Detská zúrivosť
Ahojte, mame 2 deti, a ide tu o 3 ročného synceka milujem ich nadovšetko ale dnes mi praskli nervy, aj by som za neho dýchala keby bolo treba veď je to moje dieťatko.
Hrali sme sa všetko ok, ale starší si pýtal chasea čo má, tlapku tak mu vravím pozic mu nachvíľu ochvilu ti vráti, hráš sa s ním celý deň nachvíľu môže aj on....a mladší ako keby čerti do neho vošli, začal hrýzť starsieho, potom pohrýzol mňa, kopal do všetkého vrátane mňa a starsieho, do postele, hrýzol vankuse, mňa udrel, pohrýzol kopal...úplne bol ako zmyslov zbavený všetko rozhadzoval...ako keby záchvat zúrivosti dostal........tak dostal rukou, na riti má modrinu 🤦😩 ja už neviem, neodsudzujte ma zato že dostal, skúšala som aj po dobrotky, aj objať, aj ignorovať aj zavriet do izby, nepomohlo nič, dostal po riti rukou , neovládla som sa, teraz on už spí, ja tu plačem a uvažujem ako ďalej, ako toto zvládať. Jeho otec ma presne takú povahu, keď dostane amok všetko rozbije dobil často aj mňa. (Už s ním nie sme)
samozrejme idem k psychologicke ale to je otázka 3 mesiacov, termín máme až koncom októbra a ja som dovtedy bezmocná bezradná a hotová 😩😩😩😩
Stručné zhrnutie
- Záchvaty zúrivosti u malých detí sa prejavujú intenzívnym hryzením, kopaním, hádzaním vecí a sebadeštruktívnym správaním a bežné domáce intervencie (objatie, ignorovanie, vysvetľovanie) niekedy nezaberajú.
- V diskusii rodičia uvádzali ako reakcie na agresiu u dieťaťa fyzické tresty vrátane „po riti“ a varechy, zatiaľ čo iní rodičia a skúsené príspevky odporúčali upokojovacie techniky (držanie, prísny pohľad, ignorovanie) a vyhýbanie sa bitiu.
- Odporúčanými ďalšími krokmi sú konzultácia s detským psychológom alebo psychológiou rodiny a vyhľadanie článkov o „období vzdoru“ na portáloch Eduworld a Modrý koník; v praxi sa v diskusii spomínala aj dlhšia čakacia doba na termín k psychológovi (približne 3 mesiace).
Najčastejšie otázky
Q: Ako reagovať pri záchvate zúrivosti u 3‑ročného dieťaťa?
A: V diskusii sa ako konkrétne kroky uvádzali: upokojiť dieťa objatím a podržaním, nevenovať pozornosť (ignorovanie), odstrániť spúšťač (hračku), zavrieť do izby na krátky čas na upokojenie a použiť prísny pohľad alebo krátke vysvetlenie, pričom niektorí rodičia priznali aj použitie fyzickej sankcie.
Q: Je obdobie vzdoru a kedy obvykle nastáva?
A: V diskusii rodičia uvádzali „obdobie vzdoru“ typicky okolo 2–4 rokov veku a odporúčali hľadať články na tému „obdobie vzdoru“ na Eduworld a Modrý koník.
Q: Má zmysel vyhľadať detského psychológa a ako dlho sa čaká na termín?
A: Rodičia v diskusii odporúčali konzultáciu s detským psychológom a súhlasili, že je vhodné ísť za detským psychológom; uvádalo sa, že čakacia doba na termín môže byť niekoľko mesiacov (v diskusii zmienené približne 3 mesiace).
Q: Pomôže bitie dieťaťa riešiť opakovanú agresivitu?
A: V diskusii boli protichodné názory: niektorí rodičia tvrdili, že fyzické tresty (napr. „po riti“, varecha) krátkodobo zabrali, zatiaľ čo iní rodičia a príspevky varovali, že bitka učí dieťa, že fyzické násilie je riešenie a môže zvyšovať agresivitu.
Q: Môže byť agresívne správanie u malého dieťaťa dedičné alebo výsledkom traumy?
A: V diskusii sa spomínala možnosť dedičnosti temperamentových rysov a tiež vplyv pozorovaného násilia či traumy (napr. správanie otca) ako možné príčiny; jeden príspevok uviedol, že lekárska diagnóza znela „povaha, nie choroba“.
Q: Kde nájdem odborné články o tom, ako reagovať pri záchvatoch hnevu?
