Čo čítate deťom pred spaním?

rozne rozpravky,basnicky,hadanky a najradsej z knizky co ma uz 60 rokov 😀 😀 😀

možno sa vám moja tvorba zapáči a prčítate ju vašim deťom 😉

a samozrejme vsetkym detom 😀 😀 😀

veru.....staršie knižky sú krjašie ako tie dnes..... 😉

Cudzie reči

"Hav, hav", čosi prísne šteká,
pri myšacej diere.
"Kde sa toľko zúrivosti
v tom psíkovi berie?"

hovorí si malá myška
a zvedavo húta,
že sa pozrie, čo sa deje
vonku. Keď spod buka

odrazu ju mačka chňapne.
Už je myška v bruchu!
"Ako dobre sa je učiť
cudzie reči. Juchú!!!"

vraví mačka a si mlsne
oblizuje pyštek.
"S tou fintou veru zhltnem
ešte zopár myšiek!"

tá posledná je super 🙂

janbari krasne basnicky, ja necitam nic mozno neskor, ked bude starsi

http://babetko.rodinka.sk/index.php?id=57888

ja som niekedy citala ale stalo sa ze som skor zaspala ako maly 😀

http://www.detske-centrum-hviezdica.sk/dokument...

rozprávky 😀

katuska....som rada, že sa ti moja tvorba páči.....
tú o zajačikovi som celú naučila i deti v škole, radi ju recitujú 😉

Strúhatko

Krúti, krúti, krúti hlávku,
svoj hlad drevom uhasí.
Jak kravička žerie trávku,
hlúpy Jano klobásy.

Hoblinky mu radosť robia,
usmieva sa, chutí mu.
Tu zje kúsok modrej farby,
tu drevenú pilinu.

Dúfam, že raz nepustí sa
do komory, do špajze
a že tam aj dva dni bude,
pokým všetko "nezblajzne". 🙂

Jedno šťastie, že mu ruky
nenarástli. Tak veru.
Jesť mu iba drevo dávam
a vkladám mu dôveru.

a teraz jedna z mojej hlavy trochu na inú tému..... 😉

Glupi, ale silni

Šedza dvojo hlopi v kupé,
co vo vlakoch bíva.
Kukaju na sebe ciho,
no....nalada živa.

Jano taki pohudši je,
coškaj mu je plano.
"Otvorim ja sebe oblok",
hvari zadumano.

I še dzvihnul toto okno
idze otvoric,
no jak caha, i tak caha,
ma ho poražic.

Kuka naňho svalnač Ďuri,
sili ma jak boh,
on otvoril veru veľo
takich oblokoch.

A už caha lehulinko
obloček k žemi.
"Naj še pači, mladi pane",
hvari blaženi.

A s vipnutim peršom šeda
nazad na poťah.
"Ta ja slabi, no ne glupi!"
nema Jano strah.

Stane. Idze k dzverom, dze je
daľše cahane.
Utrapene morduje še,
no pocahnuc ne.

Zaš še dzvihne silak Ďuri,
rukav vyharne.
Scahne čoškaj....ľem tak spišča
kolesa čarne.

A škeri še naňho Jano.
Finta to bula!
Tu už idze prísni ujko,
líca naduva:

"Fto to zrobil? Tu še pitam,
co za gluptaka?
Šak toto je, mili pane,
brzda od vlaka!!!"

I šmeje še zaše Jano
blaženim ksichtom.
"Šak som hvarel: Nesom glupi,
hoc poslabši som..."

😀 😀 😀 😀

som rada, že sa páči....ale asi to moc žienok nečíta......neva......nie každý má zmysel pre poéziu a básničky... 😉

Janalup krásne básničky. Gabika má najradšej rozprávky. Čítam jej Vipa či Arthura. A veľmi rada má aj rozprávky, ktoré napísala Lucka.

aká Lucka? rada si ich aj ja prečítam.... 😉

Jesenný list

Spadol ľahko zo stromu,
ukmásol ho vietor,
zaniesol do záhrady.
Kam? Iba on vie to.

Leží tíško, červená sa,
hanbí sa za prečin.
Z osiky, čo trasie lístim,
utiekol. A pred čím?

Samota ho teraz trápi,
suší jeho pery,
túžil by sa niečo napiť,
málokto mu verí.

Prišlo dažďu veľmi ľúto,
ovlažil mu telo,
sneh ho zľahka prikryl perím,
teraz mu je skvelo.

A kým príde po zime jar,
slnko sniežik zlízne,
stratí sa list sužovaný,
do nebíčka zmizne.

