Chcem dať svojmu dieťatu všetko

@mima4 súvisí tak, že rodičia, ak fungujú podľa tohto článku, nezvládnu viac, ako slúžiť takto jednému dieťaťu
mnohí proste by viac ako jedno v takejto výchovnej atmosfére nezvládli

@macamac
ja obdivujem viacpocetne rodinky a je to fantasticke byt v takej rodine 🙂 Deti odmalicka su vedene k tomu, ze tu nie su same, je nas viac, čo mame svoje potreby.. ale potreby maju aj rodicia. A vsetci mame aj povinnosti 😉

Ale myslim si, ze aj jedinacikovia sa daju vychovavat sposobom, ze z nich nevyrastu egoisticke nemehla v zivote aj vztahoch. Mam vela znamych, co su jedinacikovia, a su super 🙂

@mima4 ja som to nevztiahla k tomu či mat alebo nemat viac detí , ak je to tak chápané tak ma to mrzí, to je každého osobná vec.
Len som príkladovo poukázala na to že často ludia argumentuju pri hocičom !!!!! že chcem dať svojmu dietatu všetko - napr.značkové oblečenie, luxusné dovolenky .....

@mima4 ide o to správne vedenie a to sa dá aj pri jednom dietati , len tam často človek sklzava s odôvodnením , však mám len jedno , komu inému by som dal .

Ja si myslím, že je treba rozlišovať vek. MAlé dieťatko do toho 1 roku života podla mna ma pravo, aby na jeho potreby bolo reagované bezprostredne. Len tak pomimo, včera som videla dokument, hovorili tam aj o tom, prečo ludské mlada oproti iným mladatam, tak dlho nadobuda schopnosti napríklad samostatne sa pohybovať atd. JE to preto, lebo ludské mlada sa rodí skôr, ako by sa inak malo narodiť, kvôli tomu, že vzpriamením človeka, sa jeho panva zužila a mozog človeka je väčší oproti telu ako pri zvieratkách, tak by vlastne človek nebol schopný pre nepomer hlavičky dieťaťa a panvy matky porodiť v dobe, kedy je už dieťa vyspelé tak, ako su mladatá iných živočíchov. Teda ešte určitu dobu, ktorú ludské mlada žije mimo matky, by malo byť ešte prenatalne, ale kvôli uvedeným veciam, sa musel pôrod dieťaťa posunuť do skoršej doby. To mi celkom dobre zapadlo do tej teorie, že dieťatko sa po narodení ešte akoby citi sučasťou matky, byva dlhšie dojčené - nejako si tak vynahradza to spojenie s matku. PReto je dobré mať ho neustále pri sebe (napríklad to nosenie v šatke) aby dohnalo to obdobie, ktoré by inak bolo ešte v matke. PReto napríklad ja nesuhlasím s tým, že by dieťa od narodenia malo nadobudať samostatnosť. Práveže pokial v tomto období bude pociťovať deficit prítomnosti matky, môže vzniknuť problem.
Ďalej je podla mna perfektné, ked už staršie deti maju možnosť zučastnovať sa bežných aktivít rodičov, bez toho, aby rodič nejako zvlašť vytvaral dieťaťu program. JEdnoducho aby sa deti učili žiť, aby boli sučasťou života rodičov, nie ich modlou.

@vejula ano v tomto s tebou plne suhlasím treba rozlišovat vek , dieta naozaj do roka potrebuje pritomnost osoby, najlepšie matky na ktoru by sa naviazalo .
V tomto článku však išlo o troška staršie deti, školského veku .

