Ako mám zvládať hysterické záchvaty mojej dcéry?
Nevedela som presne, kde tuto diskusiu zaradit. Ale tu sa mi to zda vhodne.
Je mi jasne, ze moj problem sa neda zhrnut jednou vetou, tak sa trochu rozpisem.
Taktiez nepotrebujem komentare typu, ze nieko by to takto nikdy nespravil, ze sa to nema a neviem co. Prosim ziadne osocovanie, ale konstruktivnu diskusiu a navrhy rieseni.
Dcera ma 3,5 roka a nastupila do skolky. Predtym chodila do jasli, kde vyrazne problemy neboli. Je mi jasne, ze skolka je ina, anyvse tam nikoho nepoznala, takze aj na to si musi zvyknut. Rano mrnci, ze chce ist so mnou, poobede nechce ist domov. Ucitelky mi ziadne vynimocne situacie nehlasia, okrem spala-nespala a nedavajte jej jogurt 😉
Ide skor o to, ze dostane hysak kvoli hocicomu a to poriadny ☹ Ano, ja nie som flegmatik a nie som prave dobra v anger management.
Predvcerom si zabudla nejake kamene v skolke. Spomenula si na to skoro doma a chcela sa hned pre ne vratit. Vyvsetlujem jej, ze bola predposledne dieta, ze skolka je medzicasom zatvorena. Vyvsetlujem, ze ona sama nechcela ist so mnou pre veci, ostala vonku, tak som zobrala jej ruksak a bundu a nie kamene. Vyvsetlujem, ze ich vezmeme zajtra. Nic, rev, agresia aj voci bratovi. Lenze medzicasom to uz u mna nie len blika, ale aj huka, to cervene svetielko. Uz sme v bezpeci na sidlisku, tak ju necham tresnutu o zem a idem par krokov dopredu.
Vcera zase hysak uprostred krizovatky, ked sme prechadzali cez cestu. Kvoli hluku ani neviem, ze preco vlastne. Kedze sme na ceste, schmatnej ju aj s odrazadlom a odnesiem na druhu stranu cesty. Proste tu ide o zivot, tu nejdem diskutovat. Na druhej strane jej podrzim bicykel, aby si sadla a ona sa rozbehne do syna a naschval donho narazi. Tak jej beriem bicykel a beriem ju za ruku, ze toto teda nie. Hovorim, ze ak sa ukludni, tak na ihrisku dostane bicykel zas. Prideme na ihrisko, tam sa tresne o zem.
Nejak sme prisli domov, vedelo o nas cele sidlisko ☹
Doma rev a hysak pokracuje. To uz som bola v fligh or fight moduse (doslova utek alebo boj), tak som spravila, co sa nema - strcila som ju do kupelky, nech sa tam vyzuri.
Mam mudre knizky, citam, ze deti potrebuju nasu lasku vtedy, ked si ju najmenej "zasluzia", ale proste po urcitom case mam toho dost, moj mozog prepne do fight or flight a ja som zvycajne v rovine fight (boj). Potom nastane flight (utek, smer domace prace).
Ako z toho zacarovaneho kruhu von? Ako sa dostat do racionalnej hladiny, ked mam mozog v praveku? Ako sa chovat, ked mam vytecene vsetky nervy?
Dakujem!
Ja to mam podobne, dcerka sa takto vytaca z velmi vela veci. Este navyse ja som tiez velmi lahko vytocitelna cize tazka kombinacia. Pomaha mi viacero veci - skusit si uvedomit, ze ked to zvladnem dobre a trpezlivo, bude to lahsie a skor to prejde. Musim si to vzdy vcas uvedomit a zhlboka dychat a snazit sa premoct. Zo zaciatku tazsie, potom postupne je to lahsie. druha vec je ze si uvedomim ze niekedy vobec nejde o tu konkretnu vec ktora ju nazurila, ale je to iba spustac nahromadenych emocii, pripadne sa hneva na nieco ine. potom riesim tu vec, a nie to co spustilo zachvat. A tretia vec, naozaj pomaha nehovorit dietatku preco sa to neda, ale len ze chapes jej emocie a hnev ze napriklad nema kamene a chcela by ich. A nie hned ponukat riesenie, to az vtedy ked sa vyzuri. drzim palce.
