu výchovu? Len kde ju nájsť.
@lubiss
Sme traja súrodenci, naša mama nás trieskala hlava nehlava varechou na guľáš. Zostávali nám pečiatky na pol zadku. Ani jedného nás to nezmenilo, nevydupala si žiadnu autoritu, nebáli sme sa, akurát nás zmlátila, cítili sme sa na nič (a do dospelosti som necítila lásku od nej k nám a naopak), "vybila" si iba našu nedôveru, opovrhovanie a ukázala, že je sama slabá - nás to možno ani tak nebolelo, zatiaľ čo ona si urobila nervy, vynaložila kopec síl a potom potajomky sama plakala.
Nemyslím si, že bitka je cesta (aj keď nevylučujem, že niekdy dostane na zadok). Ale biť ročne dieťa?
Nevsimat si ju hlavne ked ma tieto stavy besnenia,ju to prejde,sice si poreve aj hodinu mozno ale ved nech si reve.Casom uz nebude upriamovat pozornost tevom a zisti ze nim nic nedosiahne.
@nika3136 aj naša mama nás bila a tiež ten vzťah je hrozny do dnešného dňa. Skôr som si prišla ako dieťa nepochopené a ešte Ked mi hovorili, že som podstrk, lebo oni by take zle dieťa nikdy nemali, to mi naozaj vedelo zlomiť detskú dušu. Keby som sa v 18tke neodstahovala, tak sa určite doma pozabijame. Čiže ja určite dieťa nebudem bit, ani ročne, ani 10 ročne.
@nika3136 nikto netvrdi ze ju mas mlatit hlava nehlava..a ani to rozhodne neuznavam dat po zadku je jedna vec a mlatit decko ze ma z rodica strach druha vec...sama si pisala ze uz ma naznaky toho ze vam chce davat facku..jak nato taka mala pre boha prisla davat facky 14 mesacna ???ked to v tom veku sa nauci mozno tak sama chodit a nie niekoho ist mlatit...to je ako sila, no ja osobne by som jej asi po tej ruke naznakom capla a hlavne jej razne hlasom dala najavo ze toto teda nie moja mila...no ako je to skutocne skoro aby malo jedno decko taketo nervne spravanie
@lubiss
Áno, je to skoro. Sama sa čudujem, kde to videla. Doma sa nemlátieme, nie som si vedomá ani toho, aby to videla vonku. Vie akurát pohladkať po tvári Moja, moja... Párkrát skúškala udrieť silnejšie ako zareagujeme, samozrejme sme to stopli, možno sa jej zapáčila moja reakcia a pokračuje v tom.
Ona pri nervoch dokonca dupe nohami a vypína hruď 🙄 takisto sa hádže o zem. Tu som si ale istá, že toto nikde nevidela a predsa na to sama prišla.
U 2 ročného dieťaťa by som pochopila, ale jej ledva minul rok...😏
Ked chce revat tak jej daj jednu na zadok, nech ma dovod. Druhy krat si rozmysli ci to urobi. Nie je pravda ze TO este nechape. Treba jej vysvetlit ze to sa nepatri takto spravat a nabuduce pohrozit, ze ked neprestane tak zas dostane. Take deti su ako spongia nasavaju vsetko z okolia a vsetko si pamataju
@nika3136 mam doma taký kúsok. Má uz 5.5 roka. V roku sa začalo obdobie vzdoru alebo vrieskania, v 3 rokoch to dotiahol do dokonalosti. v 4 rokoch namiesto vrieskania zacal somrat. Je taka povaha. okrem neho mam starsiu dceru - 8 rokov. Zlate, nenarocne dieta, plus minus sa dohodnes vzdy na niecom. Syn je uplne iny, ako babatko vrieskal trochu viac, ale nic co sa nedalo zvladnut. Od roka peklo, ked mal rok a pol isla som na 2 dni do prace. Hovorim si, ze vrieskas mne 2 hodinky denne, mozes aj v skolke. Tam zlate dieta, aj doma trochu lepsie.
U nas funguje pevne a laskavo - pevne hranice, ktore dodrziavaju obe strany (dieta aj obaja rodicia - ked zakaze muz, plati to, nech si o tom zakaze myslim cokolvek). Nebijem ho - skusila som par krat, ked mi rupli nervy, situaciu to zhorsilo. Ked mam pevne nervy a ignorujem jeho vylevy, skor sa ukludni.
Moje uvrieskane dieta si uspesne vyrevalo falosne hlasivky - ORL vysetrenie odhalilo, ze ich ma vyvinute.
@nika3136 dieťa rozozná akým tónom niečo zakažeš mám 19,5mes a skúša čo môže čo nie.Ale keď poviem rázne že to nesmie ustúpi.Nie vždy skúsi aj poplakať ale ak vidí že nezaberá prestane alebo sa pokúsim zaujať iným.A hádzanie sa o zem je tiež skúška nechaj ju tak keď uvidí že nezaberá prestane to časom robiť.No aspoň ja so mala takú skúsenosť so staršou dcérou.