@maminuska pre mna je otazka, co je "vsetko". ak je to vzdelanie, tak ano, patrim do skupiny, ktora radsej bude mat jedno dieta, ale da mu vsetko. dopraje mu robit konicky, ktore ho lakaju - ci sport, alebo hudba, skolske vylety a zajazdy po svete. dopriat mu moznost, ak bude chciet studovat, studovat.
pokial ide o materialne veci, tak suhlasim. deti nepotrebuju vsetky tie "vymozenosti", ktorymi je momentalne preplneny svet. 😉

@bubelko pre mňa všetko znamená nekritické videnie potrieb dieťata. Je to proste dominantnosť dietata v živote rodiča, dieta sa stáva modlou a jediným jeho zmyslom, všetko je prispôsobované jeho potrebám , vysoko sa vyzdvihuje jeho individualita, nekritickost voči vlastným deťom , stavaním do ulohy partnera pre dialog ...
Vzdelanie u detí je pre mňa veľmi dôležité, ale priznajme si kolko rodičov chce mat doma gymnazistu aj ked v kutiku duše vie že na to jeho to dieta nemá , koľko rodičov miesto toho aby nechalo dieta vymáchat sa v probléme ktoré spôsobilo , ho z neho nežistne ťahá .
Športy a záľuby - ano som za podporovanie . Ale pr. k florbalistom nastupil chlapec , ešte len nastupil ako brankár a už mal výstroj za niekolko 100 EUR, začínal , žiadny prestup z iného oddielu , uplne mu stačila výstroj za 60 Eu na začiatok , dnes tam už ten chlapec nie je lebo ho to nebaví 😲, ide sa na iný šport......
Ja som napríklad niekedy uplne zhrozená ked počuvam niektoré maminy ako rapocu v pondelok , má toto , v utorok má toto a potom ide na toto v stredu má toto ...... skutočne su tie deti tak mega nadané aby absolvovali všetko , nehovoriac o tom že ich poctivo rozvážaju rodičia a sedia tam s nimi ako kvočky ?

@maminuska Pokial ide o deti školského veku, bohužial práve ony maju nedostatok pozornosti od rodičov, z članku vyplýva niečo iné. Môj manžel je psycholog, chodí aj po školach a ked som mu povedala, že podla prieskumov sa rodičia s deťmi rozpravaju priemerne 10 minut denne, tak mi odpovedal, že on by povedal, podla toho čo vidí, že aj menej.... Rodič za compom, dieťa ťuká do mobilu či tabletu.... Môžu byť aj v jednom byte či v jednej miestnosti, napriek tomu nemaju čas na spoločné zažitky...

@vejula ano určite v tom niečo je .
Rodič prestáva byt prirodzenou autoritou , pretože nerozpráva , nevie o problémoch , je výkonným vodičom , platičom kružkov, lobistom v škole, len nie je často samotnému dietatu rodičom .
Často práve pri tých rozvozoch po kružkoch , rodič síce dovezie , sedí tam ale nie aby povzbudzoval , tak tam pracuje na ps alebo je na mobile....
Potom je tu skupina rodičov ktorí jednoducho nedaju svojim deťom dýchať, všetko robia za nich .

ja si myslim ze kazdy ma take deti ako si vychova mam 21 a 18 rocnych synov a 3 mesacnu dceru synovia su uspesny sportovci a obaja sa vypracovali sami pretoze mi sme obycajny ludia s minimalnou mzdou ja teraz na MD nikdy neboli rozmaznany dostali to co potrebovali a nikdy nemali pocit ze ak nebudu mat naj veci tak budu iny su z nich sebavedomi mlady muzi a dufam ze tak isto vychovam aj dceru . To ze deti chcu mat vsetko je vela krat vina rodicov pretoze aj tu je casto rozoberana otazka napr. aky znackovy kocik akej znacky dupacky atd. to mi rodicia ich vedieme k tomu mat len znackove veci hned od mala a potom sa cudujeme ze su narocne