@ichbinich no, ja v takomto čase, ale ... mám tri deti a trvalo mi to také dva roky kým som to dokázala s nadhľadom a vypnutím mozgu. Ale, zaberá to ... práve vtedy keď najviac zúri, necháš malú hodiť sa o zem, keďže tomu predchádzali nepochopené argumenty. Tak ako tak reve a zúri, tak kráčam k dieťaťu, aby ma videlo. V hlave sa nastavím do "pokojovej hladiny", dvihnem dieťa zo zeme, no nezoberiem na ruky, len si k nemu čupnem a začnem mu šuškať, že ako veľmi mi chýbalo celý deň, ako sa teším, že mám také krásne a dobré dieťatko a že chcem byť až do večera len s ním. Silno ho mám stisnuté pri sebe a takto sa utíši. Sebe v hlave hovorím, "kľud a pokoj", už to bude pomaly za nami. Funguje to, aj keď mi to občas tiež lezie na nervy, vytvárať taký umelý kľud. Ale proste to dieťatko nemá nikoho okrem nás a ono sa chce vycuckať a nie utekať domov či hocikam. Vieš, skús možno ubrať z toho čo potrebuješ robiť doma. Nie na trvalo ale možno na rok. Proste, skúste sa preorientovať na suchú večeru, a že v byte sa bude upratovať len nutné. Pranie a žehlenie skús si preložiť na večer, aj keď seba oberieš o ten kúsok voľného večera, ale stojí to za pokojnú cestu domov.
@tajomna21
To som skusala tiez, ale ona bud ujde inde a zacne robit horsie alebo proste reve a reve a ja nechcem, aby na mna volali socialku ☹
@stvura
Vlaznu vodu som dokonca vcera skusala. Ja viem, zne to brutal, ale aj syn maval taketo hysaky, a na neho to par krat pomohlo. Preto som to skusila aj na nu. Nepomohlo. Ukludnila sa az potom, ked mala sama sprchu v ruke a sprchvala sa noramalnou teplotou. Tak som ju aj nechala...
Kto povedal, ze sa nemá dieta strcit do miestnosti kde sa vyzuri a následne ukludni? U nas to tak funguje odkedy deti dostavaju nervy a vyjsť môžu až ked sa ukludnia..
@tarvika
Hmm, neponukat riesenie hned zne dobre. Je mi jasne, ze v hysaku aj tak vlastne nevnima, ze co jej hovorim a kombinacia "skolka" "zatvorena" ju privadza do este vacsej zurivosti... Ale som technicky typ, proste problem= riesenie... Tazko viem prepnut. Mozem skusit. Dakujem.
Ano, o tom som uz casto citala. Ale AKO sa mam JA SAMA dostat do toho levelu? Toto nedokazem. Kym si uvedomim, ze presne TOTO som nechcela, uz je neskoro. Kym si zahryznem do jazyka, uz som kricala... Podla mna je toto moj najvacsie problem, ze sama neviem ostat alebo dostat sa zase do kludu. Aky trik mas na to ty? Dakujem.
Ano, menej robit v domacnosti, snazim sa. Nezehlim, ale aj tak sa vzdy nieco nazbiera. Ci je to uz len oprat oblecenie, co dcera pocurala pocas zachvatu. A veceru treba tiez nachystat. Manzel prichadza domov, napriek slubom, az po 7 vecer, to je navyssi cas na vecerny program: jest, umyt, knizky, spat.
A po 9 vecer casto uz fakt nevladzem. Snazim sa vyuzit chvilku, ked sa hraju, alebo niekedy pozeraju kratke video, ze nieco spravim. Ale v poslednej dobe je to doma denne boj ☹
@jana_eyre
Ono to na niektore deti pomaha, ano. Niektore zase prave vtedy potrebuju podporu.
A naprkilad vcera v kupelke vysla na umyvadlo!!! Tak som zobrala ten hokerlik, co ma na umyvanie ruk a odlozila ho. Co nasledne viedlo ku zosilenniu hysaku...
