Kedy začali vaše deti poslúchať?
Malý ma rok aj niečo.. Keď mu poviem, aby niečo nerobil, urobí to aj naschvál. Aj viackrát. Viem, že vie, čo od neho chcem a robí to napriek. Vždy pri tom na mňa kukne, ako za reagujem. Napr. Mame stojacu lampu a on s nou myka, keď mu poviem, aby prestal, kukne na mňa a znovu začne. Nechcem mu dávať po zadku, neviem, či to pomôže, keď som mu občas dala po rucicke, tak mi to vrátil. Takže tu cesta nevedie. Najnovšie ho dám do postieľky a nechám ho tm samého. Ale aj to akoby mu nevadilo... Hmmm prvé dieťa a neviem ako na neho..
Stručné zhrnutie
- Batoľatá okolo 1 roka testujú hranice a často ignorujú opakované zákazy, najčastejšie pri predmetoch typu stojaca lampa alebo televízor.
- Účinné stratégie spomínané v diskusii zahŕňali dôslednosť, prísny tón („NIE!“, „NONO!“), odviesť pozornosť alebo dať náhradný predmet, vziať dieťa za ruku a zabezpečiť nebezpečné veci.
- Názory na fyzické tresty boli rozdelené: niektorí rodičia písali, že „capnúť po zadku“ krátkodobo fungovalo, iní to označili za zlyhanie rodiča a varovali, že to učí udrieť späť; postieľka ako trest väčšina považovala za neadekvátnu.
Q: Kedy deti začnú poslúchať vedome?
A: V diskusii jedna účastníčka uviedla, že „detský mozog dozrie na úplné poslúchanie až v 6 rokoch“, iní rodičia pozorovali zmenu pri nástupe do škôlky okolo 3 rokov alebo postupné zlepšenie po 5–6 rokoch.
Q: Ako postupovať, keď ročné dieťa ignoruje zákaz napríklad pri lampe alebo televízore?
A: Odporúčané kroky v diskusii boli: raz jasne povedať „NIE/ NONO“, odviesť dieťa preč, dať mu náhradný predmet na hranie, vziať ho za ruku alebo odobrať predmet; opakovanie týchto krokov „do nemoty“ bolo považované za bežnú metódu.
Q: Je vhodné dávať postieľku ako trest pre ročné dieťa?
A: Viacerí diskutéri považovali spájanie postieľky s trestom za nevhodné, lebo dieťa si môže vytvoriť negatívnu asociáciu s miestom na spanie; niektorí rodičia ju napriek tomu občas použili, ale to bolo kritizované.
Q: Funguje capnutie po zadku u malého dieťaťa?
A: V diskusii viacero rodičov písalo, že „capnutie po zadku“ krátkodobo zaberalo, zatiaľ čo iní rodičia a komentátorky tvrdili, že to učí násilie, rodič by to mal považovať za vlastné zlyhanie a hľadať iné metódy.
Q: Ako naučiť dieťa, že je niečo nebezpečné (napr. platnička, žehlička)?
A: Jeden rodič popísal priamu demonštráciu následku: počkať, až je povrch mierne horúci a krátko ukázať pocit popálenia na vlastnej ruke, následne použiť jasný príkaz „nechytaj, horúce“ a odviesť dieťa; diskusia spomínala tiež vysvetľovanie konkrétnych následkov namiesto abstraktných zákazov.
Q: Ako zabezpečiť domácnosť proti tomu, aby dieťa manipulovalo s lampou alebo televízorom?
A: V diskusii odporúčali odložiť alebo upevniť stojacu lampu a iné nebezpečné predmety, pripevniť televízor alebo ju na čas dať mimo dohledu, a viac chodiť von na ihrisko, kde si dieťa vybije energiu.
Závery z diskusie
Zhoda
- Deti v období okolo 1 roka testujú hranice a správanie treba riešiť dôslednosťou a opakovaním.
- Odviesť pozornosť, dať náhradu alebo vziať predmet a zabezpečiť nebezpečné veci (napr. odložiť stojacu lampu, dohliadať pri televízore) považovali viacerí za praktické kroky.
- Trpezlivosť, krátke jasné pokyny a priame ukazovanie následkov boli v diskusii odporúčané ako primárne stratégie.
Sporné názory
- Niektorí rodičia tvrdia, že „capnúť po zadku“ funguje ako výchovný prostriedok; iní tvrdia, že to učí násilie a rodič by to mal považovať za zlyhanie.
- Používanie postieľky ako trestu: niektorí ju použili, ale väčšina ju považovala za nevhodnú kvôli riziku negatívnej asociácie so spánkom.
- Vek, kedy dieťa „začne poslúchať“: niektorí uvádzali 3 roky pri nástupe do škôlky, iní spomínali 5–6 rokov alebo neskôr.
Otvorené otázky
- Kedy presne sa dá očakávať trvalé poslúchanie u jednotlivých detí?
