Čo by ste pri polročnom dieťati robili inak?
Každý rodič má svoje skúsenosti a niekedy si spätne uvedomíme, že by sme niektoré veci mohli robiť inak. Ak by ste sa mohli vrátiť do obdobia, keď malo vaše dieťa 6 mesiacov, čo by ste zmenili? Možno by ste venovali viac času hre, zmenili prístup k spánkovému režimu, alebo sa menej stresovali? Podeľte sa o svoje skúsenosti, rady a pohľady, ktoré môžu pomôcť ostatným rodičom.
Cieľ diskusie:
• Inšpirovať budúcich a súčasných rodičov.
• Zdieľať praktické tipy a skúsenosti.
• Povzbudiť k otvorenej diskusii o výzvach rodičovstva.
No, ja osobne by som u nas nezmenila vobec nic. Ani pri jednom dietati. Vsetko som robila najlepsie ako som vedela a myslim, ze aj celkom fajn. A zrejme by som vsetko podobne robila vzdy. Takze ja nic. Ale mozno mi nieco este napadne.
Pri mojom prvom dietati som urobila vela chyb a to ze som pocuvala na generaciu 50plus , nenapisem tie chyby ale pri dalsich detoch som uz isla uplne podla seba a to: dojcila na poziadanie,spala s babatkom od prveho dna , nedavala do choditka atd. Podla mna clovek olutuje najviac to ,ked sa neriadi vlastnymi pocitmi a necha sa ovplyvnit inymi
Ja by som jedine pri druhom skor zacala tlacit na pediatricku, nech nas poslu na vysetrenia. Mohla som skor zacat chodit s dcerou na babyplavanie a lepsie tak rozvijat svalstvo ( slabsi svalovy tonus). Takto sme zacali az v roku.
Ja už by som menej nakupovala, pred narodením a za 1. polrok som nakúpila kopec vecí, ktoré sme vôbec nevyužili
Nenaucila by som ho staticky sediet, co som urobila pri 1.dietati a potom bol lenivy do lozenia. A viac pocuvat svoj instinkt a dieta.
Pri dalsich detoch som uz bola mudrejsia. Prve dieta je take "skusobne", tretie za odmenu 😁
Ja som pri ďalších deťoch po prvej poľavila. Sledovala len naozaj významné miľníky, neporovnávala. Nemala som depku, keď som s dieťaťom nebehala po baby plávaniach, nepúšťala mu v bruchu Mozarta a nezrežimovala celý deň. Stále som si povedala, mám tu malého človeka, teraz potrebuje toto, teraz toto, teraz to chce takto a išla som. Do jedného roka som nič viac neriešila. Tam ten vývoj je tak neustály, že to čo platilo jeden týždeň, druhý nebude. A naozaj je to len obdobie a aj keď sa to nezdá prejde rýchlo.
V danej chvili som sa o dieta starala najlepsie ako som vedela.. aj s chybami a mozno nie podla odporucani ale robila som co som vedela
Menej by som stresovala, plakala, nebala sa dat dieta inej osobe z rodiny ak chceli pomoct, nebola na dieta tak uzkostliva, nepocitala kolko za den zjedlo ci vypilo tekutin
Zaplatila by som si prednášku o spánku skôr 🤣 inak nič.