Dvojročný syn naschvál hrozne vrieska
Ahojte, potrebujem radu, lebo uz som zúfalá. Máme syna 2 roky a 3 mes. Je velmi šikovný, pekne a vela rozpráva, všetko rozumie, je od dvoch rokov uplne bez plienok aj na noc. Máme však problém s jeho prejavmi. Už okolo roku začal vydávať prenikavé vresklave zvuky, vtedy najčastejšie v kočíku, mysleli sme si, že ho to prejde ked sa naučí hovorit. Opak je však pravdou. Svoj vreskot používa ako nástroj vydierania. Normálne sa na nás s pobavením pozerá a pritom vreští. Je to hrozné, treští nám hlava. Nič nepomáha, ani dohováranie, ani ignorácia, ani capnutie po zadku. Robí to prevažne doma, ale kludne aj vonku, nie medzi deťmi na ihrisku, tam sa paradoxne pekne hrá, ale len tak na ulici, alebo napríklad v obchode a to je katastrofa. Odvšadiaľ bežím preč jak šibnutá, lebo je to velmi nepríjemné, všetci sa za nami otáčajú, niektorí sa toho vresku aj zlaknú, ked to spraví z ničoho nič. On iste cíti, že mne to enormne prekáža a mám pocit, že sa na tom dokonca zabáva. Ked to začne robiť vonku, pohrozím mu, že odchadzame domov, neprestane, tak sa fakt otočíme a padáme domov, no krik neprestáva, naopak prejde potom už do zlostného kriku-plaču.
Nemáte niekto nápad či skúsenosť čo s tým, lebo toto trvá už vyše roka a ja pomaly, ale isto ošediviem...
Dakujem !
Stručné zhrnutie
- Prenikavý, opakovaný vreskot u dvojročných detí sa často ide o vynucovanie pozornosti a skúšanie hraníc v období vzdoru, ktoré môže začať už okolo 1. roku a pretrvávať niekoľko mesiacov až do cca 3 rokov.
- Odporúčané zásahy z diskusie a od psychologičky zahŕňajú totalnú ignoráciu správania, time‑out (krátke odlúčenie alebo „zatvorenie do izby“ s vysvetlením), rýchly odchod z verejného priestoru a systematické dôsledky ako dočasné odobratie ihriska alebo hračiek.
- Niektoré rady v diskusii (napodobňovanie vrieskania, „terapia šokom“, fyzické tresty ako capnutie po zadku, alebo nechať dieťa pred obchodom) boli prezentované ako riešenia, ale sú sporné a viacerí diskutéri varovali, že môžu zvyšovať agresivitu alebo učiť dieťa nevhodným spôsobom získavania moci.
Q: Prečo dvojročné dieťa náhle začne vrieskať a čo to znamená?
A: Diskutujúci opisujú tento jav ako „obdobie vzdoru“ a testovanie hraníc, kde dieťa používa vrieskanie ako nástroj na získanie pozornosti alebo kontrolu; v jednom príklade to začalo už okolo 1. roku a pokračovalo vo veku 2 rokov a 3 mesiacov.
Q: Aké konkrétne taktiky rodičia v diskusii odporúčajú pri vrieskaní v obchode (napr. v Tescu alebo Kauflande)?
A: Odporúčané taktiky zahŕňajú: totalnú ignoráciu (psychologička), okamžitý odchod z obchodu a návrat domov, zapojenie dieťaťa do nákupu tým, že mu dáte na výber medzi dvoma jogurtmi alebo úlohou, a krátkodobé „time‑out“ – zatvorenie do izby s vysvetlením, že tam môže kričať.
Q: Koľko času môže trvať, kým ignorácia alebo time‑out zaberie?
A: Diskutujúci uviedli široké trvanie: niektorí zaznamenali zlepšenie po pár opakovaniach alebo dňoch, iní uviedli, že problém ustúpil až po „asi polroku“ alebo do veku 3 rokov; psychologička pripomenula, že dieťa môže kričať aj „dve hodiny“, kým stratí záujem.
Q: Je efektívne „napodobniť“ dieťa a vrieskať späť alebo použiť „terapiu šokom“?
A: Názory sú rozdelené: niektorí rodičia hlásili úspech s napodobňovaním (rodič začne vrieskať a dieťa prestane), iní diskutéri a komentujúci varovali, že napodobňovanie znižuje autoritu rodiča a môže v budúcnosti viesť k väčšej neposlušnosti.
Q: Má používanie fyzického trestu (capnutie po zadku) podporu v diskusii?
A: Fyzický trest sa v diskusii objavil ako riešenie u niekoľkých rodičov, ale viacerí diskutéri aj upozorňovali, že „capnutie“ nezaberá dlhodobo, zvyšuje agresivitu a môže učiť dieťa uplatňovať silu voči iným deťom.
Q: Kedy vyhľadať odbornú pomoc pre dieťa, ktoré dlhodobo vrieska?
A: Diskutujúci odporúčali konzultáciu s detskou psychologičkou, ak správanie trvá „už vyše roka“, je extrémne intenzívne, spôsobuje rodine výrazný stres alebo sa k nemu pridávajú iné nezvládnuteľné emočné prejavy.
Závery z diskusie
Zhoda
- Vreskot u dvojročných je častým prejavom testovania hraníc („obdobie vzdoru“) a často slúži na vynucovanie pozornosti.
- Konzistentná reakcia rodiča, trpezlivosť a stanovenie dôsledkov (ignorácia, time‑out, odobratie ihriska/hračiek) sú najčastejšie odporúčané postupy.
- Riešenie môže byť dlhodobé; niektorí rodičia hlásili zlepšenie až po niekoľkých mesiacoch.