Ďalšie moje básničky sú na www.janbari.webnode.sk 😉

My čítame krtka, už ho vezú a také tie básničky ako Adam v škole nesedel, abecedu nevedel 🙂 Klasika z našich detských čias. No a samozrejme Môj macík 🙂

Janbari - Ahoj. Lucka je moja sestra. keď mala sedem, zomreli nám rodičia. tak sa o ňu starám. Pošlem Ti jednu jej rozprávku. A tie básničky to si vymyslela Ty?

Katka a Kory
V krajine, kde sa piesok lial a voda sa sypala, bol krásny les. Ten les sa pýšil svojou krásou. Kvitlo v ňom veľa kvietkov a bol a a nenachádzala sa v ňom ani smietka.
V tom lese sa jedeného krásneho dňa narodila mala líštička.
Rodičia jej dali meno Katka. Keď trochu vyrástla povedala si, že si pohľadá kamarátku. A tak aj urobila. Išla a išla, až uvidela, ako zlý medveď ubližuje veveričke.
Katka odbehla domov. Vzala veľký džbán a peniaze. Vyšla z domu a utekala do obchodu U včielky.
,,Ahoj, čo si želáš?“ láskavo sa pýtala pani Včeličková. ,,Potrebovala by som naplniť medom tento džbán.“ ,,Dobre, bude to za 20 koruniek.“ Lištička zaplatila a poďakovala sa. ,,Dovidenia.“ Odzdravila. ,,Ahoj!“
Krčah so sladkou a zdravou medveďou pochúťkou položila vedľa stromu. Nato sa rýchlo skryla za krík. Len čo maco zacítil med, nechal veveričku na pokoji a pobral sa za jeho obrúbenou vôňou. Katuška pribehla k chuderke veveričke a pomohla jej vstať.
,,Ďakujem ti. Ako sa voláš? Ja som Kory.“ Predstavila sa veverička. ,,Ja som Katka“. Katka, budeme kamarátky?“ opýtala sa Kory. Katka radostne prikývla.
A tak sa stali dobrými kamarátkami. Navštevovali sa a hrali sa spolu. No jedného dňa sa tam ukázal medveď, čo kedysi robil Kory zle. Veveričku zobral a bežal s ňou veľmi ďaleko. Darmo ju Katka hľadala. Chodila a chodila, ale Kory jednoducho nenašla. Zastavila sa v dedine Roly, lebo ju boleli labky a sadla na lavičku. Z vchodu práve vychádzala Fergy. ,,Ahoj, líštička. Čo sa ti stalo?“ milo sa prihovárala Katke.
„Čože by som nenariekala. Zlý medveď uniesol moju kamarátku veveričku – Kory“
„Poď so mnou, ja idem za kamarátkami a pôjdeme preč a ty môžeš ísť s nami!“ odvetila Fergy.
„A kam?“ pýtala sa Katka.
,,Neviem. Iba tak sa prejsť, teda preletieť. Poznáme totiž takého obrovského vtáka.“
odpovedala Fergy. ,,Tak idem s tebou. „, prikývla Katka a pobrali sa. Cestou hovorila Fergy Katke, aby neplakala, že možno spolu nájdu Kory. Katka sa upokojila. Došli za kamarátkami a Fergy im vyrozprávala príbeh Katky. Kamarátky si to vypočuli, zavolali veľkého vtáka Krištofa a spoločne s Katkou na neho nasadli. Krištof rozprestrel krídla a už leteli.
Hľadali a hľadali, no po Kory nebolo ani chýru, ani slychu. Nakoniec ju však objavili v Londýne. „Ahoj KORY.“ uvítala ju Katka. Kory odzdravila. ,,Čau, Kory ! Ja som Fergy, toto sú Angelika, Sabina, Ivana, Sára, Henrieta a Barbora. Tento veľký vták sa volá Krištof.“ zoznámila ju Fergy s ostatnými. Ďalej sa poprechádzali po Londýne, lebo Londýn je najväčšie mesto v Európe. Večer sa vrátili z výletu domov.