- Kde je hranica medzi „výchovnou po zadku“ a týraním v praktických situáciách?
- Ako dosiahnuť dôslednosť v rodinách s rozdielnym prístupom (rodič mierny vs. prísny)?
Spomenuté značky a firmy
Tesco
Spomenuté produkty a metódy
stojaca lampa, televízor, postieľka, platnička/varná doska, žehlička, gumáky, odvedenie pozornosti, prísny tón („NIE!“, „NONO!“), zvýšený hlas, odobrať predmet/hračku, vziať za ruku, opakovanie dookola, capnúť po zadku, capnúť po ruke, separovanie do postieľky ako trest, ukázať dôsledok (mierne popálenie), hypnotické povely, pozitívna formulácia, zabezpečiť nebezpečné veci, nástup do škôlky/škôlka
Miesta a osoby
Tesco
Podla mna to nikdy nie je 100% podla predstavy rodicov :D Ved mna mama doteraz upozornuje, ze toto by som mala a toto by som nemala. To je asi nekonecny proces ta vychova :D
Urcite netreba bit, ako bolo spomenute nic sa tym nevyriesi.. dietatu treba len dohovarat. Je to normalne ze dieta skuma a skusa co moze a co nie.. ale urcite by za to nemalo dostat po zadku pokial neohrozuje niekoho ineho umyselne alebo seba.. len za to ze vsetko okolo neho je dobrodruzstvo a zaujimave si nezasluzi byt potrestane. Na mojom som zistila ze ked ho neupozornujem na veci ktore nechcem aby robil prestane to robit (kde nie je obecenstvo nie he divadlo) . Treba byt len trpezlivy nic ine neostava
Nedá mi neprispiet mojim včerajším zážitkom. Boli sme v Tescu na nákup, boli tam rodičia s dvomi deťmi, cca tak 4 roky mohli mať.. Nikoho nebolo počuť v tom obrovskom priestore len vrieskat tie decká. Behali cez uličky, hádzali po sebe nejake veci, jedno s rozbehom skočilo do prázdneho regalu medzi sladkosti,potom vyskočilo...a matka len tak potisku a maznavo,, to nesmieš tam liezť, vidíš iné detičky to robiť????,, a to decko to robilo zas a znovu... No liezlo na nervy už všetkým čo tam boli.... Nie som za fyzické tresty ale tu by pár cez zadok bolo iba prínosom.. 😱😱😉😉
@margaretka_ áno ja to na ňom vidím, hrozne sleduje, čo sa deje, nechcem aby to potom robil on.
V prvom rade si urči hranice. Lebo ti poskáče za dva roky po hlave. Ak bude mykať lampou povedz, že dosť a na hlas, nepros ho, ak neprestane potichu sa zodvihni prídi za ním, daj mu z nej ruky dole alebo mu daj po ruke a zober ho preč od tade. Ak príde a urobí to zas daj mu na riť, daj mu šancu, aby to išlo aj bez toho, keď nepôjde tak holt jeho smola :D
@jaja23 no a k téme, u nás zaberá mu to povedať párkrát vyšším tónom s tým,že mu dám aj dôvod prečo nesmie. Ak aj tak nič, beriem ho k sebe alebo preč a nech si aj poplace,ísť tam už nemôže.
Napr. 1.Nemykaj tou lampou,bojím sa aby na teba nespadla(aby si ju nerozbili atd). 2.Ideš od nej sám alebo ta zoberiem ja? 3.beriem ho preč..
Nie je to záruka,že nabudúce tam nepôjde zas,ale párkrát to spravím takto a potom už vie 🙂
@janka474 no to som ja zas prísna, toto by som môjmu nedovolila. Keď mu dám napr. Niečo do ruky, čo si vypýta a začne to cmulat, poviem mu 2x no no, nesmieš, to sa necmula a na tretí krát to beriem. Zatiaľ pri tom ani raz nezaplakal keď som mu to zobrala. Len takéto veci ma trápia, začal byť dosť nervózny, občas sa o zem hodí, keď sa mu niečo nedarí.. A taky anjelik to bol 😁
take male...dorazne povedz a nauc na nejake skolo..."nesmies", "zakazane". Skusa kolko dalej moze. Ked nepocuvne na slovo, tak ukonci jeho zlu cinnost...odnes, odtiahni, daj rucky prec. Bit je zbytocne.
@jaja23 myslím si že nie, pretože deti dostanú po zadku keď niečo zlé spravia , myslím že nemajú problém rozlíšiť či to bolo len tak alebo niečo zlé spravili. Hlavne keď sa im povie, že to nemajú robiť. Nám tiež sem-tam dali na zadok a nikoho nepadlo udrieť rodiča naspäť. Vedeli sme že sme spravili zle a prišiel trest. Nabudúce sme si to rozmysleli.
