Chcem dať svojmu dieťatu všetko
Často sa stretávam na tomto fóre s argumetáciami tohto typu pri rôznych diskusiách napr. prečo nemať viac detí , prečo mať viac detí .......
Dovolím si priložit jeden článok s ktorým sa plne stotožnujem :
Stručné zhrnutie
- Nekritické „dať dieťaťu všetko“ diskusia spája s rozmaznanosťou, oslabenou autoritou rodiča a nižšou schopnosťou dieťaťa zvládať frustráciu; navrhované riešenia sú obmedziť materiálne obdarovanie a podporovať vzdelanie a záujmy primerane schopnostiam dieťaťa.
- V diskusii sa odporúčalo stanoviť jasné hranice a veku primerané povinnosti s dôslednosťou; konkrétne odporúčanie bolo v jasne vymedzených situáciách nevyjednávať a trvať na splnení úloh (príklad: upratať kúpeľku a povysávať pred povolením odchodu).
- Pre deti do približne jedného roka prispievatelia zdôraznili potrebu bezprostrednej reakcie na potreby a nosenie v šatke ako spôsob „dohnať“ prenatálne obdobie; historický príklad problémového prístupu sú týždenné jasle v Československu v 60. rokoch, ktoré psychológovia neskôr kritizovali.
Q: Ako nastaviť hranice u pubertálneho dieťaťa?
A: Odporúčané kroky sú jasné, nevyjednávané pravidlá v konkrétnych situáciách a dôsledné dôsledky za nesplnenie; v diskusii bol konkrétny príklad, keď rodič povedal „o tom nebudem diskutovať“ a požadoval upratanú kúpeľku a povysávanie ako podmienku odchodu, čo dieťa splnilo.
Q: Ako postupne zavádzať povinnosti podľa veku dieťaťa?
A: V diskusii sa uvádzalo, že povinnosti by mali rásť s vekom — malé úlohy ako udržiavanie poriadku v izbe, neskôr vypomocť pri varení, šúpanie/základné práce v záhrade (naskrabať zemiaky), ustarostlivosť o spoločné domáce povinnosti; viacdetné rodiny prirodzene rozdeľujú zodpovednosti medzi súrodencami.
Q: Je materiálne obdarovanie dieťaťa škodlivé a ako ho riešiť?
A: Diskusia odporúča uprednostniť podporu záujmov a vzdelania pred nekontrolovaným nákupom vecí; konkrétny príklad kritiky bol florbalový začiatok, kde niekto kúpil výstroj „za niekoľko 100 EUR“ namiesto lacnejšej výbavy (~60 EUR), a dieťa nakoniec stratilo záujem.
Q: Ako pristupovať k nočnému režimu a samostatnosti dieťaťa?
A: Niektoré príspevky opisovali prax pevného času odchodu do postele (napr. 19:30) bez vyjednávania; iné spomínali, že deti už od 4–5 rokov chodili hrať von samy a rodičia mali normálne hranice a vlastný život.
Q: Čo boli týždenné jasle a aké mali dôsledky?
A: Týždenné jasle fungovali v Československu v 60. rokoch ako forma starostlivosti počas pracovného týždňa; podľa príspevkov tieto jasle priniesli emocionálne zaostávanie u detí a neskôr ich psychológovia kritizovali, čo viedlo k ich zániku.
Q: Je „výchovná facka“ akceptovateľná v praxi?
A: Názory sa líšia; niektoré príspevky tvrdili, že jednorazná výchovná facka bola účinná v konkrétnych prípadoch, iné príspevky a odborníci v diskusii varovali, že násilie vedie k ďalšiemu násiliu a nie je dlhodobým riešením.
Závery z diskusie
Zhoda
- Deti potrebujú jasné hranice a dôslednosť zo strany rodičov.
- Povinnosti v domácnosti by mali pribúdať postupne s vekom dieťaťa.
- Materiálne prehnané obdarovanie môže viesť k rozmaznanosti a nie je efektívnou náhradou za rodičovskú pozornosť.
Sporné názory
- Niektorí obhajovali vzťahovú výchovu a dlhšie nosenie u malých bábätiek, zatiaľ čo iní zdôrazňovali potrebu včasnej samostatnosti a nezávislosti.