O stratenom psíkovi
Vo Francúzsku bývalo veľa rodín.
Niektoré rodiny mali aj malú rodinku psíkov alebo mačičiek. V Paríži žila malá Bibi so svojimi rodičmi. Táto rodinka vlastnila troch psíkov. Adelku a Tomiho a ich synčeka Robina.
Robin sa kamarátil s mačičkou Milli. Zhodu náhod patrila Bibininej najlepšej kamarátke Miške. Jedného dňa išiel Robin s Milli von.
,,Čo keby sme si zahrali schovávačku?“ navrhol psík. Mili prikývla. ,,Počítam!“ Robin sa otočil k stromu a rátal. ,,Jeden, dva...“ Mačička rýchlo skočila za krík. ,,Schovaná- neschovaná, idem!“ skríkol Robin a pustil sa do hľadania kamarátky.
,,Mám ťa!“ vykríkol malý havinko. ,,Dobre. Teraz sa skry ty! Už rátam!“ povedala Milli.
Psík pobehoval sem i tam. Nevedel, kam sa ma ukryť. Vtom niečo zbadal.
,,Aha, loďka Tam sa schovám“, zaradoval sa.
Loďka bola plný šunky, ktorú Robin zbožňoval. V tom momente zabudol na hru a zahryzol do šunky. Ani si ani nevšimol, že sa plavidlo dal do pohybu.
Keď sa lod plavila cez Sušienkový raj, spamätal sa. ,,Svätý Dalmatin! Milli! Úplné som zabudol! Iste ma už hľadá!“ vykríkol Robin a zoskočil. ,,Milli, Milli, tu som!“ kričal. Nikto sa však neozval. Psik sa poobzeral po okoli. ,,To je čudne. Je to zrazu akosi iné.“ čudoval sa.

Mačička ho zatiaľ zúfalo hľadala. ,,Robin, vzdávam sa! Vylez!“ volala. Keď sa jej kamaráť neukazoval, dostala strach. ,,Čo ak sa mu niečo stalo?“ Najrýchlejšie ako vládala, utekala k jeho domu a zaklopala. Otvorila Mimi. ,,Ahoj, Milli, čo si želáš?“ ,,Robin.... Robin...“ dychčala. ,,je vonku.“ Odvetila sučka. ,,Ja viem. Hrali sme schovku. On sa kamsi skryl a odvtedy som ho nevidela:“ Mača bolo tak zadychčane, že ledva vyslovilo pravdu. Mimi zhíkla a zavolala na muža: Drahý, Robin zmizol!“ Tomi sedel v kresle a čítal si noviny. Zdvihol hlavu a zamrmlal: ,,Veď je vonku.“ ,,Nie je! Milli práve pribehla, že sa skryl a potom sa už neukázal!“
,,Počkaj, zavolám Bubimu. Ten ho možno nájde:“ povedal tatko pes. Bubi bol policajný pes a zároveň rodinný priateľ.
,,Bubi vola, že príde:“ oznámil Tomi manželke. ,,Milli, ty tu ostaň. Povieš ujovi Bubimu, kde si ho videla naposledy:“ doložil.
,,Nazdar, už som tu. Posnažím sa vystopovať toho malého nezbedníka.“ Vravel Bubi hneď v ústrety. ,,Dobrý deň.“ Pozdravila Milli a pokračovala. ,,Hrali sme skrývačku na Zelenej lúke. Ja som rátala. A on sa dobre skryl. Volala som na neho. A on neprichádzal.“
Všetci štyria sa opäť pobrali na Zelenú lúku a poriadne ju prehľadali. Po malom šteniatku nebolo ani stopy. ,,Tak, toto je ťažký prípad. Budem musieť zavolať hliadku. Choďte domov. Nebojte sa, ak zistím nejaké správy alebo ho nájdem, dám vám vedieť.“ Povedal Bubi. Robinoví rodiča sa vrátili smutne domov.
Z dverí vyšla malá Bibi. V rukách držala misku plnú psích keksov. Kľakla si k búde. ,,Robinko, Mimi, Tomi papanie.“ Psí párik vyšiel z búdy. Nemali chuť do jedla. ,,A kde je Robin?“ preľakla sa dievčina a nakukla dnu. Domček jej miláčikov bol prázdny. Dievčatko pochytil ešte väčší strach a rozbehlo sa do svojho domku. ,,Mami, oci! Robin tu nie je!“
,,Nemaj strach, zlatko. Určite niekde šantí z mačičkou tvojej kamarátky Mišky. Veď ty to predsa vieš.“ Upokojovala ju mamička. ,,Nie. Pred pol hodinou som volala Miške kvoli úlohe z matematiky. Ona ma poprosila, či by som nezavolala neskôr. Vraj je Milli veľmi smutná a snaží sa ju rozveseliť:“ rozprávala dcérka. ,,Ejha! To je niečo iné. Musíme vyrobiť letáčiky a rozvešať ich po meste. Prines jeho fotky!“ prikázala mama a vytiahla zo šuplíka papiere a pero.