Vlastne nemam miestnost, kde by som ju mohla nechat samu bez dohladu, lebo bohvie, co ju napadne vyviest ☹
@stvura toto robila aj moja mama s bratom, pomohlo, žiadne následky.
@ichbinich nuz ja si myslim (a to hovorim podla seba), ze ked si uz v stadiu vytecenych nervov, tak sa do pokojneho levelu proste nedostanes. Lepsie je uplne zabranit , aby si sa ty dostala do toho stadia. Mne sa to obcas podari, ked sa uvedomim vcas, a uvedomim si, ze to moje dieta v case hysaku ma aktivovany prave ten praveky mozog a z toho titulu ja s nim v tej chvili neviem vlastne nic spravit. (vidis to aj sama na sebe, ze ked si v tom pravekom rezime, tak s tym nevies nic urobit, podobne je to aj u dcery, ale ona si to uvedomit nevie, ty vsak ano). Pomaha mi to udrzat nadhlad a relativny pokoj, takze ani dieta sa napokon nedostane do totalneho hysaku. Ked tomu podlahnem aj ja, tak sa napokon tocime v hysterickom kruhu, ktory sa pretne uz len vycerpanim oboch bojovych stran...
@ichbinich ivetkab. Má veľkú pravdu ktorá funguje,ale nesúhlasím s vytváraním umelého kludu. Ten kľud má byt spontánny a prirodzený,nie vopred vsugerovany a k nemu nedojdes nijako inak,len keď si upraces v hlave,prehodnotis priority a hlavne prestanes byt vystresovanou sluzkou v domácnosti. Podľa toho, čo píšes + feeling medzi riadkami je iba o tom,že dieťa si vynucuje tvoju pozornosť a reakcie, pouvazuj prečo.
@hradnapani
Ano, plne suhlasim. Ale AKO zabranit mojmu mozgu, aby sa dostal do pravekeho rezimu?
Po ceste do skolky/skoly chodim casto peso alebo na bicykli, a po ceste sa snazim nechat robotu za sebou, hovorim si, ze dnes je pekny den, dnes sa ovladnem, dnes to zvladnem, pojdeme domov v pohode. Ale tato autosugescia nejak casto nefunguje. ☹
Hovorim si, nebudem kricat, su to moje deti, chcene, planovane, ale potom vecer mam dojem, ze ma dostanu do blazinca ☹
@ichbinich no ved ako som pisala: uz dopredu treba mozno ocakavat, ze dcera moze reagovat hystericky a si dopredu uvedomis, ze za tu jej hysteriu moze praveky mozog a nechas ju vyventilovat sa, das jej to detske pravo reagovat takto. Ked sa na to pozries takto, je dost velka sanca, ze sa nedas vytocit a tvoj mozog neprepne do pravekeho rezimu a ze dokonca budes na nu hladiet zhovievavo. (hovorit si, ze nebudem kricat, vobec ale vobec nepomaha.) Mne ked sa par razy podarilo udrzat si tento odstup, aka som bola so sebou spokojna! proste som tomu decku udelila pravo reagovat hystericky a zvladli sme to ovela ovela lepsie a nejako kratsie. Kiezby som tohto uvedomenia bola vzdy schopna, toto je moj problem.
@katarinapekna
To vynucovanie aj negativnej pozornosti man tiez napadlo. To by vysvetlovalo aj preco je v stave sa pocurat doslova pred zachodom. Predvcerom si cupla pred kupelku, povedala tu je zachod a vycurala sa ☹
Prinutila som ju utriet to, lepsie povedane, ja som drzala jej ruku a v nej handru. Viem, nie je to idealne riesenie. Ale to uz som bola zase niekde v praveku ☹
Ano, vystresovana som, to je pravda.
Ale zvycajne sa domov neponahlame, ostavame na ihrisku do 6, tam sa mozu este hrat, vybehat, hojdat, stretnut kamaratov,... Aj ja sa snazim pocas toho casu si vyvetrtat hlavu, uzit si certsvy vzduch, pokecat s ostatnymi mamami,...
Niektore dni to zvlada, ze sa nad hysaky a ine prkotiny povznesiem, ale niekedy nie. A posledne tri dni sa toho nahromadilo tolko, ze som sa rozhodla to zo seba dostat a napisat tu.
