Ako sa naučiť povedať dieťaťu nie?
Potrebujem radu,už neviem čo s manželom.
Ide o to že všetko dovolí dieťaťu,máme 4r chlapčeka.Vsetko musí byť po ňom ako malý chce.No najhoršie je keď sme v obchode a chce stále novú hračku.Dobre vie že ja mu nedovolím,aj doma poviem že nekupime žiadnu hračku.No v obchode zoberie manžela za ruku a idú k hráčkam keďže dobre vie že manžel mu kúpi.Potom doma nadáva že zbytočne kupuje hračky a vyhadzuje peniaze.Lenze on musí povedať nie malému.Ako ho to naučiť?Ja som mu povedala že nie a ideme preč,nech aj reve.Na to manžel že on nebude týrať dieťa aby reval.A dalsia vec nikam nemôžem ísť,minule som bola u kaderníčky predtým u doktora.Maly reval že on chce ísť so mnou.Hovorim manželovi zabav ho nejako,on na to že chce ísť so mnou tak nech ide.Tak sme išli všetci traja a čakali so mnou tam kam som išla.Niekedy už také nervy mám,keby sa trochu snažil manžel a zabavil by malého,nemusel by všade chodiť so mnou.Aj na nákup by som mohla ísť sama.Je strasne na mňa naviazaný.On chce stále len maminku.Aj uspať ho môžem len ja.Aj jesť mu dať len ja,proste všetko.
Stručné zhrnutie
- Rodičia majú problém, že 4‑ročné dieťa využíva otcovo nevedenie povedať „nie“ v obchode a doma, čo vedie k neplánovanému kupovaniu hračiek a k dvojitej výchove rodičov.
- Odporúčané riešenia zahŕňajú dohodu oboch rodičov na jednotných pravidlách, nebrať dieťa do obchodov, dohodu „1 vec si môže vybrať“ v obchode a vrátenie hračky, ak otec poruší dohodu.
- Ďalšie odporúčané zdroje a metódy sú psychologické poradenstvo, internetový kurz „Nevychova“, čítanie kníh o výchove a nácvik spracovania emócií u dieťaťa (napr. verbálne vedenie, „zadupkať/zakričať/zaboxovať do vankúša“).
Q: Ako dosiahnuť, aby obaja rodičia dodržiavali rovnaké pravidlá pri nákupoch?
A: Dohodnite si pred vstupom do obchodu jednotné pravidlo (napr. „1 vec si môže vybrať“) a obom rodičom jasne oznámte, že pravidlo platí pre všetkých; ak jeden rodič poruší dohodu, druhý rodič môže hračku okamžite vrátiť.
Q: Je rozumné nebrať 4‑ročné dieťa do obchodu?
A: Viaceré rodičky odporúčajú nebrať dieťa do obchodu v období, keď robí scény, alebo chodiť neskôr večer (užívatelia spomínali chodiť „večer, keď sú deti v posteliach“), aby sa znížilo riziko nákupov pod tlakom.
Q: Môžem dieťa „nechať vyplakať“, aby sa naučilo prijať odmietnutie?
A: V diskusii odborné argumenty tvrdia, že občasné ponechanie dieťaťa pri plači (rodič prítomný a s podporou) pomáha učiť spracovanie emócií; opačný názor je, že niektorí rodičia považujú takéto postupy za kruté — toto tvrdenie je v diskusii sporné.
Q: Ako naučiť otca zvládať detský plač a povedať „nie“?
A: Navrhujú mu dať prečítať knihy o výchove, odporučiť psychologickú konzultáciu alebo online kurz „Nevychova“, a cvičenia pre odosobnenie (napr. predstaviť si, že plače cudzie dieťa) podľa rád z diskusie.
Q: Ak otec uteká od plaču a dieťa to zneužíva, čo robiť prakticky doma?
A: Odporúčané kroky sú: jasná dohoda oboch rodičov, nenechať dieťa ťažiť z dvojakej výchovy, naplánovať otcov čas s dieťaťom (ihrisko, aktivita), a ak rodič odíde, trvať na dohodnutom správaní (napr. zamknúť dvere a odísť na kaderníčku).
