Ako to bolo kedysi s materstvom? Ženy nechali revať malé batoľatá a šli na pole?
A dnes sa ideme pretrhnut aby sme skakali okolo tych malych zadkov🙂
Stručné zhrnutie
- V minulosti matky nosili bábätká v šatkách alebo nosičoch, alebo brali deti so sebou na pole; starší súrodenci a viacgeneračné domácnosti často zabezpečovali opateru detí.
- V diskusii boli spomenuté prípady, keď boli deti ponechané v postieľke alebo ohrádke počas práce (v jednom prípade až približne 2 hodiny), zároveň sa uvádza aj bežné upokojovanie dieťaťa pri práci.
- Dnešné riešenia zahŕňajú jasle a škôlky, nosenie v šatke ako alternatívu k separácii, a hľadanie „zlatej strednej cesty“ medzi úplným „nechať vyplakať“ a prehnanou ochranou.
Najčastejšie otázky
Q: Ako sa v minulosti starali rodičia o malé deti pri práci na poli?
A: Matky brávali deti na pole v šatkách alebo nosičoch, prípadne ich ukládali do kočíka, ohrádky alebo postieľky a starali sa o ne starší súrodenci alebo členovia viacgeneračnej domácnosti.
Q: Bolo bežné nechávať dieťa „vyplakať“ v minulosti?
A: V diskusii boli spomenuté konkrétne prípady nechávania detí vyplakať, vrátane prípadu, keď dieťa zostalo samo asi 2 hodiny; zároveň viacerí uviedli, že mnohé matky deti upokojovali a nosili.
Q: Aké sú moderné alternatívy, keď rodič musí pracovať a nemôže byť pri dieťati?
A: Uvedené možnosti sú jasle, škôlka, starostlivosť v rámci viacgeneračnej domácnosti alebo od starších súrodencov, a nosenie v šatke ako spôsob byť s dieťaťom počas aktivít.
Q: Má nosenie v šatke historickú oporu?
A: Áno, viaceré príspevky potvrdili, že nosenie v šatkách a používanie nosičov bolo bežné a matky tak upokojovali deti aj pri práci.
Q: Má ponechávanie dieťaťa „vyplakať“ dlhodobé následky?
A: Diskusia bola rozdelená: niektorí tvrdili, že pravidelné nechávanie dieťaťa vyplakať je zlé a neprirodzené, iní tvrdili, že krátkodobé poplakanie je akceptovateľné, ak rodič nemá na výber; názory sú protichodné.
Q: Ako sa menila starostlivosť o deti medzi generáciami?
A: Účastníci uviedli, že kedysi boli bežnejšie viacgeneračné domácnosti a skoršia samostatnosť detí, zatiaľ čo dnes sa viac prihliada na individuálne potreby dieťaťa a existuje širšia dostupnosť inštitúcií ako škôlky a jasle.
Závery z diskusie
Zhoda
- V minulosti sa praktizovali rôzne formy starostlivosti: nosenie v šatkách, nosičoch, starostlivosť starších súrodencov a viacgeneračné domácnosti.
- Dnešná spoločnosť viac reflektuje potreby detí a existujú inštitúcie ako jasle a škôlky.
- Mnoho diskutujúcich odporúča „zlatú strednú cestu“ medzi extrémami (nechať dieťa vyplakať vs. prehnaná ochrana).
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že nechávať dieťa krátkodobo poplakať je akceptovateľné, ak rodič nemá inú možnosť; iní tvrdia, že pravidelné nechávanie dieťaťa vyplakať (napr. 2 hodiny) je škodlivé a neprirodzené.
- Niektorí považujú historickú samostatnosť detí za prínos pre ich neskoršiu samostatnosť; iní ju vnímajú ako výsledok núdze a potenciálneho rizika (úrazy, vyššia detská úmrtnosť).
Otvorené otázky
- Aké sú dlhodobé psychologické následky pravidelného nechávania dieťaťa vyplakať v rannom veku?
- Ako optimálne zladiť potrebu rodičov pracovať (napr. poľnohospodárska práca, zamestnanie) s potrebami malého dieťaťa v rôznych spoločenských podmienkach?
