icon

Hysterické dieťa

avatar
oravese
13. júl 2014

Ahojte chcem sa spytat ako riesite u vasich deti "hisaky". Ked napr. nedostane co chce a hodi sa o zem, kope nohami a vrieska. Dakujem za rady.

Zhrnutie diskusie
Automatický súhrn diskusie generovaný umelou inteligenciou · 21. aug 2026 · 33 príspevkov

Stručné zhrnutie

  • Hysterické záchvaty batoľat rodičia najčastejšie riešia ignoráciou, odchodom z miesta alebo odvedením dieťaťa (napr. sup do kočíka alebo na ruky) a následným dôsledným vysvetlením alebo trestom.
  • Účinnosť metód je rozporuplná: niektorí rodičia tvrdia, že ignorácia zaberie až po mnohých opakovaniach (napr. „až na 20. krát“), iní uvádzajú, že dieťa vydrží vrieskať hodinu až hodinu a pol.
  • Ako následok správania rodičia používajú konkrétne dôsledky, napr. „už ti to nekúpim“, „už nebude rozprávka“, poslať dieťa do izby alebo využiť fyzické postihy; fyzické tresty a rady typu „udri ju naspäť“ sú v diskusii kontroverzné.


Q: Ako reagovať na hysterický záchvat v obchode?
A: Rodičia odporúčajú ignorovať alebo ihneď odísť, prípadne vziať dieťa do kočíka alebo na ruky a ísť domov; ako dôsledok spomenuli „nekúpim to“ alebo „už nebude rozprávka“.

Q: Pomáha ignorácia pri hysterických záchvatoch?
A: Niektorí rodičia hlásia, že ignorácia zaberie až po mnohých opakovaniach (uvádza sa „až na 20. krát“), ale iní uvádzajú, že dieťa môže vydržať vrieskať aj hodinu a viac, takže účinok nie je jednotný.

Q: Čo robiť, keď dieťa odmieta chodiť alebo blokuje cestu vonku?
A: V praxi rodičia opisujú pevné zdvihnutie do kočíka alebo na ruky a rýchly odchod domov, prípadne požiadať okoloidúcich o pomoc (v diskusii sa spomína pomoc susedov pri vynášaní kočíka po schodoch).

Q: Ako riešiť, ak dieťa chce byť stále na rukách a rodič je tehotný alebo vyčerpaný?
A: Použité stratégie zahŕňajú preferovať kočík („sup do kočíka“), obmedziť nosenie mimo zábavných miest, nechať dieťa kryť doma (poslať ho do izby) a žiadať o pomoc partnera.

Q: Kedy ignorácia zhoršuje správanie a čo použiť namiesto nej?
A: Ak ignorácia vedie k eskalácii (dlhodobý rev 60–90 minút), rodičia odporúčajú najprv dieťa upokojiť a potom aplikovať dôsledok, napr. „ideme domov“, „už ti to nekúpim“ alebo poslať do izby a následne vysvetliť správanie.

Q: Kedy je vhodné poslať dieťa do izby alebo použiť „time‑out“?
A: Rodičia opisujú poslanie do vlastnej izby ako bežnú metódu: dieťa môže kričať krátky čas „v izbe“ a následne prísť s ospravedlnením; po návrate nasleduje rozhovor o pravidlách.

Závery z diskusie

Zhoda

  • Ignorácia a okamžitý odchod z miesta sú najčastejšie používané postupy pri hysterických záchvatoch detí.
  • Mnohé rodiny uvádzajú, že s vekom a opakovaným dôsledným prístupom sa záchvaty časom zmierňujú.
  • Rodičovský stres a únava zhoršujú frekvenciu a intenzitu záchvatov.


Sporné názory

  • Ignorácia vs. aktivný zásah: niektorí tvrdia, že ignorácia funguje (až po desiatkach opakovaní), iní tvrdia, že ignorácia vedie k eskalácii a dieťa vydrží vrieskať hodinu a viac.
  • Tresty vs. fyzické zásahy: niektorí rodičia spomínajú dôsledné tresty („už nebude rozprávka“, „nekúpim to“) alebo fyzické tresty („dostat na zadok“, „udriť naspäť“), zatiaľ čo iní takéto rady považujú za kontroverzné a rizikové.


Otvorené otázky

  • Ako spoľahlivo rozoznať, kedy je rev manipulácia a kedy signál skutočnej potreby (únava, bolesť, strach)?
  • Ktoré metódy fungujú dlhodobo pri deťoch, ktoré na ignoráciu nereagujú a majú veľmi dlhé záchvaty?
  • Kedy je indikované vyhľadať odbornú pomoc (pedagog, psychológ, pediater) pri častých a dlhých hysterických záchvatoch?


