Ako zvládať vypäté situácie, plač a krik dieťaťa?
Ahojte mamičky, popravde ani neviem ako začať a ani co očakávať. Mam skoro 2 ročného syna a momentálne som planovane znova tehotná. Syn bol od malička uplakane bábo, prešli sme si kolikami a place veľa doteraz. Je minimálne pre mňa veľmi náročný, neposedi, vždy musí čosi robiť, mať nejakú aktivitu a na mňa to hlavne teraz v tehotenstve veľmi dolahlo. Ja mam dojem, že som doslova alergická na jeho plač, je jedno či sa udrie ci place lebo niečo nedostane alebo mu
cosi zákazem, vždy do mňa vojde 100 čertov a len veľmi ťažko alebo vôbec sa viem ovládať. Par krát sa stalo, že som ho capla po zadku alebo chytila za ruku silnejsie ako som mala. Nechcem , aby interpretoval moje spravanie a urcite ho nechcem bit.Milujem ho najviac na svete a každý večer myslím nato ako by som to neprežila keby sa mu niečo stalo no bojím sa, že by som mu mohla ublížiť prave ja. Nemôžem ten hnev a agresivitu ovládnuť a tak veľmi chcem. Veľmi sa bojím, že pri druhom placucom dieťati sa tento môj stav bude ďalej ešte zhoršovať a nemôžem s tým už žiť. Viem, že asi najlepšia možnosť by bola navštíviť psychológa no momentalne nato nemám priestor a ani financie. Poraďte prosím ejake relaxačné techniky alebo techniky na zvládnutie ojho problému.
@zmrzlinka2021 na to veľmi priestor bohužiaľ nemáme, rodinu máme ďaleko od nás a nejaké známe v meste kde bývame nemám.Manžel ho vie max na hodinku vziať von po práci len to je tiež iba sem tam. Tie jasle sú fajn nápad len financie sú trocha problém. Ďakujem za radu a áno presne vycerpane sa cítim.
Chapem ta, ale ak ho 1 den v tyzdni rano manzel pred pracou odnesie na osmu do jasli / skolky a ty ho vyberies o 16tej, a cely den budes mat svaty pokoj, budes sa citit ako znovuzrodena.
Jeden den alebo jedno doobedie v tyzdni sa jaslami ci opatrovatelko vykryt da, skutocne nejaku studentku za par eur na hodinu zozenies bez problemov. Nikto nehovori o 5 dnoch v tyzdni... Ja som tak mojho hyper drobca ked som bola tehotna s malou mala dva dni v tyzdni u opatrovatelky a bez zleho svedomia... on sa tam vyhral, ja zresetovala, proste pri vecne vrestiacom hypermobilnom hluchom dietati je to obcas aj na kona vela... a ten stres ti za to v tehotenstve nestoji, ktory sa kumulovanim tychto emocii a unavy vytvara... oddychnes, vypnes a budes zasa kludnou mamou...
Kamoska mala pocas materskej depresie, niekedy sa uz nevladala starat o maleho a velmi jej pomohla opatrovatelka, ako tu radia baby nado mnou. Iba na jeden den v tyzdni, ale cely tyzden sa na to tesila, mala pred sebou svetly bod. Nieco to stalo, ale strasne jej to psychicky pomohlo, takze doteraz hovori, ze najlepsie investovane peniaze.
Mysim ze ti to tak vadi koli tehotenstvu. Je sanca ze po porode to budes znasat ovela lepsie aj ked budes mat 2 placuce deti.
máš 2-ročné uplakané dieťa, nedokážeš sa ovládať - a naplánovali ste si ďalšie?! To ste nemohli taký rok počkať? No, už sa stalo, takže jedine usilovne trénuj sebaovládanie, pretože, povedzme si pravdu, v dohľadnej dobe to lepšie nebude. Najlepšia pomoc je tá opatrovateľka z času na čas. A mne v stresových situáciách pomáha hľadať na nich čo len najmenšiu humornú stránku a predstavovať si, ako o tom budem rozprávať kamarátom a ako sa na tom nasmejeme... taká autogénna terapia, možno blbá, ale vždy mi pomôže aspoň odľahčiť momentálny problém
Hlavne vypni, je to ťažké keď ti dieťa za všetko plače, my to máme s našou dcérou má už takmer6 rokov, ale začiatky som to tiež nedávala, kričala aj buchla po zadku atď a večer výčitky svedomia... ale vyrástla z toho ako tak, dnes keď plače pre všetko lebo má taký deň to znášam oveľa lepšie, proste nenechám sa vyviesť z miery, je to jej nezmyselný plač nie môj, často vidím, že ona akoby nevie inak reagovať na svoje stresove situácie, preto jej vysvetľujem dokola, že plačom si nepomôže ani ja skôr nezareagujem, ale skôr nech povie čo chce s pokojom a skôr dosiahne čo chce, je to boj so sebou a sebaovládaním, ale hlavne je, že sú zdravé, ostatné je nič. Tak si vždy povedz a natrénuješ sa i na príchod nového člena rodiny, držím prsty.
Raz za cas byt sama. Venovat sa sebe. Psychohygiena. Dychanie. Pocitanie do 10 pred tym nez zareagujes.ne pomaha hojdanie sa. Spritomnenie si situacie,kedy ti bolo dobre. Pripominamie si,ze to dieta to ozaj nerobi naschval,ze nedokaze reagovat inac. (Si dospela a nevies reagovat inac.) Mozno aj jasle ci skolka na pol dna. ;) Mne pomaha riesit detstvo a zamyslat sa nad vychovnymi postupmi mojich rodicov a odpustat im a pripravovat si ine reakcie. Pobyt vonku! Dovolit vsetko,co nie je nebezpecne. Cim viac moze,tym skor pocuvne,ak skutocne treba. Je toho vela... ;)
Si z neho unavena - na to je najlepsie mat niekoho, kto ho vezme 2x do tyzdna na par hodin mimo medzi deti, alebo dat ho na par hodin tyzdene do jasliciek. Je to normalne, si vycerpana, stale ti je za zadkom a proste nemas energiu sa mu venovat. Vela ludi to riesim mobilmi a tabletmi, ale ja tvrdim, radsej supnut na 1-2 dni do jasliciek, kde bude s detmi a kde bude mat celodenny program, ako byt podrazdena a ublizovat aj tomu dietatu.