- Ako definovať a dosiahnuť „zlatú strednú cestu“ v praktickej každodennej starostlivosti o dieťa?
Spomenuté značky a firmy
jasle, škôlka, domov seniorov
Spomenuté produkty a metódy
šatka, nosič, nosenie v šatke, ohrádka, postieľka, kočík, plachta, nechať dieťa vyplakať, viacgeneračná starostlivosť, starší súrodenci ako opatrovatelia
Miesta a osoby
Bratislava, Amazon, Srbsko
@abeata vies co? Je to aj dobou, ale ja mam sestru narodenu v roku 1976 a ta pistala mame za usami, ze sa nudi, vyzadovala animaciu, aby sa s nou niekto hral a niekam s nou chodil. Paradoxne ja o 2 roky starsia som sa sama prehrala, cely den v knihach a ked som sestru volala hrat sa so mnou, tak ju to bavilo 5 minut. Ona je uz asi dieta sucasnosti. A jej deti 2 z 3 by radi sa obcas ponudili, polezali, ale sestra im ma/mala potrebu animovat volny cas, lebo ved jej sa nikto nevenoval, furt sa nudila... Dve z jej deti to nepotrebuju, ale ona ma pocit, ze musi😄
Ale urcite je to sposobene v dnesnej dobe internetom. Kedysi sa deti museli zabavit same, teraz ich zabavia pocitace, smartphony a tablety...
@0silvia0 no mne sa zdá, že je to veľmi spôsobené tým, že dnes sa bojíme deti púšťať von samé, to kedysi nebolo, ja som už od piatich rokov mohla ísť von sa hrať s kamarátmi, jasné museli sme byť pri bytovke pod oknami aby na nás videli, ale neexistovalo to ako teraz, že sa rodičia boja pustiť deti von hrať sa samé a tým pádom sú len dve možnosti, buď pôjdu s nimi rodičia, čo sa ale tým rodičom nedá stále ak už pracujú, alebo budú doma a doma sa nudia. Moji rodičia poriadne o mne po poobediach do večere ani nevedeli, furt sme boli vonku a oni si mohli v kľude doma robiť svoje. To dnes neexistuje, ani 12-ročné deti nepustia len tak von sa hrať. No a potom keď máš to dieťa nejak udržať doma, tak to končí pri tablete alebo telke. Postupne sa decká na tú techniku tak namotajú, že sa im už von ani nechce.
@simsalabim ano urcite to bolo ine , ved byvalo 10-12 surodencov...jeden sa staral o ddruheho a celkovo ved nebola taka kriminalita urcie alebo nieco podobne ved este ja si to pamatam a to som enni az tak stara ved na brane sa nezamykalo, dvere byvali otvorene utekali sme u babky od jedej babky k susede a k dalsej atd..ved ziadne vyklpkavanie otvorili sme tazku branu , nacupitali do dvora a bolo...ale to je x dalsich veci proste to sa neda porovnvat zivot predtým a zivot teraz.
No myslím, že takú veľkú časovú vzdialenosť si málokto môže pamätať, pretože ženy čo pracovali na poli - to bolo kedy - pred vojnou, po vojne? Od 50tych rokov sa spoločnosť pomaly menila - isté stále bolí rolničky, ale boli už aj inštitúcie, čo sa o deti starali namiesto mám.. nepochybujem.o tom, že ľudia boli rôzni vždy odjakživa - každý mal inak nastavene to, ako pristupoval k deťom..
Ja môžem len hádať podľa toho, čo mi hovorila mama a svokra.. (vždy som rada počúvala) ako to mala moja babka, čo mala prvé dieťa v 17tich, druhé v 19 počas ich batolitoveho obdobia netuším..
ale keď mala mama 4 roky, bola zväčša sama.. bola z Bratislavy, často sa vramci mesta sťahovali ale vždy všade chodievala sama, von do škôlky atd.. preto aj sa zaviazala, že nikdy nebude ako jej mama a s deťmi bude kým bude môcť a bude ich mať veľa, aby sme sa vždy mali na koho spoľahnúť - čo sa jej podľa mňa splnilo..