- Niektorí príspevky považovali jednorazné fyzické tresty za účinné v krizových situáciách, zatiaľ čo iné príspevky a odborníci tvrdili, že fyzické tresty spôsobujú viac škody.
Otvorené otázky
- Ako nájsť rovnováhu medzi aktívnou starostlivosťou o dieťa a právom rodiča na vlastný život?
- Ako presne dávkovať materiálnu podporu tak, aby nekompenzovala nedostatok času rodiča?
- Aké sú dlhodobé psychologické dôsledky praktík ako týždenné jasle?
Spomenuté značky a firmy
waldorf.sk
Spomenuté produkty a metódy
noseni v šatke, vzťahová výchova, „Malý tyran“ (kniha od Prekopovej), týždenné jasle, dôslednosť bez vyjednávania, výchovná facka/bitie (sporné), florbalová výstroj
Miesta a osoby
Žilina, Československo, Nemecko, Prekopová, Zrníková
@maminuska no veď práve o to ide, treba ku každému dieťaťu pristupovať individuálne. Nikdy nemôže mať rodič rovnaký meter na svoje dieťa, rodič je preto rodič, aby svoje deti dokonale poznal. Aj moje deti sú každé iné. Boli to vždy pokojné, vnímavé deti, ale napriek tomu sú každý iný. Syn je lajdák, nechce sa mu učiť, treba ho kontrolovať a občas klame (ale to ja viem už prekuknúť), takže musím byť pri ňom oveľa dôslednejšia, treba ho kontrolovať viac ako dcéru, ktorá je zodpovedná, samostatná, spoľahlivá. Takže ide o to, aby si každý rodič poznal svoje dieťa, pracoval na vzťahu s dieťaťom, vedel mu porozumieť ale aby aj vhodným spôsobom od dieťaťa vedel vyžadovať splnenie povinností.
A skutočne sú deti temperamentné a pokojné. Tam sa naozaj nedá výchova zaškatuľkovať, ale citlivo voliť jednotlivé vhodné prvky výchovy.
@ella555 bol to pre nu šok , pretože my ked sme aj schytali tak to väčšinou skončilo pri jednej . Lenže toto bola fakt mlata, až mama musela s bratom ho odtrhat od nej . 😅 .
Či to bolo správne ťažko povedat a napriek tomu že s mojim otcom nemám práve že super vztahy , tak ho viem pochopit , lebo tolko usilia čo on ako rodič vynaložil na to aby sa sestra dostala do normálnych kolaji , dokáže málokto. Poslednou kvapkou bolo asi ked mu predala fotoaparát aby sa mohla íst tulat s kamarátmi .
Paradoxom je že z nás surodencov má s ním ona najlepše vztahy.
přečtěte si knihu "Líný rodič" mnohé ji znáte ale pro ty neznalé jen názvy kapitol:
Zaveďme znovu dětskou práci
Učiňme přítrž kňourání
Zakažte telku
Nechte nás spát
Nehledejme dokonalost aneb špatný rodič, dobrý rodič
@maminuska Asi to aj bolo spravne, ked to pomohlo, v tomto pripade to viem aj ja pochopit, ale tiez ta bitka vyplynula zo zufalstva, frustracie tvojho otca a asi mu aj rupli nervy, skratka si uz nevedel rady. A urcite muselo byt aj v tvojej sestre nieco spravne, dobre, co jej pomohlo to spravne pochopit a prekonat.
Ja si nemozem pomoct, ale ja v beznom zivote malych deti, skolakov nevidim dovod, aby dostali bitku, ja nemam problem sa s detmi dohodnut, resp. dosiahnut, aby urobili co treba. Syn je piatak a praveze mam pocit, ze az moc poslucha, maximalne zvysim hlas a on pochopi, ze skratka na tom trvam a urobi to.
pozeram ze sa to to zvrhlo na debatu bit ci nebit svoje deti
ja som bita bola a preto som si povedala, ze svoje deti bit nebudem. omyl. kedze starsi je poriadne cislo, obcas som bola taka zufala, ze som mu dala po zadku. lenze viem, ze to bolo preto, lebo som nevedela nijak inak reagovat a brala som to ako svoje zlyhanie. v detoch to zanechava pocit ponizenia a nie je to na nic dobre, poznam to zo svojho detstva. ak bite dieta poslucha, tak zo strachu ze zase schyta. malo to este jeden blby nasledok a to ten, ze maly nas zacal bit pre cokolvek, co sa mu nepacilo. tak sme stopli vychovne a on prestal tiez
potom som sa dopatrala k metode prirodzenych dosledkov a logickych dosledkov. je to ucinne a dieta sa tym nauci preberat zodpovednost za svoje ciny a niest nasledky.