A čo sa deje s Robinom?
Ten behal hore- dole po tráve a skučal. Vtom k nemu prišli dve dievčatká. ,,Ahoj, psíček. Prečo plačeš?“ ,,Stratil som sa.“ ,,A kde bývaš?“ spýtalo sa ho jedno dievča.
„Bývam v Madride.“ zvolal Robin.
„Ty bývaš v Španielsku?“ pýtala sa ho tá druhá.
„Nie“ odvetil Robin A kde teda?“ vyzvedali sa ďalej.
„Vo Francúzu“, vyhlásil Robin.
„ Hlavné mesto Francúzka je predsa Paríž.“ opravili ho dievky.
„Nevedel som si spomenúť“, povedal Robin zahanbene.
,,Ozaj, ako sa voláš? Ja som Karamelka a toto je moja kamarátka Kika.“ ,,Ja som Robin.“ zaštekal psík.
,,Vieš čo, Robin. My sme si práve vyšli na výlet. A cestou ťa zavedieme domov.“ povedala Kika a zapískala. O chvíľu priletel obrovský vták. ,,Ahoj, Kika. Kam ťa mám zaviesť?“ položil jej otázku. ,,Do Paríža.“ Odvetila.
,,Som ti k službám!“ Mláďatka na neho nasadli. Krištof rozprestrel krídla a už lietali.
Za dve hodiny boli v Paríži.
,,Aha. Tu je oznam, že sa stratil pes. Je tu aj jeho fotka.“ Karamelka ukazovala na strom s fotkou Robina. Kika sa prizrela. ,,Výborne. Je to tento malý tulák. Musíme nájsť ten dom.“ A tak sa pobrali hľadať Robinových majiteľov.
Kráčali pomaly a kochali sa krásou Paríža. Asi za hodinu zavítali ku krásnemu domci. Bol to práve ten, po ktorom pátrali. Kika zaklopala. ,,Dobrý deň. Našli sme vášho maznáčika.“ Karamelka podávala havka tete, ktorá otvorila. ,,Veľmi pekne vám ďakujem, dievčatká. Moja dcéra je úplne bez seba kvôli tomu, že zmizol. Viete, narodil sa presne na jej narodeniny.“
Pani im dala malý darček a rozlúčili sa. A dve malé dievky sa ešte prechádzali po Paríži. Potom sa vrátili domov

ahojte, citam detom rozpravky od , Pavla Dopsinskeho
alebo rovno, uz naorzpravane, rozpravky, na CD;; tie zboznuju.. a pomaha im to so slovencinou.. 😉

Janbari mas talent. 😉 🙂

JEEEJ, penny, pekné sú tie rozprávky!!!!
mywiel.......vďaka za pochvalu......baví ma písať básničky...... 😉

dnes som zložila túto.....síce nie pre deti.......ale pre dospelých:

Maľuj so mnou dúhu,
farbičkami z perál,
nemysli na druhú,
tu ťa vedie neha.

Tlkot tvojho srdca
ozýva sa ku mne,
píšeš zaľúbené
slovíčka tak šumné

že mi hladia vlasy
slnkom vyťahané,
smejú sa mi oči...
tebou opantané..

Poležme na tráve,
čo sme spolu žali,
píš mi slovká hravé.
Toho sa mi máli....

winnie the pooh je nas favorit 😉

aká ja to prosím rozprávka? O mackovi PU? Či iná?

Stojím v sprche odhalená,
voda telom steká.
Zarosená je aj stena,
...myslím na človeka.

Keď tu zrazu dáke čudo
pod dvere sa tlačí,
sprevádzané malou rúčkou.
Poriadne sa zháčim.

Srdiečko a slovo "mama"
tajná pošta skrýva.
Bez detičiek nie som sama.
Vďaka, že tu bývam.

Najkrajšie vie lásku vyznať
malá detská duša.
Ach, jak ľúbim mojich synov,
k tomu môjho muža.

Deti, to sú radosť moja,
len nech sú mi zdravé.
Bez detičiek nevie človek,
čo je šťastie pravé.

Preto všetkým v novom roku
prajem deti milé.
Nech vám stoja vždy pri boku
v zlé i dobré chvíle.

TANCOVAČKA

Otvorilo slnko oči,
zívlo a sa usmialo.
"Čo sa deje na úbočí?
Je tam zvierat nemálo!"

vraví si a bližšie kráča,
zistiť, čo je príčinou.
Je tam medveď, líška, vtáčat
rozletených krajinou.

Zvieratká dnes radujú sa,
jar je teplá, skvelo je.
Preto si dnes urobili
tancovačku - veselie.

www.janbari.webnode.sk