Ako sa mám v budúcnosti zachovať pri konflikte 1,5-ročného a 4-ročného dieťaťa?
Ahojte, je to otázka na už ostrieľanejšie mamičky.
Mám syna, ktorý má 1.5 roka, snažím sa byť trpezlivá a nad vecou hlavne keď sa mu niečo nepáči, zbytočne nekričím a hlavne sa snažím veľa vysvetľovať keď je niečo nie s kostolným poriadkom. Má veľmi rád spoločnosť detí, nespomínam si, že by sme museli niečo riešiť niekde na ihrisku alebo v detskom kútiku.
Máme synovca, ktorý bude mať za pár mesiacov 4 roky, chodí už do školky a keďže bývame 15 minut pešo od seba tak raz za čas sa chodíme hrať k ním na dvor. Trvalo niekoľko mesiacov kým sa naučili spolu hrať, ale o to teraz nejde, podstatné je, že už na to prišli a tolerujú sa (v rámci možnosti) Samozrejme vždy sme riešili nejaké nevinné konflikty keď napríklad malý zvedavý videl hračky čo ešte nikdy predtým nevidel a chcel si ich požičať 🤷♀️ Normálka…
Na piesku to tiež trvalo kým sa začali rešpektovať, to isté aj na trampolíne, o všetkých škriepkach tu písať nebudem pretože to bolo vždy len také “nič”.
Dnes poobede to bol ale vrchol všetkého, premýšľam nad tým do teraz.
Prišli sme k ním na záhradu, všetko bolo ako vždy, chlapci boli v pieskovisku, náš si kýblikom naberal piesok a zosypal stenu jamy, ktorú bágroval starší. Ten mu potom začal ťahať Kýblik a chcel ho odhodiť preč, samozrejme mladší sa nedal, nepáčilo sa mu tu a tak buchol kýblikom pár krát po bágri a tiež trafil synovcovi ruku. Jeho reakcia bola že tľapol mladšieho naspäť a strašne sa rozčúlil, zúrivo vybehol z piesku s rečami ja ťa tu nechcem, ty niesi moj kamarát,…pribehol spať a ťukol ho ešte raz… náš začal revať, vysvetlila som mu že staršieho buchol nech sa ide ospravedlniť a nech ho ide pohladkať, prišiel pohladil ho tým to haslo… ešte podotknem že takéto reakcie typu ty niesi moj kamarát počúvame každý krát keď sme tam a náš prekročí komfortnú zónu synovca…
Potom sa chlapci presunuli na trampolínu, nemajú problém sa tam spolu šalieť aj hodinu bez nejakého vážneho plaču, náš si už zvykol že občas dostane ťukanec a spadne, alebo že ho starší stiahne rukou a zgulaju sa obaja - už to berie ako súčasť hry a nerevoší, len keď sa buchne alebo ho zabolí… vždy im opakujeme že bodyčeky (zrážanie) sa nehrá, a vždy staršiemu opakujeme aby dával na malého pozor a aby ho obchádzal keď spadne… ako píšem, dokážu sa fam naháňať aj hodinu…dnes sa už dosť naťahovali, synovec nášho sem tam capol keď bežal okolo, pár krát ho “zhodil” ale tak že náš to už vyhodnotil že to nieje súčasť hry a plakal, samozrejme keď sa mu už nepáčilo tak synovca pár krát potiahol za tričko. Čo som si však všimla, snáď prvý krát, že oplácal- a teda že keď mu synovec tľapol tak po chvíli náš capol jemu naspäť, synovec vždy reaguje tým že sa zduje 🤷♀️… situácia sa vyhrotila keď náš bol chvilu mimo trampolínu a potom chcel ísť naspäť, synovec držal zips a nechcel ho pustiť. Náš samozrejme nervózny škriekal a tak babinka povedala, že nech pustí ju že ide k ním, samozrejme že ju chcel pustiť no a kým sa pozobúvala tak náš vbehol dnu. Stáli obaja pri vchode, pri zipse, jeden chcel zapnúť jeden chcel nechať otvorené a začala strkačka, ktorá skončila tým, že náš malý chytil synovca zubami za ruku. V momente som vytiahla nášho von, obula som ho, zobrala som veci a sadli sme do auta… zvýšila som na neho hlas, pretože sme to už riešili dávnejšie keď hrýzol hlavne mňa no už dlhšie bol kľud, samozrejme rev ale už som nemala nervy ako sa dnes k sebe správali…
Celé poobedie nad tým rozmýšľam že čo nabudúce robiť?