Sporné názory
- Niektorí rodičia odporúčajú napodobňovanie vrieskania alebo „terapiu šokom“, zatiaľ čo iní varujú, že to oslabuje autoritu a môže zvýšiť agresivitu.
- Niektorí rodičia používajú fyzický trest (capnutie po zadku), iní ho považujú za kontraproduktívny a potenciálne škodlivý.
Otvorené otázky
- Ako nastaviť dôsledky v reálnom čase v verejnom priestore (napr. v Tescu), aby boli bezpečné a pritom účinné?
- Kedy presne je zásah psychológa nevyhnutný, ak ignorácia a dôsledky nezaberajú?
- Ktoré techniky najlepšie fungujú pri dieťati, ktoré vrieska cielene „ako mocenský nástroj“ a zjavne vie, že rodiča vytáča?
Spomenuté značky a firmy
Tesco,Kaufland,Česká televízia,IBM,Zoznam.sk (Spuntik),myslenieprvejligy.sk
Spomenuté produkty a metódy
totalná ignorácia,time‑out / zatvorenie do izby,odchod z miesta (otočka domov),odobratie hračiek alebo ihriska ako dôsledok,odvedenie pozornosti (výber medzi dvoma jogurtmi),zapojenie dieťaťa do nákupu,napodobňovanie vrieskania („terapia šokom“),capnutie po zadku (fyzický trest),slúchadlá pre rodiča,zapnúť televíziu
Miesta a osoby
Muhlfeit
@anickadusicka13 Tu sa veľmi mýliš....dieťa v 2.rokoch robí to čo vidí ? .....😲 To znamená, že to ja matka plieskam hračkami o zem, hádžem sa o zem, vrieskam nepríčetne ....? 🤔(teoreticky).
Práveže dieťa v 2.rokoch si už uvedomuje seba samého v egoistickým spôsobe a koná pudovo.
To, že je konene, neznamená, že nemá vlastný mozog, napriek tomu, že je plne závislé na matke. Od 1,5r sa dieťa "osamostatňuje" a uvedomuje si, že ja som ja.
Čo s tým majú, prosím ta, plienky ? Okrem toho, že dieťa musí dosiahnuť určite vývinové štádium v mozgu, aby sa odplienkovalo ?
Čiže, pochopila som z toho toľko : keď je dieťa plienkovane, kojene, nemôže si uvedomovať vlastne JA 😀
@charlie1980 Nevadi, nechajme pani diskuterku Anicku tak... pobavene citam, ako sa snazi zapojit do celkom intelektualnej diskusie. No nema vedomosti, tak sa riadi podla ABC psychologie: Ked dojdu argumenty, nastupuju emocie ;)
@charlie1980 ked som citala jej koment, rozmyslala som, kedy som naposledy kopala na zemi okolo seba ked som sa nahnevala... 😂😂 nejako si neviem spomenut..
Moj to robi tiez no este nema ani 2 roky. S tym rozdielom, ze to robi iba a vylucne pri pokladni v obchode. Ja ho ignorujem, ostatni sa mu prihovaraju. Vzdy len miknem plecom a utrusim poznamku o tom, ze z toho vyrastie. Milujem ked chcu moje decko vychovavat ini 🤷🏻♀️Stresovat kvoli tomu nemienim, nie je jediny na svete, co to robi. Kedze som s nim vacsinu casu sama a nema ho kto postrazit tak nakupovat proste musim aj s nim. Samozrejme mu vzdy vysvetlim, ze sa to robit nema a ze sa choval skaredo. Raz to pochopi snad
@jana_eyre Práve som si ta predstavila v polohe prevratného chrobáka ako okolo seba kopes 😁
@ektherese8 aj moja dcera vrieska a absolutne nevnima nic co jej poviem, dokym nepoviem, ze bude musiet svoj vybuch emocii niekomu vysvetlovat a stava sa za svoje spravnie zodpovedna. Podla mna ide len o to vystihnut to, co zabera, ale odovzdanie zodpovednosti zabera skoro vzdy. Niekedy sa aj ja cudujem, ze to cez ten plac pocula, oni na nasu reakciu cakaju a prave ked reagujeme velmi pozorne sleduju. Ak je zla, este viac ich to vynervuje, ak je to spravna reakcia zostanu ticho, pripadne len pofnuckaju. Ja to aplikujem stale, aj doma ked vidim, ze place pre nic tak jej poviem, ze si myslim, ze nas pocuju susedia a ak sa pridu spytat preco tak place tak im bude musiet povedat a ci ma rozmyslene co im povie. Zostane ticho a rozmysla, zabudne, ze plakala a ideme dalej. Schvalne jej vsak nehovorim, prestan plakat, co si o nas pomyslia druhy. Za prve za veta nefunguje a za druhe je to nieco negativne co si sama nesiem z detstva a to, ze sa musim zbavovat myslienky co si o mne druhy pri mojom konani myslia. Ten vzorec nie je spravny a moji rodicia mi ho vychovou zakodovali. Nikdy nezabudnem na vetu, co mi hovorila mama, daj si sveter, co si o nas ludia pomyslia. Na miesto toho aby mi povedala, daj si sveter, vonku je zima, bojim sa, ze prechladnes a budeme musiet ist lekarovi.
@xxxmind nieco som nasla precitaj si https://www.facebook.com/1684362620/posts/10210...
@stella2x nefunguje ani to on tomu nerozumie už je podchyteny psychologičkou a bude to ešte tazke
@anickadusicka13 Piseme si tu za ucelom porady, odhalila som kusok sukromia, aby som nacrtla, preco som v tejto diskusii a ako sa to u nas riesilo. A inak, ked uz nastojis, sme cela rodina lekarov ;) Mas aj nejake rady k veci, ci len osocujes ostatnych?