A: V diskusii boli zdieľané konkrétne zdroje: článok na Eduworld (Zuzana Gránska, „obdobie-vzdoru-ako-reagovat-pri-zachvatoch-hnevu“) a články na portáli Modrý koník (sekcie „ask-an-expert“ o príčinách záchvatov zúrivosti a o tom, ako reagovať), pričom v diskusii boli uvedené presné URL.
Závery z diskusie
Zhoda
- Záchvaty zúrivosti u malých detí sú bežné v období vzdoru a môžu zahŕňať hryzenie, kopanie a hádzanie vecí.
- Odborná konzultácia s detským psychológom alebo psychológiou rodiny sa považuje za vhodný krok pri opakovaných a závažných záchvatoch.
- Mnoho príspevkov odporúčalo vyhýbať sa dlhodobým fyzickým trestom a hľadať alternatívne upokojujúce stratégie.
Sporné názory
- Niektorí rodičia tvrdili, že fyzické tresty (napr. „po riti“, varecha) boli účinné pri okamžitom potlačení správania, zatiaľ čo iní uvádzali, že bitie len posilní agresivitu a naučí dieťa, že násilie je riešenie.
- Pôvod agresie je v diskusii prezentovaný ako možná dedičnosť temperamentových rysov alebo ako výsledok traumy/pozorovaného správania (obie interpretácie boli uvádzané).
Otvorené otázky
- Kedy presne je agresívne správanie u dieťaťa indikáciou pre psychiatrické vyšetrenie alebo liečbu liekmi?
- Ako rýchlo a akými metódami môže terapia (dieťaťa alebo rodiča) viesť k trvalému zlepšeniu správania?
Spomenuté značky a firmy
Eduworld, Modrý koník
Spomenuté produkty a metódy
výchovné (fyzické tresty), varecha, objatie, ignorovanie, zavrieť do izby, držať dieťa kým sa ukludní, prísny pohľad, vysvetľovanie, obdobie vzdoru, záchvaty zúrivosti, lieky, diagnóza (povaha vs choroba)
Miesta a osoby
žiadne
No ja by som sa tiež nenechala byť od vlastného decká vrátim a poviem či sa mu to páči že mňa to tiež boli
@ivangeline práveže áno, cez obed od tej 11 do tej 14 ....aj keď niekedy je to kratšie ....ale tak neviem.....on to máva či je ráno či je večer....aj keď on keď sa naobed vylieta tak už o pol 8 chodí spať
Je v obdobie vzdoru...treba vydrzat a prejde to. Syn si buchal hlavu o stenu, zem a pod.
https://eduworld.sk/cd/zuzana-granska/435/obdob...
Zadaj si obdobie vzdoru najdes kopeeeec clankov.
@evkakozickova zartujes, ze? Bitkou riedis svoju frustraciu nie jeho. Len mu ukazes, ze bitka je spravna...
@lenka_21 ja moje dieťa nebijem ale keby ma udrelo tak by som ho capla tiež nech vidí že to nieje nič príjemné našťastie môj syn má ešte neudrel
@evkakozickova bitkou pri takomto malom dietati nic nevyriesis. Len bude vidiet, ze udriet je spravne, lebo udrel on a udreli jeho.
Mam jedno temperametne dieta a jedno kludne. To nie je o tom, ze mas “dobre dieta”, to je o jeho temperamente a povahe. V kazdom pripade maly z toho vyrastie a treba sa naucit k tomu pristupovat...
Nie si ani prvá ani posledná. Aj ostatným mamičkám občas rupnú nervy. Ale cítiť sa za to previnilo nemusíš. Každé dieťa je iné a asi robíš dobre keď to ideš riešiť s psychológom aby to neprerastlo v niečo iné a aby ti poradila ako lepšie reagovať a čo zmeniť aby také niečo nenastalo. Verím, že to bude len také bežné detské a Ty sa zbytočne strachuješ, že to má po otcovi. Ovládať hnev sa dá naučiť v každom veku.
Tu nejde o neho ale o teba. Robí presne to, čo v tebe vyvoláva všetky tie pocity, spomienky, strachy, tak ako si to tu napísala. Časom sa to nezlepší, bude to robiť dovtedy, kým sama to v sebe nevyriešiš. Môžu ho tak akurát liekmi utlmovať, napísať mu diagnózy, ale to je tak asi všetko. Veď uvidíš čo ti poradí psychológ, ak natrafíš na dobrého, tak ti to vysvetlí ako to všetko funguje.