Ako sa mám v budúcnosti zachovať pri konflikte 1,5-ročného a 4-ročného dieťaťa?

Ahojte, je to otázka na už ostrieľanejšie mamičky.
Mám syna, ktorý má 1.5 roka, snažím sa byť trpezlivá a nad vecou hlavne keď sa mu niečo nepáči, zbytočne nekričím a hlavne sa snažím veľa vysvetľovať keď je niečo nie s kostolným poriadkom. Má veľmi rád spoločnosť detí, nespomínam si, že by sme museli niečo riešiť niekde na ihrisku alebo v detskom kútiku.
Máme synovca, ktorý bude mať za pár mesiacov 4 roky, chodí už do školky a keďže bývame 15 minut pešo od seba tak raz za čas sa chodíme hrať k ním na dvor. Trvalo niekoľko mesiacov kým sa naučili spolu hrať, ale o to teraz nejde, podstatné je, že už na to prišli a tolerujú sa (v rámci možnosti) Samozrejme vždy sme riešili nejaké nevinné konflikty keď napríklad malý zvedavý videl hračky čo ešte nikdy predtým nevidel a chcel si ich požičať 🤷‍♀️ Normálka…
Na piesku to tiež trvalo kým sa začali rešpektovať, to isté aj na trampolíne, o všetkých škriepkach tu písať nebudem pretože to bolo vždy len také “nič”.
Dnes poobede to bol ale vrchol všetkého, premýšľam nad tým do teraz.
Prišli sme k ním na záhradu, všetko bolo ako vždy, chlapci boli v pieskovisku, náš si kýblikom naberal piesok a zosypal stenu jamy, ktorú bágroval starší. Ten mu potom začal ťahať Kýblik a chcel ho odhodiť preč, samozrejme mladší sa nedal, nepáčilo sa mu tu a tak buchol kýblikom pár krát po bágri a tiež trafil synovcovi ruku. Jeho reakcia bola že tľapol mladšieho naspäť a strašne sa rozčúlil, zúrivo vybehol z piesku s rečami ja ťa tu nechcem, ty niesi moj kamarát,…pribehol spať a ťukol ho ešte raz… náš začal revať, vysvetlila som mu že staršieho buchol nech sa ide ospravedlniť a nech ho ide pohladkať, prišiel pohladil ho tým to haslo… ešte podotknem že takéto reakcie typu ty niesi moj kamarát počúvame každý krát keď sme tam a náš prekročí komfortnú zónu synovca…
Potom sa chlapci presunuli na trampolínu, nemajú problém sa tam spolu šalieť aj hodinu bez nejakého vážneho plaču, náš si už zvykol že občas dostane ťukanec a spadne, alebo že ho starší stiahne rukou a zgulaju sa obaja - už to berie ako súčasť hry a nerevoší, len keď sa buchne alebo ho zabolí… vždy im opakujeme že bodyčeky (zrážanie) sa nehrá, a vždy staršiemu opakujeme aby dával na malého pozor a aby ho obchádzal keď spadne… ako píšem, dokážu sa fam naháňať aj hodinu…dnes sa už dosť naťahovali, synovec nášho sem tam capol keď bežal okolo, pár krát ho “zhodil” ale tak že náš to už vyhodnotil že to nieje súčasť hry a plakal, samozrejme keď sa mu už nepáčilo tak synovca pár krát potiahol za tričko. Čo som si však všimla, snáď prvý krát, že oplácal- a teda že keď mu synovec tľapol tak po chvíli náš capol jemu naspäť, synovec vždy reaguje tým že sa zduje 🤷‍♀️… situácia sa vyhrotila keď náš bol chvilu mimo trampolínu a potom chcel ísť naspäť, synovec držal zips a nechcel ho pustiť. Náš samozrejme nervózny škriekal a tak babinka povedala, že nech pustí ju že ide k ním, samozrejme že ju chcel pustiť no a kým sa pozobúvala tak náš vbehol dnu. Stáli obaja pri vchode, pri zipse, jeden chcel zapnúť jeden chcel nechať otvorené a začala strkačka, ktorá skončila tým, že náš malý chytil synovca zubami za ruku. V momente som vytiahla nášho von, obula som ho, zobrala som veci a sadli sme do auta… zvýšila som na neho hlas, pretože sme to už riešili dávnejšie keď hrýzol hlavne mňa no už dlhšie bol kľud, samozrejme rev ale už som nemala nervy ako sa dnes k sebe správali…

Celé poobedie nad tým rozmýšľam že čo nabudúce robiť?
Náš určite nechce ublížiť no uvedomuje si že je menší slabší a bráni sa, ďalšia vec že on nahráva to ako sa k nemu správajú… na ihrisku ani nikde inde nemal tendenciu robiť niečo takéto voči iným cudzím deťom aj keď sa handrkovali o spoločnú hračku…
Kebyže poviem našim, nech si svojho poriešia tak ma len vysmejú že sú to deti 🤷‍♀️ Respektíve keď ho na niečo upozorňujú tak je to podľa mna nedostačujúce ale nechcem hodnotiť a ani porovnávať…
Veľmi ma to mrzí čo sa stalo, no ako sa mám nabudúce zachovať?