Náš určite nechce ublížiť no uvedomuje si že je menší slabší a bráni sa, ďalšia vec že on nahráva to ako sa k nemu správajú… na ihrisku ani nikde inde nemal tendenciu robiť niečo takéto voči iným cudzím deťom aj keď sa handrkovali o spoločnú hračku…
Kebyže poviem našim, nech si svojho poriešia tak ma len vysmejú že sú to deti 🤷♀️ Respektíve keď ho na niečo upozorňujú tak je to podľa mna nedostačujúce ale nechcem hodnotiť a ani porovnávať…
Veľmi ma to mrzí čo sa stalo, no ako sa mám nabudúce zachovať?
Stručné zhrnutie
- Deti s vekovým rozdielom približne 1,5 roka vs 4 roky často prejavujú nerovnováhu fyzickej prevahy staršieho a konflikt sa často rieši dohľadom, skrátením stretnutí alebo odchodom pri eskalácii.
- Kúsanie v tomto kontexte bolo spomenuté spolu s prerezávaním zubov (u jedného dieťaťa „vyšli 4 očné naraz“), pričom odporučené reakcie zahŕňajú okamžité oddelenie, vysvetlenie, požiadanie o ospravedlnenie formou pohladenia a vynútenie krátkeho odlúčenia.
- Praktické opatrenia odporúčané v diskusii zahŕňajú dôsledné dohliadanie pri hrách (najmä na trampolíne), pravidelné opakovanie pravidiel, skrátenie alebo obmedzenie stretnutí a trpezlivosť do veku ~3–4 roky, keď sa sociálne hranie viac rozvíja.
Najčastejšie otázky
Q: Ako mám reagovať, keď 1,5-ročné dieťa udrie alebo kusne 4-ročné dieťa?
A: Odporúčané kroky v diskusii sú okamžité oddelenie detí, pokojné vysvetlenie, požiadanie o ospravedlnenie (napr. „pohladkať ho“) a pri vyhrotení situácie dieťa zobrať a odísť z miesta (v jednej situácii rodič nastúpil do auta a odišiel).
Q: Môže prerezávanie zubov spôsobovať kúskanie u 1,5-ročného dieťaťa?
A: V diskusii matka uviedla, že dieťa malo „vyšli 4 očné naraz“ a dodala, že to nie je ospravedlnenie na hryzenie, ale prerezávanie zubov bolo v debatách spomenuté ako možný faktor správania.
Q: Je bezpečné, aby sa na trampolíne hrali súčasne 1,5-ročné a 4-ročné deti?
A: Niekoľko príspevkov uvádza názor, že trampolína by nemala byť zdieľaná dvoma deťmi rôznych váhových kategórií a že trampolína je vhodnejšia pre jednu osobu, pričom zrazové dopady poškodzujú kĺby menšieho dieťaťa.
Q: Ako znížiť frekvenciu a intenzitu konfliktov pri návštevách príbuzných?
A: Navrhované opatrenia zahŕňajú skrátiť stretnutia, dohliadať bližšie na interakcie, požiadať domáceho rodiča, aby dôslednejšie opakoval pravidlá, alebo stretnutia dočasne obmedziť s očakávaním, že rozdiel sa časom (okolo 3–4 rokov) zmenší.
Q: Čo robiť, ak domáce dieťa opakovane hovorí „ty nie si môj kamarát“ a odmieta ospravedlnenie?
A: Diskusia odporúča dôsledné opakovanie pravidla, požadovanie konkrétneho správania (napr. „choď ho pohladkať“) a v prípade neústupnosti dieťa odobrať od hry alebo ukončiť návštevu.
Q: Má zmysel úplne obmedziť kontakty s domáceho dieťaťom kvôli opakovaným konfliktom?