Chcem to zmenit a preto sa pytam.
@ichbinich no, radu na vlastné upokojenie Ti veľmi nedám. Ja som tiež riadne temperamentná a najčastejšie som mala problém sama so sebou. Ozaj mi to trvalo dva roky, kým som sa to ako tak naučila. Aj tak mi to nejde tak, ako by som chcela. To že tomu predchádza kričanie a možno aj na zadok, nevadí. Proste ide o to, aby si si v hlave povedala, že oki, tak to idem skúsiť. A ideš k nej v tichosti. A aj keď Ti bude niečo malá hovoriť, neoponuj jej, nevysvetľuj, proste máš jej len "vynávať lásku a hovoriť jej slova pocitu, ktoré ona potrebuje počuť". Ak začneš s vysvetľovaním, tak zase budete tam, kde ste boli. Skús to, naučíš sa to, ono to funguje, lebo inak jej ten "trucing" ostane a nie každé dieťa z toho musí vyrásť.
@ichbinich ked vidis, ze uz na malu ide ten hysak tak ju treba rychlo niecim inym zaujat (aby zabudla na to co chcela) a hlavne byt mily a pokojny, inak bude dcerka este horsia. Mne sa to osvedcilo spolu s pristupom @ivetkab. 😉
Urcite s dietatom nebojuj lebo jedine co dosiahnes, ze budete obe este viac vynervovanejsie. V ziadnom pripade by som ju nesprchovala studenou vodou (nic v zlom ale to mi pride tiez ako zachvat zurivosti - zurive dieta sa hodi o zem lebo si inak nevie pomoct a nervozny dospely da revajuce dieta do sprchy lebo nevie co s nim). Snaz sa byt milsia a viac trpezlivejsia, to je pri detoch extremne dolezite. Pokial tieto vlastnosti nie su tvojou silnou strankou tak vzdy ked zacinas mat nervy si skus predstavit ako strasne by si sa citila keby sa malej nieco stalo a aka si vlastne stastna, ze ju mas. Tym dosiahnes, ze sa nenechas strhnut emociami a nezacnes byt hned z nej nervozna ked zacne so zachvatom. Hned ked zacne revat zacni robit nieco co dcerka rada robi a pokojnym hlasom jej povedz, ze bez nej ta to nebavi. Naozaj to funguje, uvidis, ze sa vtedy k tebe rychlo prida a zabudne na ten zachvat.
@ichbinich tak pred prechodom bez rozdielu aká svieti farba. Zastav, čupni dole k malej, a jej vysvetli, že teraz zoberieš odrážadlo, aby rýchlo rýchlo prebehli na zeleného panáčika a na opačnej strane skontrolujete aký svieti. A keď tam dobehnete, tak jej to odrážadlo dáš. Proste ju pripravíš na situáciu, ktorá má nastať. Aj keď ona vie, že cez tú ceste chodíte zrejme dvakrát denne, ale skús to takto. A popri tom si robte srandičku z toho, ako budete za ruky bežať cez cestu. Budeš mať pocit, že si divná, že sa tešíš z ničoho, ale možno sa naučíš aj takej detskej bezprostrednosti a tešeniu sa z ničoho. Skús ... a zajtra dáš vedieť, ako ste zvládli prechod pre chodcov ... 😀
Moja 3 rocna dcera chytila zachvaty hnevu od nastupu do skolky.asi prislo do toho aj obdobie vzdoru..najhorsie su tie zachvaty zlosti na ulici alebo v obchode...u nas rozhovor nepomaha,ani objatie,ani symbolicky po riti,ani ju chytit "pod pazuchu" a ist rychlo domov.skusam zachovat pokoj,ale je to tazke..v skolke je dobra.
@ichbinich Kazde dieta vyciti ked sa ho snazis oblbnut. Radim ti dostat sa do stadia, ze budes taka pokojna, ze to nebude oblbovanie a mala bude vediet, ze naozaj mas chut ist robit nieco zaujimavejsie. Pokial ty nebudes stopro v klude, vesela a prirodzena urcite to nebude fungovat 😔 .
