Poslednú dobu nemôžem zastaviť myšlienky. Poznáte to?
Naposledy som sa pozastavila nad témou: "Poraďte pohodlnú podprsenku...", keď som myšlienky presmerovala na to, že mi už nepríde zvláštna odpoveď "športová" alebo "bez kostíc". Mali sme takú učiteľku, ktorá bola už v rokoch XY supermoderná, keď jej presvitali cez tričko bradavky a nikto z nás nechápal, aký je problém kúpiť si klasickú "podpiru" s tvrdým košíkom. Už rozumiem.

Včera som pozerala Tvoja mini tvár znie povedome, keď som sa nad každým dieťaťom dojímala a predstavovala si, že budem na dcérinom vystúpeni hýkať plačom tak, ako to pri mne robila moja mama....a zároveň som si spomenula na to, aká bola pre mňa "trapka" a ako som sa pred ostatnými hanbila, keď sa mnou pochválila 🙈 Zaprisahala som sa, že taká mama nikdy nebudem......UPS.

Dnes nakupujem veci na tortu a oči mi zalievajú slzy pri pomyslení, že ten miničlovek zajtra oslavuje narodeniny! Teraz sme ju splodili a už opäť takto.....a zas budem gratulovať, dojímať sa nad tým, a........DOOKOLA. Ako moja mama. Presne ako ona 🙆‍♀️

Pritom som tóóóľkokrát gúľala očami nad jej emocionálnymi výlevmi. Tento kolobeh života.....😃

Inak fotka úplne odveci, na upútanie 🙂

Prerabanie je/bolo na nervy, ale tie pohlady PRED a PO.....🤍 ten pocit a zazitky si zachovam na cely zivot. Kupili sme dom, z ktoreho postupne budujeme nas domov 🏡