@kvetinka75 mňa zase rodičia veľmi nebili, čo sa pamätám, tak 2x som dostala poriadne od ocina. Uvidíme teda co bude zaberať na tohoto môjho.
@jaja23 veď ani nás, iba keď sme niečo vyviedli. A to sme stále niečo vymýšlali. Čo sa nepodarilo utajiť 😉. Dcéra tiež dostala párkrát po zadku ale to už boli vyhrotené situácie a vážne.
Nechcem sa chváliť, ale odkedy začala lozit, kazdy ma upozorňoval, ze mi začne všetko tahat, rozbíjať, ničiť.... A ona nič, raz stuchala do telky,.. Povedala som "nono!" odviedla preč a tým to skončilo. Deti skúšajú a skúšajú našu trpezlivosť a sledujú naše reakcie. A mozno nezaskodi keď sa vylaka trosku, ked a neho spadne alebo rozbije pohár (uvedomí si, že je to zle) ak nie, tak pre jeho bezpečnosť by som naozaj také veci dala z dohľadu preč. A ver, že keď zmeníš ton hlasu, na ktorý ie je zvyknutý, spozornie. A viac nereagovať. "ohybaj ma mamko, pokým som ja Janko"
ja nevidím na capnutí nič zlé pokým neposlúchne. a tie porovnania s dospelým bez komentára. Dospelý človek je zodpovedný sám na seba, ak robí hlúposti, znepríjemňuje druhým život vždy má druhá strana možnosť vyriešiť to, či už v práci vyhodiť ho, partner/partnerka rozísť sa s ním, ale za dieťa je rodič zodpovedný a nezbaví sa ho len preto že sa správa nevhodne, ale niekedy treba aj usmerniť a nestačí len pekné slovo alebo vysvetlenie pri každom. A že to dieťa vráti skôr vyplýva z nedostatočného rešpektu, kedysi sa deťom caplo bežne a neodvážili sa to vrátiť. Ale teraz je taká moda že dieťaťa sa ani nedoknúť, ani nezvýšiť na neho hlas ani sa škaredo nepozrieť a dieťa aj tak rodičov kope, bije, ťahá ich za vlasy v amoku atd a to je ok.
@jaja23 😂😂 moja má 2,5 a stále to nevie. Niekedy je ako anjelik a niekedy robí presný opak toho čo poviem. Včera bol napríklad ten z tých dní kde testovala od rána a prešli sme všetkými fázami od dohovarania, prehovárania, vydierania, kricania aj jednej na zadok a nepomohlo fakt nič. Už som nechápala či to ja som ta vadna a kde sa stala chyba 😂 no niekedy je to fakt sila a treba rátať aj do sto do desať je málo 😁 akurát by som sa vyhla tomu robiť z postielky trest aby z toho neskôr nebol problém
@jaja23 moja začala posluchat,az keď začala chodiť v 3 rokoch do škôlky,tam mala určitý režim a nemohla si tak dovolovat! Dovtedy mi aj vonku utekala,hocikoho sa chytila za ruku a proste šla,este mi zamavala,koľkokrát som ju ťahala za bundu z výťahu,lebo sa mi tam valala po zemi,doma to bol otras,ale ako nahle nastupila,tak dieťa sa mi od základu zmenilo 😊
ohýbaj ma mamko pokiaľ som ja janko
keď ja budem Jano, neohneš ma mamo
Takže kĺudne aj po zadku jednu výchovnú...a to že ti dá on po ruke tak to je už bez komentu....potom keď pôjde dieta do Mš sa ti učiteľky poďakujú...
výchova to nie je len samé božteky a objatia...Dieťa musí vedie´t kde sú hranice...
@jaja23 deti sa ucia napodobnovanim...najviac napodobňujú rodičov...keď mu capnes po rucke bude to robiť tiež....je este maličký na to aby posluchal na slovo....ešte sa to iba učí...ak ho budes upozorňovať často zvykne si na to a nebude reagovať....Ja som vzdy maleho upozornila iba dvakrát a potom som ho vzala za rúčku a do očí mu povedala "no no"...aby sa mu to slovo spojilo s tym že nieco nesmie...a odviedla od tej veci preč...a upriamila pozornosť na nieco iné...keď mal rok musela som to niekedy urobiť vela krát....teraz ma dva a sam ide napr k vinoteke a ukáže mi "no no" a ide odtial preč. Dôležita je trpezlivosť ...rozmyslieť dopredu za co ho upozornim a co zakážem...a potom uz trvať na svojom..aby som to uz neskor nedovolila.....byť dôsledná a hlavne nepokrikovat na neho od chrbta, ale pozerať mu do očí..mat osobný kontakt s nim ...a zatiaľ bez kriku, lebo na ten si tiež zvykne a potom ho bude ignorovať...povedz mu iba ráznejšie, aby odlisil ton hlasu...