A: V diskusii boli dve hlavné línie: niektoré príspevky odporúčali neobmedzovať stretnutia, lebo rozdiel sa časom zmenší; iné odporúčali stretnutia skrátiť alebo dočasne eliminovať, ak sú konflikty časté a vyčerpávajúce.
Závery z diskusie
Zhoda
- Vekový rozdiel ~1,5 roka vs 4 roky často znamená, že staršie dieťa využíva fyzickú prevahu a mladšie netuší všetky spoločenské pravidlá.
- Opakované vysvetľovanie pravidiel, požadovanie ospravedlnenia (napr. pohladenie) a odchod pri vyhrotení situácie sú bežné odporúčané reakcie.
- Skracovanie stretnutí a zvýšený dohľad sú praktické opatrenia odporúčané väčšinou prispievateľov.
Sporné názory
- Niektoré príspevky odporúčali radikálne neobmedzovať kontakty a veriť, že rozdiel sa časom zmenší; iné odporúčali dočasne eliminovať alebo skrátiť stretnutia, ak sú konflikty časté.
- Niektorí užívatelia zastávali prísnejšie fyzické reakcie (napr. „kusla som naspat“), zatiaľ čo väčšina odporúčala pokojné dohliadanie, vysvetľovanie a odchod pri eskalácii.
Otvorené otázky
- Ako efektívne naučiť 4-ročné dieťa, aby rešpektovalo hranice 1,5-ročného v domácom prostredí bez častých konfliktov?
- Ako dlho je rozumné skrátiť alebo obmedziť stretnutia, kým mladšie dieťa nedosiahne stabilnejšie sociálne zručnosti (diskutované rámcovo ako 3–4 roky)?
- Aké konkrétne intervenčné techniky fungujú pri opakovanom kusaní u dieťaťa 1,5 roka?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
trampolína,pohladkať ako ospravedlnenie,odísť pri vyhrotenej situácii,skrátiť stretnutia,eliminovať stretnutia,vysvetľovanie a opakovanie pravidiel,okriknúť/zvýšiť hlas,kusanie späť (uvedené ako osobný prístup niektorých diskutujúcich),zakazanie „bodyčkov“/zrážania
Miesta a osoby
žiadne
Synovec skratka dnes nemal svoj den.takych situaciu este bude! Pokojne by som oboch zahriakla, dala ich od seba, nech sa chvilu hraju sami. Deti si uz raz take..
toto budes zazivat vkuse, skolka, ihriska, rodinne stretnutia s detmi maleho veku, doma s dvoma detmi s dvojrocnym odstupom.
riesenie je bud mat na samote kdesi v lazoch jedinacka socialne izolovaneho, alebo sa zmierit ze situacia sa zlepsi ako tak ked to najmladsie dieta "v ringu" dosiahne rozumneho hracieho veku, co je minimum 3-4 roky.
V tvojom spravani nie je nic nespravne, vysvetlujes, podporujes ospravedlnenie u vinnika, pripadne odides pri vyhrotenej situacii. V podstate nic lepsie sa robit neda.
Ja som podobne situacie zazivala v miliontych variaciach...mam styri deti, ked boli mensie mala som pocit, ze travim pol zivota na ihriskach. Plus mame dokopz 5 bratrancov a sesternic v cca nasom veku. A klud nebol ani doma..vzdy ked to mladsie vyrastlo a zrozumnelo pribudol dalsi maly nerozumny partak na "zaucenie"
ja by som kontakty s bratrancom radikalne neobmedzovala, zachvilu v zime sa budete na dvore stretavat menej, a na jar tvoj uz bude mat cez 2 roky a casom sa bude rozdiel medzi chlapcami zotierat a zohraju sa. alebo aj nie...ale to uz bude viac zalezat na ich povach nez na veku.
1. na trampolíne nemajú čo byť dvaja - je pre jednu osobu a články s ortopédmi sú asi iba tak, na zaplnenie priestoru časopisu, lebo očividne mamičky ich nečítajú, hlavne že prvé mesiace života polovica koňa rieši "aké topánočky" 🙄
1. nikdy nikdy nikdy nie iná váhová kategória ak teda už musia byť dvaja.... tvojmu 1,5r ten dopad ničí kĺby lebo 4r dopadne skôr
ostatné sú hovadiny, ako ti to už už napísali iné maminy