@maminuska skušam v sebe nejako sformulovať to čo citim. Myslím, že tým ako sa začala vyvíjať spoločnosť došlo k tomu, že nevieme normálne prirodzene žiť. Cítime, že sa musíme obetovať aby sme urobili dieťa šťaSTNé, čas strávený aktívne s dieťaťom si odfajkujeme aby sme sa citili ako dobrí rodičia. Z rôznych článkov vieme, že dieťaťu sa treba aktívne venovať, len bohužial nevieme to robiť tak, aby sme sa na to nemuseli zvlášť sustrediť. Máme nervy ked je naše dieťa tak naročné, že stále vyžaduje našu pozornosť a my kvôli tomu nestíhame popratať, navariť, či venovať sa svojim koničkom. Tak sa dostavame do nejakého kolotoča, kedy začíname vnímať dieťa ako človeka, ktorému sa jednoducho musíme obetovať. Celý svoj život, cele svoje šťastie. Toto je podla mna uplne patologický pocit. Ďieťa nepotrebuje aby sme mu stáli za zadkom a sledovali každý jeho krok, aby sme mu planovali každu sekundu jeho života, len aby sa pre pana jana nenudilo. Pokial by človek bral dieťa ako sučasť života a len ho do toho svojho prizval a dovolil by mu jednoducho žiť a zučastnovať sa toho ako žije rodič, opadlo by to napätie a nervozita z toho, či sme sa dostatočne aktívne venovali svojmu dieťaťu. Opadlo by napätie z toho, že nič nestíham a tiež pocity neschopnosti a zlyhania. A pre dieťa je podla mna omnoho prínosnejšie sledovať rodiča a aktívne sa zučastnovať jeho činnosti, ako robiť XY činností, ktoré mu rodičia naplanuju, len aby mal sam pred sebou ten skvelý pocit, aký užasný on je.

@vejula tlieskam ti . Napísala si to presne tak ako to cítim ja. 🙂 .

som velmi rada, ze sa uz zacinaju objavovat taketo clanky aj nazory, lebo sucasne trendy vychovy ja-nematka povazujem za scestne....nikdy v ludskej spolocnosti nebolo dieta stavane na piedestal takym sposobom, ako sa to robi dnes...ked vidim, o com vsetko mamy diskutuju s uplne malymi deti, zostava mi rozum stat....som velmi zvedava, kam to vsetko bude viest...len mam taky pocit, ze nasa generacia sa vobec nemusi bat o pracu....vacsina dnesnych deti bude mat totiz velke problemy s faktom, ze musia sklonit hlavu a makat, ak budu chciet prezit

Teraz sa velmi vela hovori o nezamestnanosti mladych, je to celoeuropsky problem. Nemyslim si, ze je to systemom, v minulosti bol skor problem zo starnucimi ludmi. Mladi, plni energie ochotni sa ucit a prijmat poznatky boli v minulosti na trhu prace velmi ziadani. Problem je, ze dorasta generacia, ktoru rodicia vychovavali v blahobyte - deti, ktore "dostali vsetko". Nie su zvyknute zabojovat, zahryznut si do jazyka pri kritike, zvladat urcity stupen frustracie, respektovat autoritu, vyrovnat sa s nepohodlim, nedostatkom. Nemaju v seba vnutornu silu, vdaka ktorej by sa dokazali sami motivovat - vzdy to za nich robil niekto iny, rodicia povzbudzovali, odmenovali, za neuspechy zodpovedala ucitelka. Ja sa necudujem, ze sa zamestnavatelia o nich nebiju.
Nie je to o pocte deti v rodine, ale ano vacsi pocet deti vas donuti k tomu, aby ste ba dieta presunuli vacsiu zodpovednost, vacsinou prirodzene uchrani dieta od pocitu, ze je pupkom sveta. Dieta sa musi naucit vychadzat z druhymi, zniest urcity stupen nepohodlia. Rodic si musi zachovat autoritu, lebo 3 a viac panov neznesie ziadne spolocenstvo. Spravne vedene moze byt aj jedno jedine dieta, je to ale potom tazka uloha pre rodica nenechat sa ovplyvnit okolim, co kto pre svoje deti robi a co im dava a zachovat si zdravy rozum.