Ked bude mat zachvat nevysvetluj povod probemu, pre ktory vznikol. Sustred svoju i jej pozornost na tu novu vec. Napr. prechadzas cez prechod a ona zacne revat, tak jej treba povedat, ze musite co najrychlejsie prejst lebo sa ponahlate domov aby mohla vo vani otestovat novu penu do kupela. Drz ju za ruku a rezkym krokom chodte domov. Samozrejme to nebude fungovat viac ako raz a ani uplne na prvykrat... Treba byt trpezlivy, kreativny a sustredit sa na to co ju bavi (ty vies najlepsie co ma rada).
Drzim palce 🙂.
@ivetkab.
Pripravovanie na situaciu robim casto. Zvlast cez vikend, alebo ked sa meni bezny plan skolka/skola-ihrisko-domov. Ale mozem skusit aj ten prechod, aj ked, ako pises, vie uz davno, co treba a netreba na prechode robit. To vysvetlujem uz odmalicka obom. Ked je zelena, skontrolujeme, ci naozaj mozme ist a ideme. Nebezime, aby sme nespadli, ale rychlo prejdeme. Teoriu ovladaju uz dlho, a prax im ide tiez dobre, na 90%. Za skusku to urcite stoji. Uz "iba" vypnut moj dospely mozog 😉
@ichbinich deťom sa ráta to, že im venujeme čas. A to je presne ten čas, ktorý mi nemáme. A dám aj krk na to, že všetky tie vzdory a hádzania o zem sú len odrazom toho, že deti chcú našu pozornosť a náš čas. Inak, všetko čo Ti tu píšem je pekné, ale aj mne to niekedy lezie hore krkom. My sme mali 3 deti za 3 roky. A poviem Ti, niekedy mám pocit, že už fakt sa z toho celého rozprávania, dohovárania, vysvetľovania a utláčania svojho "dospeláckeho" zmýšľania, že ma proste klepne ... takže ... si úplne v poriadku 😀
@missdiva
OK, chapem, najprv som ta nespravne pochopila...
Ja sa ich casto snazim motivovat, ze dnes si spolu upecieme muffiny, alebo budeme polievat kvety,... rozne.
Ale aj ten napad s vanou je super, lebo ona sa kupe velmi rada. Doma mam este taku "sopku do vane" (bublajuca sol do kupela v pyramidovom obale), tak jej naozaj mozem toto slubit 😉
Dufam, ze to dnes pojde lepsie. Este si pred odchodom precitam nieco od Dr. Laura Markham a jej Aha!parenting, tam je tiez toho vela. Len to presadzovanie v praxi mi ie vzdy ide...
Zatial dakujem! DUfam, ze zajtra budem hlasit aspon ciastocny uspech: ze JA som nakoniec nemala hysak 😉
nechaj deti muzovi a chod dakde na vikend vypnut, alebo mu cez vikedn daj plnu starostlivost na detmi a ty oddychuj, to ti pomoze viac ostat kludna...mne to pomaha.
@alby2014
O tej moznosti snivam uz dlho... 😉
Ale viem, ze uz som aj bola dva krat tyzden mimo a predsa len po par dnoch som bola zase tam, kde pred tym. Ale zase, neboli to relaxacne pobyty, co som bola prac, to je pravda...
Ale musim nieco vymysliet, aspon na pol dna niekde vypadnut...
Ja som este mesiac na rodicovskej,takze naozaj jej venujem vela casu a vsetky mozne domace prace robime spolu...mam pocit,ze niektore tie zachvaty si ani nepamata.rano pred odchodom do skolky este trochu place.to sme tiez asi milionkrat rozoberali...na to mi povie,ze plakat bude.alebo sa mi v zurivosti hodila na ulici na kolena.ked som bola v koncoch,tak jej hovorim,ze nech sa aj o zem hodi...tak mi na to povedala,ze to nie,lebo to by ju bolelo...takze aj zurivost u nej ma nejake hranice.ale je vydrzi dlho...

@ichbinich ja väcsinou poviem ako chces, nemusime sa spolu bavit a odchadzam ... a idem do inej miestnosti ... maly sa potom uvedomi po chvilke a pride za mnou, snazi sa komunikovat .. este chvilku robim "drahoty" a potom mu dam kazen 🙂