Ako odnaučiť 3-ročné dieťa, aby nebilo pästičkou svojích blízkych?
Prosím poraďte, ako odnaučiť 3 ročné dieťa, aby bilo pätičkou svojích blízkych
Stručné zhrnutie
- Bežné okamžité zásahy pri tom, že trojročné dieťa bije blízkych, sú chytiť mu ruky a dôrazne povedať „NIE“, odviesť ho z dosahu obete (odniesť do jeho izby) alebo dať prirodzený dôsledok ako stáť v kúte či odobrať obľúbenú hračku.
- Alternatívne techniky zamerané na zvládanie emócií zahŕňajú presmerovanie impulzu na vankúš (udrieť do vankúša), podupávanie, nahlas kričať „aaaaaa“ alebo „vytriasť“ frustráciu a ukazovať dieťaťu vhodné spôsoby zvládania emócií.
- Je spor o fyzické tresty: časť diskusie odporúča ľahké „capnutie po ruke“ ako hranicu správania, iná časť to označuje za modelovanie násilia a odmieta akékoľvek udrieťie.
Najčastejšie otázky
Q: Ako okamžite zastaviť 3‑ročné dieťa, keď bije blízkych?
A: Okamžité opatrenia z diskusie sú chytiť mu ruky a veľmi dôrazne povedať „NIE“, odviesť dieťa z dosahu obete (odniesť do izby) alebo umiestniť ako dôsledok do kúta; po upokojení vyžadovať ospravedlnenie.
Q: Ako naučiť dieťa zvládať hnev a frustráciu namiesto bitia?
A: Navrhované metódy zahŕňajú nácvik náhradných aktivít: búchanie do vankúša, podupávanie, nahlas kričať „aaaaaa“, vytriasť emóciu a modelovanie spracovania frustrácie rodičom pri dieťati.
Q: Je prípustné „capnúť“ trojročné dieťa ako výchovný krok?
A: Názory sú rozdelené; niektorí rodičia v diskusii považujú ľahké „capnutie po ruke“ za efektívne nastavenie hraníc, zatiaľ čo iní to považujú za násilie a varujú, že násilie modeluje ďalšie násilie.
Q: Môžem použiť prirodzené dôsledky ako odobrať hračku alebo prestať chodiť na zmrzlinu?
A: Áno; v diskusii boli spomenuté konkrétne dôsledky: odobrať obľúbenú hračku, prestať chodiť na zmrzlinu alebo odobrať prístup k aktivitám ako reakcia na opakované ubližovanie.
Q: Pomôže dieťaťu, keď mu rodič udrie späť, aby pochopilo, že to bolí?
A: Tento prístup je v diskusii podporovaný niektorými účastníkmi ako „naučenie hraníc“, ale zároveň výrazne kritizovaný inými ako nežiaduce modelovanie násilia; ide o spornú stratégiu bez jednoznačného konsenzu.
Q: Čo robiť verejne na ihrisku, ak dieťa bije iné deti?
A: Konkrétne odporúčania sú okamžite chytiť ruky, dôrazne povedať „NIE“ a ak to nepomôže, odísť z ihriska alebo dieťa odviesť z dosahu ostatných; v následnom kroku možno aplikovať prirodzený dôsledok alebo rozhovor o emóciách.
Závery z diskusie
Zhoda
- Treba nastaviť jasné hranice správania a byť dôsledný.
- Okamžité kroky, ktoré často fungujú: chytiť ruky, dôrazne povedať „NIE“, odniesť dieťa z dosahu obete alebo použiť krátky dôsledok (stáť v kúte, odobrať hračku).
- Potrebná je dlhodobá práca na zvládaní emócií a ukazovanie rodiča ako modelu spracovania frustrácie.
Sporné názory
- Použitie fyzického trestu: jedna skupina odporúča ľahké „capnutie po ruke“ ako efektívne nastavenie hraníc, druhá skupina považuje každé udrieťie za násilie a varuje pred jeho modelovaním.
- Prístup k výchove: niektorí volajú po prísnejšej autorite a dôsledných trestoch, iní preferujú „s citom“ orientované metódy a vyhýbanie sa fyzickým trestom.