@bajana Citas mi myslienky 🙂

Mňa veľmi zaujala myšlienka "Už nevedia, čo by v živote chceli, nie sú v stave vnímať radosť, alebo spokojnosť. Ako rodičia si potom privlastňujú radosť a spokojnosť svojich detí. Myslia, cítia a vnímajú skrze svoje dieťa." Myslím že je na tom kus pravdy. Hlavne mamičky majú tendenciu veľmi sa upnut na dieťa a ked sa majú na chvíľu odlucit, trpia viac ako to dieťa.... Robia mu otroka a úplne zabúdajú na seba. A pre dieťa je to medvedia služba v konečnom dôsledku.

Ešte by som sa vrátila k tej autorite rodiča, obzvlásť u pubertálnych detí .

Mne osobne sa osvedčilo s pubertálnym dieťatom v jasne vymedzených situáciach nevyjednávať, jednoducho mu povedať takto to bude a nemienim s tebou o tom diskutovať. Akonáhle som pripustila diskusiu , tak to aj tak skončilo pri mojom jednostrannom rozhodnutí akurát sme mali obidvaja nervy v kýbli a roztrasený žalúdok.
Dnešný príklad : Syn sa ma ráno opýtal či môže íst na stretnutie so spolužiačkou polabzovať obchody ( skryté rande 😝 )
Hovorím ano , ale bude uprataná kupelka , povysávané a poumývané dlážky . Vopred ťa upozorňujem že o tomto nemienim diskutovať. Neurobíš , nepôjdeš 😝 .
Výsledok je taký že syn momentálne už umyl kupelku , a dobre, a teraz vysáva.
Pritom sa máme obidvaja veľmi radi a pretože ho mám rada , tak sa snažím ho aj takýmto spôsobom pripraviť do života.

@maminuska super...a ono ti zafungovala aj preto,lebo je to chlap ...ked od chlapa nieco chces,treba jasne v kratkosti na rovinu doslova rozkazat...a ono to funguje...ziadne vyjednavanie a diskusie a obkluky 😀 😀

@vejula zdielam tvoj nazor do bodky, krasne si to vystihla 🙂

@maminuska tento clanok by si malo precitat co najviac rodicov, aj ked viem, ze mnohi v tom nevidia ziadnu hrozbu pre svoje deti, ani pre ostatnych. hlavne tvrdi zastancovia vztahovej vychovy, ktori dokonca nechvaju svoje deti ublizovat inym aj slabsim detom, len aby tie svoje nahodou nebrzdili v prirodzenom vyvoji. ved oni na to vraj pridu casom sami, ze co je spravne. lenze kedy to bude a co bude dovtedy? co ked na to vobec nepridu? 😉
minule tu bola jedna tema, v ktorej pisala zakladatelka, ze stretla na prechadzke inu mamicku so synom, ktory bol proste nezastavitelny. dokonca jej malej dcerke vylial z flase caj. a co robila jeho mama? usmievala sa. ked sa mama dievcatka ohradila, tak ta druha nechapala, lebo ved ona predsa nebude brzdit vyvoj svojho maleho. toto je mimo mojho chapania
teda nie ze by som bola na druhej strane odporca vztahovej vychovy, naopak mi je velmi blizka, ale je len velmi tenka hranica, kedy je toho uz prilis

@maminuska velmi podnetny clanok.

Aj mne sa paci tato tema 😉 .
Aj ja casto rozmyslam nad tym, co dovolit a nedovolit, nechat, ci nenechat ich prejst aj negativnejsou emociou, naucit ich postupne - veku primerane - zodpovednosti za svoje ciny.
Ako tu uz bolo pisane - @rutie - u nas tomu nejak prirodzene napomaha aj pocet deti, kedze obskakovat vsetkych vo vsetkom by naozaj nebolo v mojich silach a ani by som si to tak nezelala samozrejme. A aj mne sa osvedcilo naozaj v niektorych situaciach nevyjednavat - jednoducho bude to tak, ako poviem ja a hotovo. Ale stale sa ucim vychovavat, ako deti rastu, tak za pochodu 🙂

nedavno som citala knihu Maly tyran od Prekopovej, odporucam precitat kazdemu rodicovi 🙂 su tam aj konkretne priklady, kam az to moze zajst, ked dieta nema urcene hranice a neciti v rodicovi autoritu. je to tam krasne do hlbky vysvetlene.
tak v skratke, ze ak dieta neciti v rodicovi autoritu, snazi sa prebrat jeho poziciu a tak sa stava tym silnejsim. na to ale ziadne male dieta nie je pripravene, ani psychicky dost silne a vznika problem.......