najprv nechame plynt prirodzene dosledky. napriklad ak sa dieta nenaje, bude hladne. ma to jednu velku vyhodu, nevynalozim pri tom ziadnu namahu a dieta si same uvedomi co robi.
obcas vsak prirodzene dosledky nie su ucinne, vtedy nastupia logicke dosledky. na ten priklad s jedenim to pouzit neviem, ale napriklad ak si dieta po sebe neupratuje hracky, tak logicky dosledok je ten, ze vsetky hracky ktore uprace rodic, sa na nejaky cas stratia a dieta sa s nimi nemoze hrat.
odkedy toto pouzivame, nebola jedina vychovna, nie je to potrebne. mne s mm to prinieslo pokoj do dusi, lebo uz vieme ako reagovat, necitime sa byt zufali alebo bezmocni. dolezite ale je, ze to funguje 😉
takze uz nie tresty, ale prirodzene a logicke dosledky. inak rozdiel medzi logickym dosledkom a trestom je ten, ze trest nesuvisi s tym, co dieta vyviedlo. takze trest v pripade neupratanych hraciek by bol napriklad zakaz rozpravok. tym sa dieta ale nic nenauci, lebo to s upratovanim hraciek vobec nesuvisi 🙂
@danula.ch neviem aky mas vekovy rozdiel medzi detmi, no mne napriklad starsi pisti, alebo sa jeduje pre nic za nic, proste len tak.... a hlavne vecer, ked je unaveny, a budi mi mladsieho, tak tu neviem, ako spravne postupovat, vysvetlovanim nic neziskam, uz som skusala, nechavam ho dokonca spat s nami v spalni, mame novy dom, a nechce mi spat sam, tak viem, ake je to neprijemne, ked sa v izbycke boji, aj ked neviem coho, nevie mi na to povedat dovod, jednoducho sa mu tam nepaci, pritom izbu ma uzasnu. ale odbocila som... ked lezi s nami v spalni, tak je 10 min pokoj, potom zacne vymyslat, buchat s nozkami do matraca, samozrejme to mladsieho budi, a z uspavania je hodina, z toho spi len jedno dieta, a druhe este vystraja..... a pisti nadalej, puta pozornost, no ja teiz potrebujem uz vecer vypnut.... za cely den mam toho dost 😖
@nycanka je medzi nimi 2,5 roka. spolocne spanie bol aj u nas problem, ale to sme vyriesili tak, ze so starsim v izbe spi manzel a ja s malou sa roztahujeme v spalni 😀 vsetci su spokojni. na nas manzelsky zivot to vplyv nema, vieme ze je to iba docasne, kym sa mala prestane v noci budit, potom sa s mm vymenia.
mali chodia spat spolu, kazdy do svojej izby a zaspavaju sami, ak nemaju nejake zdravotne tazkosti
ak chces poradit nejake prirodzene dosledky na vasu situaciu, tak by som starsiemu povedala, ze s vami v spalni moze ostat, ale iba ak bude pokojne spinkat. upozornila by som max. este raz a potom sup s nim vedla. ak sa neda, tak na urcity cas. a tak dokolecka, casom by sa to naucil. tvoj maly je asi podobnej povahy ako ten moj starsi, nebolo by to bez placu a jedna-dve noci by neboli dobre, ale potom by to uz krasne klapalo 🙂 . mame to tak odskusane vo viacerych situaciach, ked napriklad mladsia vrazala odrazadlom do maleho kamarata, tak som jej odrazadlo brala dovtedy, kym s tym neprestala. chvilu bol vresk, ale potom sa uz pekne hrali a hlavne nikdy viac to uz neurobila. mala vtedy 15 mesiacov, takze aj na takych mrnusov to zabera 😉
bez kriku, nervov, bitky a ucinne
@mima4 teraz so citala ze nie si matkou este.....a ty ides radit matkam o vychove? som sa zasmiala a ako napisala @veronkarisko......apropo ty prva si PSYCHOLOGICKY pisala a hodnotila moju stratu nervov....viac nemam co k textom od teba mila SUPER( ne ) maminka.