Q: Aké konkrétne techniky pomáhajú dieťaťu naučiť sa zvládať hnev a sklamanie?
A: V diskusii sú odporúčané techniky ako verbálne vedenie pri emóciách, ponúknuť alternatívy (ovocie, malé obľúbené jedlo), „rotácia hračiek“ (meniť hračky v boxoch) a fyzické vybitie emócií (zadupkať, zakričať, zaboxovať do vankúša), ktoré účinne učia spracovanie hnevu.
Závery z diskusie
Zhoda
- Problémom je otcova neschopnosť povedať „nie“ a následné rozmaznávanie dieťaťa kupovaním hračiek.
- Riešením je jednotná dohoda rodičov a dôsledné dodržiavanie pravidiel (napr. „1 vec si môže vybrať“, nebrať dieťa do obchodu).
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že nechať dieťa vyplakať je nevyhnutné pre učenie emočnej regulácie; iní to považujú za kruté a tyranizujúce dieťa.
Otvorené otázky
- Pomôže osobné poradenstvo alebo kurz (napr. „Nevychova“) zmeniť otcove reakcie na detský plač a zabezpečiť dlhodobú zmenu v správaní?
- Ako dosiahnuť, aby otec aktívne prevzal zodpovednosť za starostlivosť bez ústupkov v dôležitých situáciách (obchody, spánok)?
Spomenuté značky a firmy
Obi,Hornbach,Nevychova,youaremom.com
Spomenuté produkty a metódy
„1 vec si môže vybrať“ pravidlo,nebrať dieťa do obchodu/večerné nákupy,ignorovanie/ignorovať tantrum,nechať dieťa vyplakať (s rodičom prítomným),vrátenie hračky ak rodič poruší dohodu,rotácia hračiek v boxe,nácvik spracovania emócií (zadupkať, zakričať, zaboxovať do vankúša),internetový kurz Nevychova,psychologické poradenstvo
Miesta a osoby
žiadne
Ty sa musis porozpravat s otcom. Ze proste takto to nejde, vychova si zo syna urevanca, nalepeneho na mame, len pre jeho pohodlie. Nebrala by som ich so sebou a nech sa hodia o zem obaja v obyvacke. PRost eby som oznamila ze zajtra idem ku kadernicke, tam a onam, zabuchla by som dvere a nevyjednavala. Ak by mi chlap doma somral na co to kupuje, na co mina peniaze na hracky, tak mu rovno poviem, ze kupuje to preto, ze je idiot. KEd sa raz povie, ze nie nekupi sa, tak nemoze on utekat a kupit synovi. Proste si kupuje jeho "neplakanie", jeho pozornost. Nic ine. Radost s tym neurobi, iba viac problemov. Opicia laska. A este horsie dvojita vychova. Syn uz vie, ze k hracke ma tahat otca, zacne revat, otec povoli a kupi ale s mamou by to nefungovalo.
Jeho nazory su naozaj uplne ale uplne odveci. Ked sa nehcce hanbit v obchode za placuce dieta (kazdy rodic tym urcite presiel, aspon raz), tak proste treba drzat dohody a chvilu vydrzat. Tak ako sa deti oducaju od dudla, flase, cohokolvek, postupne sa naucia aj spravat v obchode.. ano sklamanie pride, aj 12rocna sa mi zduje, ze nedostane sluchatka za 200EUR... oduje sa, aj slzu pusti jednu tajne, potom si to da vysvetlit a s rozumom vyberieme nieco vhodnejsie ak nejake sluchadla naozaj potrebuje. Sklamanie, odmietnutie,je podla mna prirodzena sucast zivota a treba si zvykat.
Zda sa ze mas doma dve deti.. jeden ma 4, druhy je tvoj manzel.
Ste rodicia obaja, tak nejaky kompromis musite najst, nevie otec zobrat syna na ihrisko, alebo do parku, alebo pockat v aute kym si nakupis/alebo opacne..? S tymto by som zacala
Ako chapem aj to, ze muzi nemaju taku prirodzenu schopnost starostlivosti o deti jak my-predsa zeny su inak nastavene od prirody, ale muste sa dohodnut.