Spomenuté značky a firmy

Kofola

Spomenuté produkty a metódy

ignoracia, prekrocit a odist, sup do kocika alebo na ruky a rovnou cestou domov, odchod do inej miestnosti, poslat ju do svojej izby, ukludnit a potom trest, „uz nebude rozpravka“, „nekúpim to“, dostat na zadok, udri ju naspäť, pevne chytit a ist, odputanie pozornosti, pomenovat pocity a pochopenie, pochvala, nekricat, nechaj ju vyrevat doma

Miesta a osoby

žiadne

Strana
z2
avatar
jujala
•
6. okt 2015

prispejem mojou skusenostou. Tym, ze zijem v zahranici, kde sa nesmie kricat na dieta, nie to capnut na zadok!! toto je moja skusenost s 3r a 5r detmi. Ak dieta neposlucha, je odute, reve, bucha, ublizuje si.....atd, ok nech sa paci, moze to robit, preco nie, su to bezne ludske emocie.
1. Ignorovat do maximalnej moznej miery
2. v momente ked sa dieta utisi, a chce komunikovat s rodicom, je nutne sa porozpravat a vyjasnit..preco zaco a takto nie. A trvat si na pravidlach, ktore sa urcia doma, v skolke....atd. Za ziadnych okolnosti neustupit. Dieta=manipulator a vie to sakra dobre.
3. Ak dieta neposlucha, nekricat na nho...hned pri prvej prilezitosti, ked dieta nieco chce od rodica napr. pit, jest, ...cokolvek, jednoducho ho neposluchnem, alebo sa odujem...proste urobim tu istu akciu ako dieta pred konfliktom a opat sa ho spytam, ci chce takto so mnou jednat, ci sa mu to paci. VZDY dieta povie, ze nie, lebo chce dosiahnut svoj ciel. Takze ako rodic mas navrch a opat mu razne vysvetlit, ze taketo jeho spravanie...jednoducho NIE!! Dieta musi pochopit, kto je rodic a preco ho ma, a aka je uloha dietata v rodine ci v spolocenstve.
Samozrejme, ked je pekna spolocna chvila, vsetci su v poho, dieta je stastne, tak opat ukazat dietatu, ze ide to aj bez hnevu a i ono je rado, ked je v klude, ...treba vediet aj pochvalit, povzbudit.
Samozrejme, je kopec inych moznosti...ako manipulovat /v dobrom slova zmysle/ a vychovavat deti. Spomenula som len zopar.
Vela stastia

avatar
lucretia7
•
6. okt 2015

@jujala Podobne sa to snazime riesit aj my, ale zial 2-rocne dieta nie vsetkemu este rozumie. Aj si vysvetlime, ze to sa nerobi, aj vie, preco ho nemozem zobrat na ruky, ale na druhy den (niekedy aj skor) to urobi znova. Snad to po case pochopi...

avatar
jasminka7
•
6. okt 2015

mnohe tu radite ignoraciu. To niekedy ale nejde. Bola som dnes vonku so vsetkymi tromi dcerami a cestou domov si zmyslela prostredna nech okamzite ideme do obchodu jej kupit malinovku. Samozrejme, ze takymto rozmarom neplanujem vyhoviet. Postavila sa mi vsak pred kocik a vyslovene mi zabranovala ist a pritom silno vykrikovala. Tak sme sa potom pretlacali, ja som sa jedno rukou snazila ju odtahovat z cesty a druhou tlacit kocik. V zaverecnych fazach za vytrvaleho revu dcery mi pomahali susedia vynasat kocik po schodoch (mame v dome 8 schodov kym prideme k vytahu), ja jedna ruka na kociku, druha na dcery, dcera sa zavesila ... no fitko zadarmo. Toto naozaj tazko ignorovat, musele som ju dostat z cesty, aby sme sa dostali domov, najmladsia uz plakala -- potrebovala jest.

A minule v lete mi tiez prostredna pri kupani v jazere zacala vykrikovat Pomoooooc. Vedela som, ze to robi aby si vydupala svoje, ze chce aby som ju vo vode nejako po 384-ty krat tahala, ale kedze som uz predtym povedala, ze posledny krat, tak som to nechcela porusit. Cize som chvilu ignorovala jej "volanie o pomoc". No pribehla vystrasena pani, ze dieta sa topi ... Podobne dnes z preliezky ked schadzala ... vie to velmi dobre, ale tak srdcervuco kricala, ze jej prisiel pomoct nahodny okoloiduci. Ano, ignorovala som ...

Navyse s tym ignorovanim ... najstarsia dcera je velmi citliva a ked stredna spusti krik a akoze plac, velmi to preziva s nou. Niekedy jej vysvetlim, ale nie vzdy je na to cas a podmienky a ked nechcem nechat najstarsiu sa trapit, tak musim nieco robit so strednou.

Co tym chcem povedat? Ze zivot nie je ciernobiely a neverim na univerzalne navody typu "ignoruj". Nie vzdy sa to da a nie vzdy je to rozumne.

Strana
z2