@bonnie1
ja niekoho sudim? napisala osm len svoj nazor.. dlhe mesiace som sa denodenne starala o chlapcov - dvojicky... takze niečo o tom viem... a ano vystrajali, boli neposedni... ale nikdy som si ani nedovolila (ani by som na to nemala pravo) udriet ich, ani rodicia ich nebili..
Hadam mam pravo si napisat svoj nazor 🙂
baby ja sa len smejem .... aj vy mate tu skusenost ze najviac rad a vychovnych postupov som vzdy dostala od bezdetnych kamosiek .... casto krat s tym povestnym ja nikdy a pozdvihnutim obocim .... dnes ked uz niektore su matkami tak aj ja mam niekedy problem si nepodpichnut ze ja som ti to vravela ked ju stretnem s hadzajucim sa dietatom o zem ... ale zatial sa mi vzdy poradilo si kusnut do jazyka a len sa sucitne pousmiat a neriesit ...
ale tak kazdy mame svoje fazy zivote ... aj ked ja uz po istych casoch nehovorim ja nikdy .... lebo niekto tam hore ma asi zmysel pre humor a vracia sa to ako bumerang.... 😀
@maznacik007 presne, odkedy mam deti, tak uz sa stranim spojeniu: toto by som ja nikdy ... 😅 ... darmo, deti nas naucia 😅
baby, pouzival som niekde slovicko "nikdy"? 😉
ak áno, tak určite ho ruším...lebo práve ja týmto slovom neuvazujem.
@mima4 ja som nereagovala na Teba, ja som mrkla na aktualny prispevok a zaujalo ma, co tam @maznacik007 napisala, lebo (a na MK som to uz nie raz pisala) ja uz dlho hovorim, ze odkedy mam deti, tak nepouzivam to spojenie: ja by som nikdy ...
Takze ja som len chcela jej napisat, ze nie je sama, co sa toho spojenia strani 😉
@zuzkaanicka ja sa toho spojenia tiez stranim 🙂 ... to by som nesmela byt clovek aby som si to mohla dovolit s istotou tvrdit 🙂
@mima4 kde som ta ja oznacila ... toto su moje skusenosti ja nesudim nikoho mozem sa akurat tak v duchu pousmiat ...
inak mimo temy a mozno hlupo ale vy nechcete este babetko? viem ze je to hlupa otazka ale tak hadam prepacis a odpovies 😉
@bajana
@bonnie1 ako som pisala, je to vase pravo mat iny nazor a ten je odvodeny od sposobu zivota,ake ste viedli vo vasich rodinach.
ja som napisla svoj nazor vyjadrila a podprela ho vlastnou skusenostou tiez. 😉 mne takyto model vyhovuje,aj mojej rodine. v nasej rodine takyto model.ako som uviedla je praktikovany niekolkymi generaciami a vsetky generacie aj napriek tomu,ze v domacnosti ako deti NIKDY fyzicky nepracovali, vyrastli v zodpovednych dospelych rodicov ,ktori nemali problem sa postarat o svoju domacnost.
a ako citam niektore prispevky zien,ktore ako deti sa ´´ucili´´ pomahat v domacnosti , tak maju vo svojej vlastnej len co maju deti riadne fungovat.
takze moj zaver je,ze vsetko zalezi na stupni zivotneho stylu,aky rodina vedie.