Je dosť možné, že tvojmu mužovi ako dieťaťu nebolo dovolené prejavovať negatívne emócie, a tak on nevie spracovať negatívne emócie svojho dieťaťa. Pripomína mi to moju situáciu kedysi. Poznali sme sa s mužom dosť dlho, keď sme sa rozhodli mať dieťa, vedela som, že zvláda aj krízové situácie, ale to, ako reagoval na detský plač som fakt nečakala. Úplne nervózny, tiež akoby chcel ujsť, aby to nepočul (len na balkón 🙂), hystéria, že mám niečo robiť, aby prestal, čo mu je, či treba volať doktorke, ja nervy v kýbli.... Našťastie sa mi podarilo mu vysvetliť, že dieťa proste plače z rôznych dôvodov, lebo má málo iných prostriedkov na vyjadrenie. Tiež si sám odsledoval, že keď je on nervózny, dieťa je plačlivejšie. Aj teraz vidno, že mu to nie je príjemné, keď dieťa plače, ale pracuje s tým. Blbé je, že u vás to trvá dlho a 4-ročný už perfektne vie, ako to funguje. Podľa mňa treba pracovať s mužom. Skús možno nejaké knihy, profily o výchove. Bol by ochotný porozprávať sa s odborníkom, čo v ňom detský plač prebúdza? Lebo toto jeho správanie je cesta do pekla, čo sa výchovy aj pevnosti vášho vzťahu týka. Snažiť sa to zmeniť zo dňa na deň bude asi ťažké, ale meniť to treba. Pre dobro syna aj teba, veď máte byť dvaja na dieťa, nie ty sama na dvoch, ktorí nevedia ovládať emócie.
@lylyjana Ja to povie že nie že nôž a pod sú nebezpečne veci,že to mu vysvetlí že nemôže lebo môže si ublížiť.Ale ostatné veci všetko mu dovolí.
@zunaf Presne ako píšeš takto to robil aj on od bábätka keď malý plakal manžel že prečo plače čo sa mu stalo aby som volala doktorke či je v poriadku a podobne reči.Vzdy som mu s kľudom vysvetľovala že to je normálne.Myslela som že časom sa to zlepší,predsa už má 4roky.No teraz malý s plačom všetko dosiahne u otca.Aj to ma hnevá že takto máme dvojitú výchovu.Ako keby ja som tá zlá lebo nič nedovolím a otec mu všetko dovolí.Darmo sa s ním rozprávam o tom s manželom,povie mi že pomôž mi to zmeniť.Ked mu poviem že jednoducho nechaj ho vyplakať párkrát si poplace potom sa naučí že nedostane všetko na čo len prstom ukáže.Na to mi manžel povie že som bezcitna žena keď nechám dieťa vyplakať.
Dobre a keby ho vezmeš za nejakou autoritou? Psychologička? Keby mu odborník vysvetlí, o čo ide, ani tak by sa nespamätal?
Jasne, chapem, je to tazke vysvetlit niekomu kto nie je ochotny pocuvat a zamysliet sa…
porekadlo “od dobroty sa aj pes besni” mu nic nehovori? Alebo nejak skus vysvetlit, ze detom musis nechat aj nejake tuzby a sny, nie vsetko im splnit hned, ze to nie je zdrave. Ze v zivote je dolezite sa naucit vyrovnat sa s neuspechom, a ze nebude vsetko tak ako chceme. Ze mu robi len medvediu sluzbu a z dlhodobeho hladiska mu viac skodi.
Ak si on mysli ze nechat dieta vyplakat ked mu nieco zakazes je tyranie a je to krute a bezcitne, tak mu vysvetli ze to je pravy opak.