- Nechať dieťa zažiť prirodzené následky (príklad z diskusie: „nechať sa popáliť“) je diskutabilné medzi účastníkmi.
Otvorené otázky
- Ako postupovať, ak opakované dohody, odvádzanie a dôsledky nezaberajú?
- Ako efektívne vybudovať empatiu u trojročného dieťaťa bez použitia fyzických trestov?
- Kedy je vhodné vyhľadať odbornú pomoc, ak agresívne správanie pretrváva?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
vankúš (udrieť do vankúša), capnúť po ruke, chytiť ruky a povedať „NIE“, odniesť do izby, stáť v kúte, odobrať obľúbenú hračku, prestať chodiť na zmrzlinu, nechať popáliť (anegdotické), udrieť naspäť (fyzická odplata), nácvik zvládania emócií (podupať nohami, kričať „aaaaaa“, vytriasť emóciu), ospravedlniť sa, prirodzené dôsledky, modelovanie spracovania frustrácie rodičom, nastavenie jasných hraníc, „nezačínaj bitku, ale bráň sa“ (rodinné pravidlo), time‑out / odnesenie z dosahu
Miesta a osoby
žiadne
@marienka56 vyrobte si spolu na to vankúš. Ak bude mať potrebu si buchnúť, môže do vankúša.
@marienka56 capla by som ho po ruke vzdy, ked to spravi. Trojrocne uz nie je take male, aby nerozumelo, ze to boli, ked mu to vysvetlujes.
@sasitimi17 ...môjho syna pre rokmi jedno dievčatko v škôlke niekoľko krát uhryzlo, dohováranie nepomáhalo, ani jej, ani rodičom, tak som povedala malému, že ak ho ešte raz uhryzne nech jej to vráti, ver, že už ho od vtedy nikdy neuhryzlo...
Jednoducho chytiť ruky a povedať veľmi dôrazne NIE.
Žiadne dlhé táraniny a zbytočne reči ktoré dieťa aj tak nepočúva, treba proste chytiť ruky aj za cenu jeho jedovania sa a nepustiť
Ak už udrie, treba ho potrestát, nie božím, ale napr stat v kúte a samozrejme musí sa ospravedlniť
3 ročne dieťa dávno dobre vie, že keď udrie, že to toho druhého boli, preto to robí. Treba dieťaťu dať hranice čo je ok a čo nie
@sasitimi17 mám podobnú skúsenosť, ako
@misinka20. Pred pár rokmi kamarátova trojročná dcéra chcela stále chytať zapálené sviečky, dohováranie nepomáhalo, tak ju nechali, nech sa popáli. Odvtedy bola opatrná, aj rodičov viac počúvala, keď jej niečo hovorili...
Má tri roky, tak si neviem dobre predstaviť ako bije dospelých. To si od neho necháte? Veď je to slabé malé dieťa. Chytím ruky, vysvetlím. Ak vysvetlenie nepomáha a zasa sa bije, chytím ruky, odnesiem ho do jeho izby s tým, že takto sa správať nebude a môže prísť za ostatnými až bude dobrý. Ak nepomôže, vezmem obľúbenú hračku, alebo prestaneme chodiť na zmrzlinu. Ak ešte nemá dostatočne vyvinutú empatiu a zvládanie emócií na to, aby dobrovoľne nechcel iným spôsobovať bolesť, musí vidieť, že bitka je niečo, čo škodí jemu samému a čo vy rodičia neakceptujete (to nedosiahneš tými úžasnými radami, ako že ho udri späť).
Je mi smutno z tychto rad. Az sa mi nechce verit ze zijeme v roku 2023... Kto chce si nastuduje ako taketo situacie riesit. Da sa to aj s citom ale dosledne
@vikusjk Úplne presne takto si to spojí. Ako inak by malo? Akú inú logiku v tom má vidieť? Dieťa je od prírody (ako väčšina iných živočíchov) naprogramované na to, aby sa učilo napodobňovaním ostatných, najmä rodičov. Rodičom sa nepáči moje správanie, tak ma udrú. Mne sa nepáči niekoho správanie? Tak udriem, lebo rodičia ma to presne takto naučili. A potom už je to len čistá divočina založená na prežití najsilnejšieho - nechcem biť silnejšieho, lebo mi to vráti, ale môžem ubližovať slabším.