myslím, že len deti vyššej šlachty doma celé generacie nepomáhali- učili sa namiesto toho asi po francuzsky a hrať na klavír a vznešene konverzovať, všetky ostatne deti doma pomahali už od detstva celkom iste ... podla mna je uplne scestne nevyžadovať od detí žiadne plnenie povinností okrem školy- jednoducho ked doma žijú, musia aj pomahať a basta- naši pubertaci v pohode navaria, upracú a robia podobne veci úplne samozrejme.... a absolutne netuším prečo by tym mali "trpieť"- práve naopak, napríklad pri tom varení hľadajú a skušajú nové recepty a sú na seba hrdí ked sa im podarí niečo nové tak, že to všetkým chutí ... inak malokto vie, ale slovo "teenager" bolo prvykrat použité až v roku 1941, do začiatku 20. storočia jednoducho odkedy dieťa fyzicky vyspelo, vyžadovala sa od neho zodpovednosť ako od dospelých- napríklad taký George Washington v 16. doštudoval a už v 17. rokoch vykonaval zodpovednú prácu vrchneho zememerača pre celý jeden americký okres. Zakladateľka amerického červeného kríža Clara Bartonová sa už od 11 rokov starala o chorých- najprv o svojho brata, neskor o chorych v dedine atd- a títo ľudia neboli vo svojej dobe žiadnou výnimkou- preto sa mi zdá úplne nepochopiteľné, že dnes od puberťakov neočakavame nič na čo by mohli byť hrdí, maximalne tak to, že si ustelú posteľ alebo nebudú drogovať... ak by si niekto chcel prečítať viac, fakty sú z knihy A. a B. Harrisovcov : Robiť ťažké veci (v čase ked ju písali mali18 rokov)
@alice107 a mozem sa spytat ze kedy ste zacali pomahat mame a otcovi? alebo kedy sa zeny naucili varit? mne by nedalo napr. v 15 ze budem sediet a moja mama s otcom by upratovali cely dom..a ten vyraz ze deti fyzicky nepracovali..umyt riad je nieco tazke? alebo vyniest smeti? povysavat?a k tym generaciam. pochybujem ze par generacii dozadu to tak fungovalo. ved este v 50 rokoch ked ludia zili v prevahe na dedine a v mestach este kralikarne neboli , pochybujem aby deti si valali sunky do osemnastky a rodicia okolo nich skakali..ale teraz ma napadlo je taky model - dost zastaraly, ze len matka sa stara o domacnost- otec prstom nehne ani deti . a pre mna dost smutny :(
@mima4 ja som napisala ten svoj a ty ako prva si tam komentovala,ze mi picli nervy a dalsie bludy... takze TY (nemamicka) sa citaj spatne ok? . . . ak rady psychologov. . . .nechaj ty sama sebe poradit najprv.a prestan sa tu do kazdej inak rozmyslajucej osoby ako ty navazat .hovgh. . . nemam co viac k tebe dodat...myslim,ze zbytocne aj tak :-*
@alice107 ano, mas pravdu, ak sa tym stupnom zivotneho stylu myslia majetkove pomery v rodine, ked si rodicia, ktori nestihaju, nezavolaju na pomoc svoje deti, ale platenu pracovnu silu...
cisto zo zvedavosti by ma zaujimalo, co robia tvoje deti, ked ty varis trebars 3-chodovy nedelny obed alebo s manzelom upratujete vase byvanie?
@danula.ch sú určité situácie kedy neupaltníš ani jeden postup , zvlášt u pubertálnych detí . Ani to že dieta zostane hladné a ani to že sa stratia hračky.
Ak povieš 15 ročnej soplande - to ako mne pred 25 rokmi - že na diskotéku nepôjde a ona ide , logickým trestom by malo byt domáci zaracha- lenže dieta ti zdrhne , priamo zo školy ide ku kamoške a odtial na disco , dohovoríš a pohrozíš že ešte raz tak to budeš riešit inak , tak znova ideš , však čo nech sa mater vykváka ( bože ale som bola drzá 😅), prežijem hlavne že idem si trsnut čo na tom že nemám na to vek , nasleduje domáce väzenie , ktoré prežijem a znova idem .
Mňa v danom prípade zastavila až spomínaná facka a uvedomenie si že ešte raz tak to môže byt ešte horšie.
Ako ja nie som poddajný človek a nebola som ani poddajné dieta a moje deti su mojou kopiu .
@maminuska Vsak to ja nepopieram, urcite ked pravidelne nedostavala, tak to bol pre nu sok 🙂 My sme tiez doma dostali len par vychovnych a vdaka tomu si vsetky pamatame a spominame. Napriek tomu si nemyslim, ze to bolo to co nas vychovalo. Je vela fetakov, zaskolakov, co aj dostali a aj tak sa nepamatali, to by bolo velmi jednoduche. Osobne si myslim, ze dieta kt. je odmalicka dobre vedene, tak aj ked zlyha, tak nakoniec tu spravnu cestu najde.