Tym ze nechas dieta vyplakat, mu davas moznost sa naucit spracovat svoje emocie. Kazde dieta sa to musi naucit a to sa da jedinne tak, ze si tie emocie preciti a zisti ze po case sa samo od seba ukludni. Ze ten smutok a hnev pride, lomcuje nim, ale potom odide. Ked sa dieta narodi, tak nevie nic o emociach a ako na ne reakovat. Vsetko sa to musi pracne ucit, tym ze ti to prezije znovu a znovu. Normalne si to natrenuje. Rodic by tam mal byt s nim a poradit mu napriklad ako sa da s tym hnevom vysporiadat efektivnejsie. Napriklad si od zlosti zadupat, hlasno zakricat, zaboxovat do vankusa. Proste to dat zo seba von. Ak tvoj muz synovi vzdy vyhovie a nenecha ho prezit si svoj hnev, obera ho o moznost sa naucit ten hnev spracovat. Robi z neho doslova emocialne chromeho cloveka, ktory nebude vediet ako reagovat na svoj vlastny hnev. Vdaka tebe sa to syn samozrejme nauci, ale nebyt teba, moze to byt so synom katastrofa. Dak krk na to ze tvoj muz sa ako dieta nikdy nenaucil svoj hnev a strach a smutok spracovat. Rodicia ho nikdy nenechali vyplakat a vyzurit sa. Mozno ho netrestali, mozno mu vsetko dovolili. Preto on sam nema ani sajnu ako na synov hnev reagovat a uplne panikar, lebo sa to nikdy ako dieta nenaucil.
Nema nahodou muz aj poznamky ze je to tvoja vynna ze syn neposlucha na slovo. Ze ho poriadne nevychovavas?
Poznas internetovy kurz rodicovstva Nevychova? Velmi dobre tam vysvetluju ako reagovat na detsky plac. Vysvetluju tam aj to preco maju niektory rodicia tak panicku reakciu na detsky plac a ze preco je dolezite sa to naucit ovladat.
Tiez davaju neskutocne vela rad o tom ako reagovat na detsky vzdor a ako prestat s dietatom bojovat. Sice to stoji peniaze ale mozno by si mohla skusit to navrhnut muzovi. Mne to velmi pomohlo vo vychove. Tiez mame 3.5 rocneho velmi ziveho a zvedaveho, ktory vsetko chce robit sam a na vsetko ma nazor.
@andreatytler Mas dobre skusenosti s Nevychovou? Zvazujem, lebo nas maly 3r prechadza velmi narocnym obdobim.
@drahomirrra Ano, velmi dobre skusenosti. Zacala som ked mal syn asi rok a zacalo prve vzdorovanie. Moja automaticka reakcia na to bolo autoritativne nakricat ako som to poznala od rodicov. Citila som sa velmi neprijemne. Nesedelo mi to a chcela som to robit inac. Nevychova mi uplne zmenila nazor na dieta, ako sa k nemu pristupuje a jedna s nim. Uplne mi to zmenilo myslenie, aj ked stale este velakrat sklznem do naucenych vzrocov vychovy. Je velmi tazke tomu odolavat.
Moj muz mal presne taku istu vychovu bitkou a krikom a on to vzdy povazoval za spravne. Nemal v plane nic menit. Ale ked videl ako syn pekne reaguje na moj pristup, zacal robit veci ako ja. Proste mu je prijemnejsie urobit so synom dohodu namiesto toho aby mu dal po zadku.
Ahojte,potvrdili ste ma v tom aký názor mám ja na toto kupovanie.Ze to není správne a manžel by si to mal konečne uvedomiť že s tým len škodí malému
Ináč čítala som včera inú diskusiu,tam žena písala že malej kupuje zakazdym šaty a hračky keď idú do obchodu a manželovi sa to nepáči.Tam väčšina komentárov že robí dobre že aj ostatné stále kupujú deťom.Zaujimave raz taký názor raz taký
Veď v pohode. Vychovávajte si dieťa ďalej tak ako to robíte doteraz. Má 4 roky. Počkaj si na vek 13 a viac rokov a potom napíš, ako sa vám darí. A pamätaj, malé dieťa, malé problémy 😉.
sa spytaj muza, ze kebyze maly chce do ruky velky kuchynsky noz a zacne revat a hadzat sa o zem, ci mu ho da v pohode do ruky. Mozno lepsie pochopi, ze nie vsetko co dieta chce je pre neho aj dobre 😉