moja mama mala 4.deti od 73 do 84 a podľa toho čo si pamätám a môžem prečítať v jej zápiskoch - mamina výchova by sa dala nazvať moderné "vzťahova".. nikdy na nás nekricala, mňa nosievala v šatke, bola veľa s nami, venovala sa nám.. myslím, že niekedy bola veľmi mäkká (najmä ja by som mala mať trocha prísnejšiu výchovu) ale oco bol ten prísnejsi - podľa mňa dobrá kombinacia.. (ten keď som potrebovala prisnejsiu ruku v 8r dostal porazku a tak som to mala.nevyrovnane, moji starší súrodenci to mali inak)
Svokra mi zase povedala, že teda bola trocha iná ako iné mamy, deťom sa snažila byť vždy nablízku (muž ma troska iný názor, ale on si pamätá vek neskôr, bola veľa v práci) a radu, nechat vytrvať dieťa urobila len raz - vesala prádlo na balkóne, jej prvá dcéra revala a ona že si povedala, že veď aj prestane.. a zrazu akoby utlo - prestala - svokre to nedalo a šla sa pozrieť.. že jej dcéra sa dusila.. odvtedy to nikdy neurobila a deti nenechala nikdy vyplakat..
No a ja? Zase som iná mama ako mamy o ktorých píšem.. snažím sa deťom veľa vysvetľovať, byť s nimi, ale som o dosť prísnejšia ako bola moja mama, mám inu povahu (skôr Srbsku po otcovi, mama bola flegmatik).. neviem či skacem okolo zadkov, snažím sa aby boli samostatni, ale zase chcem aby vedeli, že sa namna môžu spoľahnúť a chcem byť ich istota.. ťažko sa vysvetľuje niečo tak rozsiahle ako je výchova.. každý ju má inú a podľa mňa nejde ani tak o dobu, ale o povahu a zážitky z detstva ale aj ostatného života - to všetko človeka ovplyvní.. a to má každý človek iné, aj v ostatných dobách..
@halienka no tak ale tvoja svokra nie je uplne ....radsej pomlcim. Ja mam 40 plus a este za mojich detskych/mladeznickych cias sme chodili na pole. A aj vsetci susedovci okmolo. A VSETKY deti bez rozdielu veku tam boli tiez. Babätka bud v kociku, voziku, takej podobnej hacke ako hore na obrazku, alebo len tka na deke. Nik nikoho nenechal revat a uz vobec nie dve hodiny same babo doma. grrrrr A to väcsina susedovcov to mali domov na skok. To len my sme dochadzali z mesta, kedze sme pomahali u starkych. A je to tak doteraz. Moji rodicia este stale obrabaju policko a u susedovcov je to uz niekolka generacia a tie male deti su tam stale.
@katulienkax... ano, nie vždy mali matky na deti toľko času, aby sa im mohli venovať 24 hodín denne a napriek tomu z tých detí vyrástli dobrí ľudia (samozrejme, výnimky boli vždy). Úcta k starším, pracovitosť a určitý rešpekt boli pre deti samozrejmosťou. No ešte generácia mojich detí, ktoré sú asi vo veku mnohých diskutujúcich maminiek vedeli niečo, čo žiaľ dnešné deti veľmi nevedia - vedeli sa hrať. Samé, bez asistencie rodičov, už dvoj- trojročné deti sa vedeli zamestnať skúmaním a spoznávaním hračiek, škôlkári si vedeli vymyslieť hru, spoločne, celé skupinky kamarátov sa hrali na vojačkov, neskôr skákali gumu, škôlku, hrali šípkovačky a špehovačky po celom sídlisku... Nepamätám sa, že by sa povaľovali doma a mrnčali, že sa nudia. Nepamätám sa ani na to, že by som ich musela vyháňať von, alebo riešiť ich problémy medzi rovesníkmi... A dnes mám pocit, že deti túto schopnosť stratili...všetko ich nudí, nič ich nebaví...žiadne nezbiera servítky, známky, žuvačky... nehrajú sa na školu, na obchod...nehrajú sa na vojakov...dievčatá nevyšívajú, nehačkujú, nešijú pre bábiky...funkčné hry úplne absentujú. Čo sa to stalo ? Kde je chyba ?