@veroonr A mne je smutno z toho ako "s citom" vychovávajú novodobé matky svoje deti a správajú sa k ním ako k maľovanému vajcu. Potom pozriem na mileniálov a nižšie ročníky a žasnem nad tým čo si decká dovolia k rodičom, učiteľom a k okoliu. Nie som a nikdy som nebola za fyzické tresty ale keď vidím ako mamička dohovárá svojmu Janíčkovi na ihrisku po tom ako niekomu ublížil, miláčik môj to nesmieš, to sa nerobenká, to je eené a decko ešte kopne aj ju, tak by som najskôr priťala jej a potom decku a hneď by pochopili obaja. V živote, a to som dospelá žena som nikdy ale nikdy nevyskočila do svojích rodičov a oni ma nikdy nebili, ale autoritu mali. Moje deti by si v živote nedovolili niekoho udrieť, či škaredo hovoriť , a to nepotrebovali ani dostať pozadku. Teraz sa deťom behá okolo zadkov a oni si robia čo chcú... vyrastá nám generácia narcisov, sebcov a arogantných romaznacov...
Nám vždy mama hovorila: ,,Nezačínaj bitku, ale keď ťa niekto bije, bráň sa." Takto by sa to dalo vysvetliť aj tomu trojročnému. ,,Miláčik, v našej rodine sa nebijeme a ani teba nechceme biť, ale ak si do nás budeš začínať, budeme sa brániť. Nie sme tvoje otĺkance, na ktorých si vybíjaš zlosť."
@veroonr Kde tu vidíš silový postoj? Ide o autoritu, ktorá sa z roka na rok vytráca a tá je úzko spätá s úctou. Dnešné deti sa nevedia zmestiť do kože, a to hlavne z toho dôvodu, že ich benevolentné matky nijak neusmerňujú ale im dávajú voľné pole pôsobnosti, v preklade nech im skáču po hlave. Deti nerešpektujú nikoho a nič, lebo sú to malí polobohovia, na ktorých keď sa niekto len škaredo pozrie pribehne stíhačková matka ochrankyňa a ešte ich podporí. Áno zbohom naša spoločnosť lebo to čo teraz vyrastá je katastrofa...
@veroonr Toto je len ,,prvá pomoc", ktorá má odstrániť nežiadúce správanie. Pracovať s hnevom a emóciami je beh na dlhú trať, rozumný človek neočakáva okamžité výsledky. V tomto veku dieťa najmä potrebuje uistenie, že ho dospelý nenechá emóciám ,,napospas" a v prípade, že sa nevie dostať pod kontrolu samé, tak je tam rozumný dospelý, ktorý sa z jeho záchvatov zlosti emocionálne nezloží a vezme ho pod kontrolu on sám. V skratke povedané, rodič má situáciu stále pod kontrolou.
@veroonr Ale však diskutujme, o tom diskusia je, o vypočutí a prijatí aj iných názorov. Ja sa rada dozviem pohľad niekoho iného... a ešte raz opakujem u mňa nejde o výchovu silou ale o výchovu kde je rešpekt a úcta, kde dieťa nie je v pozícií rodiča a rodič len tíško šúcha nohami kým si dieťa stanovuje podmienky, ja som za jasné a spravodlivé pravidlá. Dieťa nie je môj kamarát, pozícia rodič a dieťa musí byť zachovaná a jasná...
@vikusjk toto je nazor. Ano. Bime deti. Nevedia sa branit. A potom sa cudujme, ze deti biju inych. 🤦🏻♀️🤦🏻♀️🤦🏻♀️
@veroonr suhlasim. To su co za rady? Jedna decko bije po rukach, druha ho zavrie do izby. Boze moj, zeny. 🤦🏻♀️🤦🏻♀️🤦🏻♀️🤷🏻♀️
@marienka56 porozmýšľaj a určite ti napadne to co teraz mne.