@lubikan ono to funguje aj u staršej dcéry , tam na to idem síce troška inak pre jej postihnutie. Mladšia dcéra tá ma len 4 roky, ale už teraz vidím že to bude asi s nou najtažšie, tá je jasný rebel 😀 , tvrdohlavu hlavu ma po " materi 😀 "

Ale chcela som týmto poukázať na to že niekedy rodičia zbytočne vyjednávaju o niektorých veciach , ktoré by mali byt samozrejmé . Vyjednávať sa dá o veciach kde existuje určitá variabilita v rozhodnutiach , napr. či ist na plaváren alebo na korčule, či ist na dovolenku k mori alebo do hôr.

Veľmi zaujímavý článok ... 🙂 Poznám prípad matky, ktorá svojmu 5r synovi dá úplne všetko. Zahŕňa ho množstvom hračiek, oblečenia, DVDčiek ... a on ? Je rozmaznaný, zvyknutý, že dostane všetko, o čo požiada, voči svojej matke nemá žiadnu autoritu, vôbec ju nepočúva ... bohužiaľ, sami si z našich detí robíme to, čo nechceme... je to aj o vyspelosti rodiča, ale je to aj spôsobené dnešnou dobou - žijeme pod tlakom a v strese, sme zavalení prácou, nemáme na deti čas, tak sa im snažíme našu pozornosť vykompenzovať drahými hračkami a oblečeniami. Neučíme deti, že by mali mať - ako sa hovorí - "kamienok v topánke" a teda, že nemôžu vždy dostať to, čo chcú. Dieťa v prvom rade potrebuje lásku a pozornosť od rodičov. AJ keď je isto ľahšie posadiť dieťa pred TV a mať čas pre seba, ale ... Myslím si, že dieťa je najlepšou investíciou nás rodičov - a teraz nenarážam na to, žeby sme ich mali učit hojnosti, ale mali by sme im venovať toľko času a lásky, koľko len máme. Dieťa nám to potom oplatí stonásobne 🙂

inak v tej knihe maly tyran aj to vysvetluju, ako tato situacia vznikla, tzv. nezna vlna. my sme generacia, ktora bola vychovavana velmi autoritativnym sposobom, ale svoje deti uz tak vychovavat nechceme. snazime sa preto robit presny opak toho, co robili nasi rodicia. z podriadenych deti sa stavaju podriadeni rodicia nadradenych deti

@danula.ch knihu od Prekopovej mám prečítanu aj ja .
Mne sa hlavne páčila tá stať o tom ako dieta s jedením styranizovalo celu rodinu .

@maminuska myslis to o krmeni dietata, ked bola mama na skrini a otec na rebriku za oknom? 😀 😀 😀
pri nasom prvorodenom sme sa tak casto citili aj my. je chuducky a tak sme silou-mocou chceli, aby jedol. nebudem radsej opisovat, co vsetko sme boli schopni pre to urobit 😀 😀 az som jedneho dna povedala dost, ale to uz mal 3 roky. nebudem ta krmit, ani ta prehovarat, aby si jedol. tu mas tanier, ak sa nenajes, budes hladny. dalsie jedlo bude olovrant. chvilu si na to zvykal, ale uz nemame s jedenim ziadny problem a cuduj sa svete, vobec neschudol, ale po roku dokonca pribral a jedenie sa skratilo z 1,5 hodiny saskovania a prehovarania na 15 minut 🙂
s mladsou to uz takto robime od zaciatku a nie je problem